Moja imunita je síce OK ale zato náš 9-ročný syn bol na tom veľmi zle od narodenia. Čo urobí človek prvé je návšteva lekára. A keď lekár nepomôže tak hľadá ďalej. U nás hľadanie prebiehalo zložito. Najskôr sme skúšali sami kadejaké čaje a byliny, potom voľnopredajné lieky na imunitu čo nám poradili v lekárni. Ale keď sa už rozvinula alergia boli sme v koncoch. Alergologička tiež robila rôzne pokusy ale syn bol na tom stále horšie. Syn dokonca strávil tri týždne v ozdravovni, ale domov sa vrátil s astmou a predpísanými kortikoidmi. Muža to už dožralo a aj keď bol dovtedy klasický obdivovateľ lekárov tak aj proti mojej vôli rozhodol že vyskúšame čínsku medicínu. Ja som tomu nebola naklonená pretože som bola presvedčená, že každý sa má liečiť tými metódami, ktoré sú rozšírené v oblasti, kde žije. Ale mužov šéf mal tiež astmu a vyriešil si ju práve čínskou medicínou. A práve on dal mužovi kontakt na doktorku Albertovú, ktorú aj na tomto fóre ľudia často spomínajú. Ešte teraz si spomínam ako som sa tomu bránila naozaj som bola presvedčená že je to pre nás neprimeraná liečba. Ešte som sa dokonca išla poradiť k našej detskej lekárke a tá sa zasmiala, že nech len muža nechám, veď on sa sám presvedčí, že je to strata času. Že náš syn potrebuje základnú trvalú liečbu a nejaké hókusy pókusy jeho astmu a alergiu nevyriešia. S takýmto odporom som zo začiatku sama celú liečbu bojkotovala. Na vyšetrenie išiel so synom môj muž, ja som odmietla tam vkročiť. Dokonca aj po tom čo mi pani Albertová odkázala že chce so mnou hovoriť. Doma bolo kvôli tomu dosť dusno. Ale asi po troch mesiacoch syn prestal kašľať a aj sama som musela uznať, že sa jeho stav zlepšuje. Ale nedalo mi to, zase som si začala namýšľať, že mu Albertová dáva niečo škodlivé, možno nejaké silné hormóny. Vtedy sme sa už s mužom pochytili, bol doma dosť krik kvôli tomu. Potom som sa úplne náhodou dozvedela, že sa u nej lieči aj dcéra jednej moderátorky, o ktorej sa písalo, že má veľké zdravotné problémy. Je mi trápne to priznať, ale až toto bol prvý dôvod kvôli ktorému som začala brať celú liečbu vážnejšie. A až keď som sa ja ukľudnila a doma bol konečne pokoj tak synove problémy sa začali naozaj vytrácať. Po tejto skúsenosti už verím, že vo svete sú aj iné metódy ktoré môžu našim deťom a aj nám pomôcť, a to bez ťažkých nebezpečných liekov. A verím aj tomu, že kľudné domáce prostredie má tiež veľký vplyv na naše zdravie. Dokedy som bola nervózna a podráždená zo synovho stavu tak všetko bolo podstatne horšie. Keď som dala tej liečbe voľný priebeh a ukľudnila som sa, aj syn bol v pohode a jeho imunita sa veľmi zlepšila. Dnes lieky neberie žiadne a hoci v minulosti mal o takomto čase už alergické reakcie a silno kašlal, tak teraz je v pohode a bez liekov.