Panická porucha, depresie

Ahoj ahoj.Ja som vcera bola u zubarki,ale bol samoyrejme otec so mnou na aute,A inak dakujem moj otec je zlaty na celom svete,veru takeho chlapa tazko dnes najst,ked nieco potrebujem pomoze na mna sa len pozrie a uz vie,ze nieco nieje v poriadku,,,,A mam problemi s dcerou tak na zdravi mi to neprida este viac upadam do depki..ma problemi v skole vysmievaju sa jej a ona pride domov tak je sama pre seba malo komunikuje uzavreta,tak musim zass toto riesit a furt sa nieco najde,,no co uz robi to aj ta puberta musime to nejak pretrpiet,ani nie ze sa jej posmievaju ale jedna je tam taka v triede co rozostvala celu skolu proti nej a tak to ostalo,,,,stava sa musime len vydrzat a bojovat dalej ako len vladzeme....

Ahoj ahoj...máš zlatého tatina, veru môj by na mňa takúto trpezlivosť nemal :-). Aký si mala dnes deň? Ja nič moc....lizli na mňa čudné stavy..neviem či je to tým splňom alebo čím ...fukla som si neurol a bolo trochu lepšie. Práve ma napadlo, že sa nám úplne stratila zakladateľka témy..anjelik1978...pod k nám a popíš si s nami..aj keď o počasí ale tak trochu to poteší také spriaznené duše :-)...som nič urtite súhlasí...Lietala som dnes s malou po doktoroch a potom ešte som potrebovala ju trochu vyluftovať, tak mi celkom fajn prešlo doobedie ale od vtedy doma, je to katastrofa, čo zas také blbé myšlienky na mňa išli...som mala pocit, že chytím aj atak..ale našťastie som to nejak ustála...vy ako dnes?

Aj ja som vzskusala pocuvam aj ezotericku hudbu,cvicim,ked vladzem na stacionarnom bicykli,ale dakedy uz nevladzem,to mas dobre ze mas ludi na okolo ktory ti pomozu a nehovori ti muz zas nejds von ako je pekne seres len doma a podobne slova,ked si chora tak to aj inak beres kebz to nejak inak povedal,ze podme aspon na chvilku von budem ta drzat neboj zvladnes to ja najradsej chodim z otcom aj na vylety mensie chodime ked sa mi da...Takze tajto toto je

Och...to čo opisuješ, je určite ťažké. Zen život na dedine je o to horší, že ako píšeš, každý o každom všetkom vie....ale ja som z mesta (nie veľkého) a tiež je to také, že každý sa s každým pozná. No v tomto ja mám jasno...kašlem na nich a aj k psych, keď som išla 1x..samozrejme ma tam videli nejaký známi, kt išli inému lekárovi ale ja si hovorím, že mne je jedno čo o mne hovorila, tu ide o mňa a oni mi nepomôžu...a nech si myslia čo chcú...Tiež mám váhodu, že aj muž aj svokra aj moji rodičia mi celkom pomáhajú a nijak ma nesúdia...naopak v najhoršom tu boli so mnou, keď som nemohla byť doma sama, pretože som sa bála :-( Ale chcem ti napísať, aby si ešte nehádzala flintu do žita..písala si, že raz ti pomohli a bolo ti dobre, tak keď to išlo raz, tak to ešte musí ísť...Ja osobne si myslím..samozrejme laicky, že aj lieky roboa svoje a sú tam nejaké vedľajšie účinky, preto sa ti možno aj reč zasekáva. Viem, že terza možno tresknem hlúposť ale neskúšala si niečo cvičiť? ja by som chcela jógu ale ja zo zdrav. dôvodov nemôžem...ale ty by si mohla skúsiť, keď budeš mať trochu čas si to pozri na nete, vraj to veľmi pomáha...ja sa chystám na spinning, ten mi celkom vyhovuje a nemusím tam zapájať ruky(kt. nemôžem) ..za skúšku nič nedám a vyskúšam veru všetko čo sa bude dať, aby som si aspoň nejak pomohla...

dida232-Mám hrozne stavy najma vo velkoobchodoch ,nemozem chodit kde su velke priestranstva musim mat stenu vzdy na blizku,ked sa ocitnem v takej banke alebo vo velkoobchode zacne sa vsetko tocit so mnou nohy osabovat,nakjradsej mam male obchody kde nakupim a domov,ale aj to musim chodit y niekim aby som sa ho aspon drzala,je to trapne ked vsade chodim z otcom a musim sa ho drzat.Pripada my to ako keby sme boli frajeri,ale musim ak chcem aspon niekde ist,alebo aj s dcerou musim sa jej dryat abz som zakryla aspon pred ludmi,ze nieco mi je,strasny pocit a vies si predstavit ked byvas na dedine vsetko vedia najlepsie o Tebe a clovek potom tym trpi,ze vraj pijem,ale ja nemam rovnovahu ked sa zacne vsetko tocit okolo teba stracas rovnovahu a to sa udryat neda proste..bola som tri krat uz aj v nemocnici dva krat v Zaluzi a a raz v Pezinku.V Zaluzi mi pomohli prvi krat ale trvalo to asi pol roka bola som stastna a zas som do toho upadla potom mi uz nepomohli .....lieki beriem ale aj tak sa mi zda ze nepomahaju len metabolizmus je znizemi a zasekava sa mi rec od tabletiek chcem nieco povedat rzchlo no musim uplne pomalinky,aby si nik nevsimol ye som chora,malo ludi o tom vie,keby si ma videla povedala bi si ze som zdrava no keby si pobudla tyzden u mna,tak vsetko sa to prejavi ked sedim ani nevidno ze som chora na nieco.....A to co som schudla vtedy uz mam zas 79kg,ale toto sa salo po porode do porodu som mala 64kg takze takto to mam je to tazke

dida 232-ahoj beriem Welbutrin a Alventu a na spanie beriem lieki,ano je to hrozne a ked sa vsetci ludia pozeraju na teba strasny pocit.nemozes sa nikomu vyspovedat svokrovci vo mne vidia zenu,ale nevidia vnutro manyel tak isto nemam oporu v nikom,len v rodicoch predsa ony vedia,videli ako sa trapim.Najlepsie je pre mna leto kde sa este celkom da zit ako tak,najhorsia je jesen a zima vtedy upadam do depki snazim sa ako sa mi da,ale niekedy tak clovek oslabne ze mysli na hocico veru

Ahoj som nic...to čo opisuješ, je určite hrozné, ale máš dcérku, pre ktorú sa oplatí bojovať a sme predsa nejaké bojovníčky a musíme to premôcť. Ono sa to ľahko napíše, toho som si vedomá ale realita je iná, no musíme sa tomu vzoprieť a každý deň vyhrávať čo i len o kúsok nad chorobou, kt nás postihla. Aj mne sa stáva, že sa mi podlomia nohy a je to hnusné, preto si neviem ani predstaviť, keď ťa takto neposlúchajú nohy...ale hovorím bojovať a bojovať..nepodliehať tomu...aj ja sa každý deň premáham ísť von s malou, no premôžem sa a idem. Veľmi ti držím palce. Si mladá a silná žena. A aké lieky berieš, keď ti pretrvávajú tieto stavy?

Ahojte.Mam 42 rokov a trpim panickou poruchou a depresiami od 16 rokov,Ja som ani nevedela co sa najprv so mnou deje lebo behom dvoch mesiacov som schudla z 80 na 59,uz som nevladala chodit hlava sa mi kruti nohy mam oslabene,niekedy chodim po stvornozky co nedokayzem vstat,Najviac ma mrzi ze to dcerka vidi a nechape tomu ma 11 rokov a ked sa nemozem postavit,tak sa ma spytujr mami preco a ja jej nedokazem odpovedat.Sama vo nemozem chodit bojim sa ze spadnem som uzavreta len doma medzi murami.Kolkokrat sa mi uz nechclo zit.bola som aj na lieceni a nepomohli mi tak ja uz neviem ako dalej,takto sa zit neda ked vidim ako druhy,chodia a ja nemozem a este Vas ludia budu odsudzovat ze nikam nechodite,ty nikde nerobis a ako mam zajst ked nemozem,nohy mam ako z gumy,,,veru tazko je to najlepsie nezit ako takto trpiet to nieje zivot....kazdy den sa bojim aki bude den nasledujuci ci to bude horsie alebo lepsie...

Tamara098 aj ja ďakujem :-)

Anjelik1978, máš potom doma skvelého chlapa, ani ja sa nesťažujem na toho svojho :-) a dúfam, že to spolu nejak zvládneme...a koľko rokov má tvoje dieťa? Ja mám doma teda ešte krpca a o to viac ma to mrzí, že takéto niečo musím ešte aj riešiť a neviem sa jej venovať na 100% aj keď sa snažím....Dnes som bola pre tie kvapky u tej homeopatičky, tak namiešlala mi nejaké Bachove kvety...našla som si to na nete a vyzerá to celom fajn, je to pesne smerované na psychiku, tak tomu skúsim dať šancu aj keď Ad vysadzovať nejak nechcem, beriem ich krátko a viem, že to by sa malo brať určitý čas aby to zabralo. Tak sa pri najbližšom termíne s psych. skúsim poradiť...Ozaj a skúšala si toho psychológa nejakého? je to k niečomu? Dnes mi veľmi pekne tá homeopatka vysvetlovala ako sa mám naučiť dýchať...vraj mám vnímať keď to na mňa príde ako nasávam vzduch nosnými dierkami a mám to preciťovať a sústrediť sa na to, že potom budem lepšie ataky zvládať, keď sa zas objavia a veľmi ma prekvapila tým ako mi povedala, že mám doma v duchu, keď budem rozmýšľať oproti sebe postaviť môj strach a porozprávať sa s ním...a vysvetliť mu, že ja sa nemám čoho báť, že nič sa mi nemôže stať...mala dobré názory na to, preto sa pýtam na toho psychológa či je to niečo podobné alebo ako to prebieha...

tamara079 ďakujem veľmi pekne :)