Ahoj :-)
Ja som s priateľom niečo vyše roka a prvýkrát som u nich bola po necelom roku chodenia, t.j. v auguste. Stretnutia som sa dosť obávala, pretože mi o nich mnoho rozprával, takže som si vytvorila vlastnú predstavu.
Jeho mama bola od prvej chvíle na mňa milá, naozaj som nemohla na ňu povedať nič zlé, ale aj tak som si pripadala trápne, lebo som skôr cítila, že nie je úprimná. Dosť si ma premerala a občas z nej faloš kričala.
Jeho otec bol po pár minútach dosť ukecaný a na môj štýl mal dosť sebavedomia, ba aj viac akoby bolo zdravé. Pretrpela som víkend u rodičov môjho priateľa a odvtedy sa snažím vyhýbať každému jednému stretnutiu.
Som človek, ktorý dosť ľahko odhadne ľudí a to bolo tak aj v tomto prípade. Priateľova mama ma už stihla ohovoriť a jeho otec síce mlčí, ale jeho názor poznám. Náš vzťah to síce zatiaľ veľmi nepoznačilo, ale je to dosť ťažké, keď viem, že môj priateľ vyrastal úplne inak ako ja. Odvtedy témy viaznu aj medzi nami a dovolím si tvrdiť, že stretnutie s rodičmi väčšinou rozhodne o vzťahu.
