Prazdnota, apatia... nechuť do života

Príspevok v téme: Prazdnota, apatia... nechuť do života
Orbias

Ahoj, je to už dlhší čas čo po svete chodím ako "prázdna schránka". Neviem sa tzv. zapáliť pre vec, nadšenie, záujem pri mnohých činnostiach veľmi rýchlo zmiznú a nahradí ich apatia, ba priam až nechuť robiť danú činnosť. Popri práci študujem, tam ma to trápi najviac. Pôvodné nadšenie pre vec ma po čase prešlo a do štúdia sa musím nútiť. Podobne to mám aj s voľno časovými aktivitami. Stačí pár dni a to čo som ešte včera s radosťou robil, ma prestane zaujímať (za nejakú dobu sa k tomu vraciam a proces sa zopakuje).

Štve ma ten pocit prázdnosti, apatie. Nechcem ostať kvôli tomu "na mieste", nerozvíjať sa. Čim to je? Napadá ma že možno tým že nemám "zmysel života", ten akosi neviem nájsť. Podľa toho som aj podnikol rôzne kroky ako je voľba práce a školy, všetko vlastne pre to aby som neostal "stáť na mieste".

V názve témy spomenuté veci ma trápia... nechcem ich cítiť, potrebujem však poradiť ako sa proti nim brániť. Za všetky rady ďakujem.

Mesačný princ

Cliattsi - Veľmi dobre zvolené otázky a odpoviem ti aj ja ak ti to niečo dá :D

1. nie

2. nie

3. nie

4. nie

5. až priveľmi

6. nie

7. neviem odpovedať

Mesačný princ

Orbias - svoju cestu si si už dávno zvolil. Je iná, je ťažká ale ak by sa ti na nej nepáčilo, tak by si si stopol prvé auto a odišiel by si.

Ani ja to nemám v živote ľahké ale neľutujem jediný okamih svojej cesty napriek všetkému, pretože som si takýto život vybral a veľa mi to dalo po duševnej stránke. A po tom som vlastne v živote veľmi túžil. Nie som najšťastnejší človek ale som v podstate spokojný... ,,v podstate,,

Občas premýšľam nad tým ,,čo by bolo, keby...,,,? Ale tak náhody nejestvujú a všetko sa udialo tak, ako som to cítil a ako som tomu veril.

Je veľa ciest ale nohy máš ty a ty si vyberáš či pôjdeš po kameňoch v nádeji, že nájdeš diamant, alebo budeš šliapať po rozkvitnutej lúke kde už nenájdeš žiadne prekvapenie. Ale bude krásna vždy. Premýšľaj.

Nie je dôležitý cieľ cesty ale skôr to ako sa cítiš na ceste samotnej. Ako vraví šuhajko Tolle - dôležitý je prítomný okamih :D

,,Lúka je plná pekných kvetov,no tým, že ich je veľa,sa jeden v druhom strácajú. No ak je na lúke iba jeden kvietok,je výnimočný. Nie len tým,že je krásny,ale hlavne tým,že dokázal vyrásť tam,kde žiaden iný nie.,,

thajko

Orbias: Hej presne toto mám aj ja! Som ITčkár, od mala ma zaujímalo ako veci vo svete počítačov fungujú, prečo sa na obrazovke niečo objaví, od mala som sa s týmito vecami stretával, postupne som sa zdokonaloval a je zo mňa programátor živnostník, popri tom študujem na VŠ. V podstate mňa IT strašne baví, baví ma odhaľovať nové zákutia, nové spôsoby... Ale posledné roky vo mne akoby toto vyprchalo a prebieha to u mňa vždy tým spôsobom, že ak príde niečo nové, som absolútne nadchnutý pre danú vec a o pár dní je to fuč. A je jedno či to je vlastný projekt, škola, projekt pre niekoho, niečo pre seba samého, hranie hier, alebo čokoľvek. Jednoducho asi všetko ma veľmi rýchlo omrzí, neviem sa poriadne rozhodovať, začínam byť vo svojom svete zmätený a neviem čo s tým :/

Ak sa smiem pripojiť, tiež odpoviem na Cliattsiho otázky:

1. Čiastočne

2. Že či! A nie malý.

3. Ako sa to vezme, ale skôr áno.

4. Nie vždy ale občas na mňa príde taká chvíľa. (vzhľad)

5. Moc.

6. Som introvert, takže logicky z neznámych určite, časom to opadáva, záleží na vzťahu k tým ľuďom.

7. Neviem či zneužívajú. Ja sa snažím byť ku každému dobrí a pomôcť ak to čas dovolí.

8. Áno aj nie. Verím v dobro a stále sa ukazuje že ešte tu sú dobrí ľudia ale vždy mi čosi aj pripomenie, že tento svet je naozaj zlý.

9. Tak explicitne by som to nepovedal, ale občas.

10. Hrozne moc. Veľa premýšľam, veľa analyzujem.

Orbias

Zdravím takže k Cliattsi

1. Záleží od toho kto a čo si o mne myslí a ako sa následne ku mne správa.

2. Som introvert

3. Občas

4. Čiastočne

5. Dajme tomu že viem niektoré udalosti dosť preciťovať a viem sa veľmi dobre vcítiť do kože niekoho iného.

6. Pred cudzími ľudmi prirodzené áno (po spoznaní sa vytráca) no a potom pred nejakými jedincami je strach na mieste.

7. Myslím že toto záleží na posúdení druhých, alebo osobne sa necítim že by ma zneužívali.

8. Svet vnímam ako yin a yang... čiže kúsok zla v dobru a kúsok dobra v zle, a to cele spojené v jedno.

9. Pri niektorých ľudoch si tak pripadám pri iných nie vo výsledku neviem čo si myslieť.

10. Pomerné áno.

Trápi ma to že to nadšenie a zápal pre vec po krátkom čase ustúpi. Tým pádom sa v niečom neviem dostatočne zdokonaliť, respektíve v tom niečo dosiahnuť. Ak to takto pôjde ďalej tak skončím u toho že nebudem vedieť nič poriadne... zo všetkého nič. Pred tým mám strach.

anjelik *

Ťažko sa dá nemyslieť, ale veľmi ľahko nepremýšľať. :o)) Pozri, prečo ľudia ohovárajú? Lebo klebetiť je neeeskutočná zábava. Spája to vedomie ľudí, orientuje jedným smerom..a tam, kde je spojenie, je aj sila, energia. Čiže, ich to dobíja a teba očividne vybíja, lebo ťa to vytáča, trápi, si smutný a sklamaný a rozľútostený a zdeptaný. To všetko sú pre život nepodporné stavy...rozumieš? Oni sú možno príčinou, ale ten, kto to dovedie do *zdarného * konca, si ty. Nejde o to, ignorovať to..ale pochopiť. Čo ich k tomu vedie a mať dosť sily sa nad tým len pousmiať...že ok,sedláci, tak asi aký máte prázdny život, keď mňa potrebujete riešiť? S takým postojom nič nestratíš. jasné, že sa nestaneš rovno hviezda kolektívu..ale to myslím tvojim zámerom asi nikdy nebolo. Len ťa to už nebude atakovať a zostane ti dosť síl na riešenie iných nepodstatných vecí. :o) Tí, ktorí ohovárajú, sa nikdy nesnažia ohováraného pochopiť..im stačí to, že sa vykecávajú, poporujú navzájom v nenávisti, závisti, veselosti...dušičku si oblažia a to predsa stačí. Ty máš naopak šancu zase v niečom zosilnieť a to v tolerancii a pochopení...že sú len takí, akí sú. Sme len o stupeň vyššie ako zvieratá a tie spravidla žijú v stádach..je preto prirodzené sa spájať s druhými a *loviť* dušu druhých. Tak sa snaž nebyť už lovnou zverou, nebyť lovcom..ale byť rozumnou bytosťou. :o)

Michael067

Aby som to dokončil, boli na mna urcite posmesky, a este aj stale su alebo ma poza chrbat ohovaraju.

Ano aj to som citil, citil som sa pri tom zle, rozmyslal som nad tym.

Potom som si povedal, nebudem nad tým premýšlat nebudem si ich vsimat ani ich poznámky, aj tu na tejto stranke som narazil na zopar takych rád.

Mam silne podozrenie ze tento pocit prazdnoty je sposobeny práve touto mojou ignoraciou, a nepremýšlanim nad takymi vecami.

Lebo ano ulavilo sa mi ked som ich narazky zacal ignorovat a nebral som si ich k srdcu, ale zaroven som to iste zacal robit aj v inych oblastiach zivota.

smilova

Ahoj

Možno by ti pomohlo popremýšľať čím to je, že si sa nie celý žvot cítil rovnako? Čo u teba vyvoláva nadšenie, radosť, zanietenie, optimizmus? A čo spúšťa tú apatiu, nezáujem? Čo ti bráni radovať sa? Ako sa ti darí v škole? Vieš oceniť samého seba, keď sa ti niečo v škole alebo inde podarí? ...

Michael067

Preto skáčem od jedného k druhému, lebo to jedno s druhým suvisí, a bez určitého bodu by to bolo neuplné.

"Nuž, tak začni tu...analyzuj, či sa v živote cítiš príjemne a dobre, ak sa správaš tak, ako ťa vychovali. Či odpovede od nich ti dávajú návod správne reagovať. Ak nie, je xy kníh"

Meniť myšlienky?

Nie lebo aj ja sám si myslím že tie hodnoty v ktorých ma vychovali su správne, aj keď mi zťažuju život len teraz to akosi "neletí"

"To, čo si tam riešil o spoločnosti..spoločnosť sa skladá z elementov, ľudí, tak musíš meniť elementy, aby bola lepšia..zmeň seba"

Zmenil som len seba, nikoho iného nemožem.

Žiaľ keď sa správam ako sa správam považuju ma za slabocha,

anjelik *

Aha, takže ty tvrdíš, že nič necítiš. :o) Blbosť jak mrak. lebo ako inak by si vedel, že si živý, ak by si to necítil? :o) Ty len necítiš trebárs tú radosť. Lebo to je vyššia vibrácia ako smútok napr. a aby si ju v sebe mal, musel by si mať energiu. Tú ale nemáš, lebo...pre spôsob, akým uvažuješ. Radosť a mať rád...oki, to mi pojmovo ušlo..správnejšie by bolo, lebo je to podporné a rozumiem tomu..keď už to teda nemáš rád, lebo nič necítiš. :o))

Ach jaj..to už kde sa učí, že keď sa budeš na druhých ceriť, že to vzbudí v nich záujem a oni ti to opätujú?? A že keď sa s ľuďmi rozprávať nebudeš, že ťa spätne zasiahne vlna podpory z ich strany?? Z hovna bič neupletieš, to by si mal vedieť..a tak naozaj., ak nezmeniš svoje postoje...zvalcuje ťa to. Zmena stravy, cvičenie..zabezpečí len a len telo..ale nie teba, ako používateľa tela..ty pocítiš iba dôsledky..lepšia energia, lepší výkon povedzme..ale dokonale to zabiješ otrávenými, depresívnymi predstavami. A za celý večer som sa od teba veru nič pekné nedozvedela. :o)

Ešte niečo ti prezradím. Humoru a vtipom nerozumejú tí, čo nevedia príliš dobre vyskladávať veci do súvislostí...tak zamakaj aj v tomto smere. :o) Ako cítiť radosť..pozri, ak čokoľvek vytvoríš a funguje to, napr, to video..tak sa to približuje k tomu, čo je pre život prirodzené..usporiadanosť, proporcionalita, organizovanosť, krása..to sa v tebe zosilňuje a pre to sa tešíš. Ale opäť na to musíš mať energiu a tak sa zase vraciame na začiatok toho, čo ti vysvetľujem..že čo to celé spúšťa. Myšlienky. :o)