Vztah mamy a dcer/y

Lolinka,mala si ísť na políciu a požiadať o posteľ. Tvoja matka by si pospinkala za mrežami.

A moja matka nehovorila len do vetra že ma vyhodí z domu, ona to fakt urobila keď som mala 14 či 15, chodila som ešte do školy. Vyhodila ma za to, že som si neupratala izbu. Na ulicu, ako prašivého psa. Túlala som sa nočnou ulicou a nevedela čo robiť, kam ísť. K príbuzným som sa ísť neodvážila, lebo keď sme mali nejaký konflikt v rodine, matka ich hneď obvolala a sťažovala sa na mňa aká som nepodarená a problémová. A rodina väčšinou držala stranu jej. Tak som sa vtedy rozhodla, že prespím v blízkom lesíku. lenže vyhliadol si ma starší muž a skoro ma znásilnil. Podarilo sa mi ujsť, bežala som domov a odprosovala matku, nech ma vezme späť, že už si budem upratovať a budem poslúchať. Otrasný zážitok na celý život. Po takýchto skúsenostiach si dva krát rozmyslíš, či budeš poslúchať alebo či skončíš zase na ulici.

Ja to môžem povedať z pohladu podobne postihnutej dcéry, buď svojej priatelke oporou a nevyčítaj jej, že sa nevie postaviť a presadiť si svoje. Nevieš, ako to doma má a aké mala detstvo. Všetko ti podla mňa určite nepovedala, ani ja som to svojim priatelom nevešala na nos. Ale ona tým pravdepodobne velmi trpí, ako som trpela aj ja. Skús hladať riešenie ako jej z tejto situácie pomôcť.

Ja som to mala doma podobné. Matka vyhlásia, že kým u nej bývam, musím poslúchať, inak mám vypadnúť, lebo je to jej byt. To som sa až oveľa neskôr dozvedela, že keď sa naši rozvádzali, to som mala 17, otec chcel, že byt sa prepíše na mňa a na brata, s čím matka nesúhlasila. Tak nakoniec ostal jej, otec si ale vydobil, že my deti tu budeme zapísaní ako vecné bremeno. To vecné bremeno nám matka hneď zrušila, my s bratom sme to podpísali, pretože sme tak boli vychovaní, že sme museli poslúchať, inak sme dostali bitku, často i dosť brutálnu. No ale tvoja priatelka ak bola vychovávaná nejak podobne, tak sa nedokáže postaviť na odpor. Ja som chcela z domu strašne vypadnúť, ale zarábala som málo a nemala som peniaze na samostatné bývanie. Keď som konečne vypadla, to bola obrovská úlava. Vy dvaja ak máte tú možnosť a máte na to peniaze, tak si sami niečo prenajmite, hoc len jednu izbu v 4-izb. byte s inými mladými napr.

Ja mám doma úplne to isté. Ide o to, ako bola tvoja priateľka vychovávaná, ako rešpektuje matku a tak. Ja viem, že keď ju nepočúvnem tak ma čaká riadne peklo doma. A nechápem prečo by to mal byť pre teba problém? Však si kúpte byt a bývajte spolu a tak ju matka nebude toľko komandovať, keď ju nebude mať po ruke a budeš spokojný.