Rozmaznané decko alebo porucha osobnosti?

Príspevok v téme: Rozmaznané decko alebo porucha osobnosti?
Andromedos1976

Čaute,

možno sa to niekomu bude zdať blbé, ale píšem sem svoj príbeh preto, lebo sa chcem zmeniť a neviem ako nato.

Mám 39-tku pred dverami a dnes som začal bilancovať svoj život. Prišiel som nato, že okrem maturity som v živote nič nedosiahol a navyše som ešte stále sám.

Som jedináčik, ktorého rodičia veľmi nepúšťali von, lebo oni mi zabezpečili všetko čo som potreboval. Mal som toho vždy viac ako moji rovesníci a vlastne som svojím rodičom vždy diktoval pravidlá ja.

Ešte na ZŠ ma obdivovalo celé naše okolie a hádali mi perfektnú budúcnosť a mysleli si, že to dotiahnem ďaleko. Všetko začalo tým, že ma neprijali ma moju vysnívanú SŠ, začo si inak môžem sám a tak ma rodičia šupli do ešte lukratívnejšej SŠ v našom meste, kde som sa držal len vďaka rodičom, lebo učiť sa mi nechcelo. Úprimne povedané, za 4 roky som len chodil do školy, neučil som sa a bolo mi fajn. Po maturite ma neprijali na VŠ, tak mi rodičia vybavili VŠ a tam som prežíval 4 roky a nakoniec som z nej zdrhol. Potom na mňa napísali rodinné podnikanie a ja si žijem svoj život dodnes bez práce. Vlastne teraz som nato prišiel, že aj slabší odo mňa sa vyšplhali na dobré miesta a ja si len vegetím. Vždy som si povedal, že mám čas, ale teraz mi to začína vadiť. Darmo mám na mene firmu, robiť v nej nerobím, lebo rodičia majú zamestnancov. Mne pomaly ale chýbajú peniaze, lebo mi je už blbé pýtať od rodičov a tak som začal bilancovať.

Priateľku nemám a ani sa nemám kde zoznámiť, lebo väčšinu času presedím doma s rodičmi a trávim ho v záhrade. Nikam nechodím, priateľov nemám a pomaly mi je zle zo seba samého. Moji rodičia sa vo mne vidia, ale ja sa chcem zmeniť. Dnes som práve uvažoval či som chybný, alebo len rozmaznaný a ako to zmením? Mám silné puto s rodičmi a nedokázal by som od nich odísť.

tasty

máš už 39 rokov a si nič nedokázal, nezúfaj, nikdy nie je neskoro, písal si, že rodičia podnikajú, čo tak začať sa zaúčať remeslu tvojich rodičov? máš obrovskú príležitosť, koľko ľudí by prijalo takúto možnosť, v rodinnej firme sa angažovať :)

Kýčera

-Pistek, ešte si ma nezažila v stave a nečítala taký príspevok, kedy by som tu na fóre niekomu bola poriadne naložila. Vždy si viac, menej dávam servítku pred ústa. Nechci ma zažiť, keď som vo švungu, vytočená a bez servítky, možno by si to nestrávila. A tomuto chlapcovi už vonkoncom NIE! Veď prečo? Naopak, vysvetlila som mu len situáciu, v kt. sa momentálne nachádza. Pritom som mu nenapísala všetko, čo som mala na srdci. Je dobré, že UŽ prišiel na to, čo chce. Niekto to vie v 16, niekto v 39, iný v 60 a niekto sa tak dlho hľadá až sa STRATÍ. Nepísali sme o tom istom, naše názory sú diametrálne. A čakám, pomaly už začínam belasieť...
-Cariboo, jasnačka! Ja mu doprajem nielen ten čas, krásne vzťahy, pekný život, zdravie, šťastie,...ale aj to, čo mu teraz najviac chýba, a to je LÁSKA! Nachádza sa vo veľmi ťažkej situácii, uvedomuje si ju, hľadá chyby v sebe, vychodiská, neplače, nenarieka, bol úprimný,...a tým mi je sympatický. Uvedomujem si, že to nemusí byť obojstranné a že každý nemusí pochopiť moje slová tie zrejmé, ale aj inotaj. A k tomu ešte tie naše rozporuplné komentáre. Len by ma potešilo, ak by napísal aspoň riadok, chýba mi spätná väzba, záleží mi na ňom! Tým nechcem povedať, že sa musí rozhodnúť podľa mojej rady, veď je to jeho život, ale verím mu a vidím tam potenciál. Možno nás prekvapí, tak ako prvýkrát.

pistek

Ahoj kycerka..vsak si mu vo svojom predposlednom prispevku tolko nalozila ze sa mu ani nedivim, ze sa radsej odmlcal :) vlastne sme obe pisali o tom istom..iba prejav podanie bolo kazdej ine..rozdielne..
Pekny vecer vsetkym..

Kýčera

Andromedos, nie si Ty sprostý chlapec, ovplývaš prirodzenou inteligenciou. A tá Tvoja prezývka, tak tá dokonale vystihuje Tvoj stav, v kt. sa nachádzaš, žeby z Tvojej strany intuícia, intelekt? Začal si pomaly otvárať oči, to nestačí. Poriadne ich rozčap, vyvetraj hlavu a začni používať to, čo v nej máš!!! Je to Tvoj život, tak si ho ži Ty a podľa svojich pravidiel, nie podľa názoru svojich rodičov! Oni tú šancu dostali a zorali to! Vystúp z tej bubliny, izolácie, zlatej klietky, v kt. živoríš a začni ŽIŤ! Začni chodiť do firmy viac, zdržiavaj sa tam dlhšie, oboznamuj sa s jej chodom,... Je to predsa Tvoja firma, tak si to tam riaď, a to sa nedá z domu z rôznych dôvodov. Ľudia ľahko vycítia nezáujem majiteľa a začnú sa aj oni podobne správať. Je tam ešte aj šanca niekoho stretnúť. Jednoducho a prosto musíš začať rozvíjať sociálne kontakty, inak žiaden vzťah ani nebudeš mať. Alebo Ti "náhodou" nevestu vyberú rodičia? S tým nerátaj, im náramne vyhovuje tento stav, chcú Ťa len a len pre seba! Nenaučili Ťa samostatnosti,...ako sa o nich postaráš, ak sa nevieš postarať sám o seba? Ak niekoho ľúbim, dám mu slobodu, ale ten človek musí mať vnútornú slobodu, aby toto vedel poskytnúť. Nemúdri rodičia visia na deťoch celý život, veľmi častý jav vyskytujúci sa pri jedináčikoch. Múdry rodič, ak sa aj zavesí, tak ho v dospelosti s ťažkým srdcom prepustí a nechá žiť jeho vlastný život, robiť vlastné chyby, bude stáť za ním, ale nebude ho manipulovať, citovo vydierať, kupovať si ho, narábať s ním ako s hračkou,... Bude dúfať, že spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby z neho vyrástol plnohodnotný a životaschopný ČLOVEK. Preto sa niektorí muži neženia, ženy nevydávajú,...Zapamätaj si dobre, že táto väzba sa smrťou nekončí! Ak sa urýchlene nezačneš odpútavať od rodičov, čo bude, chlape, s Tebou, ak tu zostaneš sám ako prst? Dúfam, že som Ti situáciu, v kt. sa nachádzaš dostatočne ozrejmila, tým nechcem povedať, že si nemáš vážiť rodičov, mať ich rád, ale začni už myslieť na seba, plniť si svoje sny, ŽIŤ. Prajem Ti k tomu veľa, veľa vnútorných síl, odvahy a správne rozhodnutia, kt. Ťa urobia šťastným!

pistek

Andromedos...sam si si teraz odpovedal. Ty predsa robis, ale zrejme je to pre teba malo, je to pre teba nepostacujuce, nenaplna ta to az tak..(predsa len bol to sen tvojich rodicov /myslim teraz tu firmu/, ktori to aj realizovali, stvorili, dali tomu zivot ideu smerovanie a Ty sa "len" vezies a pokracujes v ich sne praci, ich "dietatu" sa venujes..ale zas je to aj ich zivobytie prijem. Keby to ich "dieta" nemalo buducnost opodstatnenie tak by neprezilo v dnesnom svete plnom konkurencie prebytku plnost trhu atd..uz by davno skrachovalo skoncilo. Takze zaklad je dobry. Nemusis zacinat na zelenej luke, triast sa ci to nieco "nove" prezije neprezije, ci bude mat buducnost atd). Co tak vytazit zo svojej situacie maximum? Niekto nema nic alebo nema ani na com stavat..ci nema napad ideu silu prostriedky atd. Tebe dali zaklad tvoji rodicia. Urcite by bola skoda na tom dalej nepracovat..nepokracovat. Je to jedna z logickych aj realnych moznosti ktore mas. Neviem v com robite, na co je ta vasa vyroba zamerana. Ale ved nejde len o vyrobu. Je tam aj kreativnejsia cast prace (nemyslim zrovna administrativu ale aj tam je co robit). Proste vzdy sa da nieco dobre este vylepsit, inovovat, rozsirit vyrobu alebo sa pokusit v tomto smere o nieco nove, co dalej napriklad reklama, co kontakty, rozsirenie trhu, posobiska atd atd. Proste si najst nieco co by ta bavilo naplnalo a zaroven by to bolo uz aj tvoje "dieta" a nielen uz len rodicov. Rodicia tu nebudu zial vecne a ty budes musiet z niecoho zit, mat isty prijem, nieco robit, niecomu sa venovat..realizovat sa. Proste mysliet dalej do buducnosti. A nespoliehat sa na inych. Urcite preveruj kontroluj. Poznam vela pripadov kde sa (zamestnanci a tak) klamalo okradalo atd. Netreba to zanednat..

No a podla mna by bolo aj iste "chrapunstvo" vykaslat sa teraz na rodicov, odist, opustit ich, palit mosty atd. Ved maju len teba a seba navzajom. No zaroven Ty potrebujes nutne! mat aj svoj vlastny priestor, okruh priatelov znamych, mat lasku, ci konicky zaluby zaujmy svoju vlastnu sebarealizaciu. Takze trav s rodicmi cas, venuj sa im ako doteraz atd..ale casom ked budu starsi by mozno nebolo zle mat niekoho (alebo uz aj teraz) kto by prisiel upratat, doniest stravu pre vasich, porozpravat sa s nimi atd. A tym ziskas aj ty viac priestoru a casu sam pre seba. Skus stavat na starych (ci budovat si nove) kontakty znamych priatelstva co mas. Nieco trvalejsie trvale. Myslim skutocne priatelstva a hodnoty, nie takych co budu s tebou a pri tebe len kvoli roznym zistnym dovodom ale budu s tebou preto, ze chcu, ze im na tebe bude zalezat. Vies, musis to urobit lebo ak raz tu nebudu vasi (myslim rodicov), tak sa aj zblaznis.. A v tomto veku co mas tak je idealny cas na vsetko. Ja som tiez vlastne prednedavnom zacala novu etapu zivota smerovania atd. Ide to. A vsetko sa da zladit. Vsetko ide ked sa chce. Mozno az na tie city..to sa neda naplanovat, rozkazat citom, urcit, vynutit si lasku atd..lebo na lasku treba dvoch..jeden je malo...ale tak co ma prist to pride. Urcite aj laska. A este nieco. Ak chces najst skutocne priatelstva ci lasku tak radsej nech nikto o tebe nic nevie. Nech su ludia s tebou preto ze ta maju radi ako cloveka a preto, aky SI a nie pre to, co mas/ci nemas. Len tak najdes niekoho skutocneho do zivota pre zivot co bude pri tebe a s tebou za kazdych okolnosti..v dobrom i v zlom, v stasti nestasti, v zdravi ci v chorobe atd

Andromedos1976

To nič nerobenie, nie je vylihovanie v posteli alebo pred PC. Čo treba zariadiť okolo firmy autom, alebo bežné papiere, tak tie riešim, ale doma. Vlastne vo výrobe sú zamestnanci. Pre mňa je to ale ničnerobenie, lebo je to naozaj minimum a všetko sa to deje doma.

Moji rodičia už nie sú najmladší a tak si veľmi ani nevedia predstaviť, že by som nebol celý deň doma. Oni sú toho názoru, že máme 2 poschodový dom a ak sa raz náhodou ožením, tak zostanem tam. Tomu veľmi neverím, lebo vzťah nemám.

m8

Milý Andromedos.

Možno to tak malo byť. Vaši ťa strašne milujú a chceli ti dať to najlepšie, čo si hocikto nemôže dovoliť. Je to ako dar. Predstav si, že pôjdeš niekam pracovať, ak nie si nijak extra dobrý v nejakom obore, nájdeš len ťažkú robotu. To záhradkárenie je ale dobrá vec, síce frčí len sezónne, ale dá sa dobre zarobiť. Len aby ti vaši nevyčítali, že prečo a načo, keď záhradu máš doma :p

Osamostatniť sa nie je vôbec jednoduché a v tvojom prípade stonásobne horšie. Ty sa nemôžeš osamostatniť. Alebo môžeš, prekusneš plač mamky, prekusneš strašenie od otca, nájdeš si prácu do ktorej budeš chodiť denne drieť za peniaze, ktoré ti pokryjú možno účty, ale aj tak nebudeš mať nič, už vôbec nebudeš mať šancu niečo tvoriť vo svojom živote, málokto má čas ešte na najeké záľuby. Preto by som ti poradila, neznásilňuj to, aj keď máš 39 už, nebuď lenivý, rob dobré skutky, pomáhaj, alebo založ vlastnú firmu, alebo založ škôlku, na dobrý nápad ti rodičia požičajú a budeš im vracať. Budeš sám sebe pánom, no keď uvidia, že na niečom pracuješ a začne sa ti dariť tak, že sa postaráš sám o svoj život rovnako dobre (alebo lepšie!) a ešte ťa uvidia usmiateho, myslim, že by nepovedali ani pol slova na to, že sa chceš odsťahovať :) Nie si rozmaznaný ani nemáš poruchu..A pokiaľ sa ti nič nepodarí vymyslieť, tak aspoň pomáhaj. Ži každý deň tak, že keď by ťa raz trafil šľak, aby pán boh videl, že si sa snažil byť dobrý človek.

Netráp sa, nebuď ani lenivý, rozmýšľaj, nevysedávaj len tak za pc (neviem či to robíš, len tak ma napadlo), nehľadaj ženu, v momentálnom stave v akom si ani nemáš šancu na niečo vážnejšie a to sa tiež netráp, snaž sa len :)

cieľ 1. nájsť si takú prácu, čo ti bude robiť úsmev na tvári a zabezpečí život na takej úrovni, akú si pre teba prajú tvoji rodičia - pokiaľ ich nechceš sklamať. (nie, že neh si vraví kto chce čo chce..v tomto prípade nie je to dobré) druhá možnosť odísť, zobrať hocičo a zožierať sa..ľutovať to..bol by si v keli ešte vačšom, lebo už by si nemal ten priestor rozmýšľať a na niečom inom pracovať. Vaši b ťa možno volali spať a keby si sa vrátil, veľmi by klesla tvoja vážnosť a ty už by si asi stratil všetkú odvahu vykročiť ešte niekedy z rodičovského domu.

Asi všetko čo som ti chcela napísať