Moj smutno-krasny pribeh

Príspevok v téme: Moj smutno-krasny pribeh
leila

CITAJTE TO PROSIM CELE JE TO MOJ PRIBEH KTORY SA OPLATI CITAT.. Milovala som extazu, bola pre mna vsetkym, fyzicke pocity po nej boli: nastup ucinku za 30-45 minut, prievan na rukach, studeny strasne studeny pot, na rukach hlavne ale kamoska citila studeny pot na celom tele..ja cisto len na rukach, strasne sucho v ustach, take sucho ze to je nenormalne chodila som kazdych 10 minut pit vodu co som uz mala pripravenu dole na zemi na dosah som ju musela mat aby som sa len zohla a napila lebo vtedy sa nikde ani nedai ist, to v kuse len tancujes a nemozes prestat ani ked chces..bojis sa odist z parketu co i len na chvilu, aby ti niekto neobsadil miesto na tancovanie, aspon ja som to tak mala..kamoske sa podarilo ist dokonca raz na WC co sa cudujem..ma volala nech idem s nou ale ja som ju poslala prec..a tancovala som dalej, nezalezalo mi vtedy na nej len na hudbe..ani na nikom..ruky mi uplne lietali s hudbou aj nohy splynula som s hudbou..predtym ako keby som hudbu pocula len cez zavrete dvere a cely cas som si myslela ze uz v tej miestnosti som, ale som mala krasne prekvapenie ked sa mi tie dvere akoby konecne otvorili a ja som konecne pocula NAOZAJ hudbu..uvedomila som si vela veci dovtedy neuvedomenych a vela slov dovtedy nevypovedanych.. psychicke pocity : bola som taka stastna, ze take stastie ani neexistuje v zivote take nezazijes ani ked neviem co sa ti stane..predstav si ze po niecom cely zivot tuzis, cely zivot tuzis pocut nieco od niekoho a ten niekto ti to zrazu povie..tak take stastie a este krat 100..alebo ako orgazmus na tisicu..to sa da len s extazou..je to nadpozemske stastie, nadherne, silne, intenzivne, mas pocit, ze ludi okolo seba milujes a pritom ich absulutne nepoznas..vidis cloveka co tancuje pri tebe, je ti cudzi ale ty ho chces zrazu objat, je to take krasne a mas obcas take myslienky toho co uz raz bolo prezite a povedane, zjavuju sa ti rozne vety, nezmyselne, ako ked zaspavas mozno vies co myslim je to vsetko take neskutocne ako v nadhernom sne, ludia okolo teba sa ti obcas zdaju divni, ako keby len ty si bol stredom vesmiru, akoby si bol stredobom a jedinym dolezitym bodom na celej party, proste ludia sa obcas zdaju byt tak neskutocni, a abstraktni..ale nie nepotrebni..je to zvlastne..tazko to co najpresnejsie opisat..ale mavas aj pocity uzkosti a strachu ale tie vascinou netrvaju dlho a je to pocit, ked zrazu zastanes, poobzeras sa dookola, zda sa ti ze nieco hladas ale ani sam nevies co ale nemozes to najst..chces utiect ale nevies kam vlastne..nemas kam..citis sa strateny, sam na svete...citis uzkost..ale zrazu zo sekundy na sekundu ti je to tak nadherne jedno..opat si naplneny stastim a euforiou a na ten blby pocit aj zabudnes a znovu tancujes a si neskutocne stastny..toto cele trva asi 3 hodiny priblizne..potom sa zacnu dostavovat stavy, ze uz niesi taky stastny a je ti to luto, prichadza aj zufalstvo, su to take navaly, ale len kratkodobe, potom asi po dalsej hodine uz nemas velmi potrebu tancovat ale praveze vela vela rozpravat..citis dusevnu volnost a taku slobodu ducha..spokojnost a naplnenie ale citis, ze nemozes ostat sam..lebo ak si sam, citis prazdnotu , ktora uplne ubija, ked si vtedy sam, citis, ze si nenaplneny citis sa neschopny sam nieco urobit, hoci aj nieco velmi jednoduche ako zajst sam domov, na elektricku..potrebujes druhych ludi..akoze fyzicky to zvladas v pohode ale psychicky nie..a niekedy mas pocit, ze musis ostat sediet dnu a vnimat stastie a hudbu, niekedy ides len tak von, mas potrebu na nieco sa zadivat a len tak si uzivat.. Postupne ako som jeden druh extazy brala viackrat po sebe myslim ze 6x s odstupmi mozno 2 tyzdnov sa mi zacali dostavovat tieto stavy :ked som si niekedy nevedela zriesit ECKO, tak proste som bola nekludna, v noci som ani poriadne nespala, mavala som o tom sny a aj nocne mory, snivalo sa mi ako na tom ficim a je mi fajn a tak.. a potom ako by som si to zohnala, od koho a tak..uz mi z toho niekedy prepinalo, a citila som v sebe nieco zvlastne. A rano ked to zo mna pomaly vyprchavalo, citila som strach vyjst zo stage na ktorom som tancovala a keby prestala hrat hudba by som asi zosalela..Mavala som to skoro vzdy po PEACE a keby nebolo toho pocitu bolo by celkom super a este niekedy rano po party som mala pocit, ze mam strach napr. aj zo svojho vlastneho priatela sialene som sa ho bala, bol tam so mnou..a netusim preco lebo na to nemam ani najmensi dovod, a nemala som chut sa s nikym o nicom bavit, ale tento stav trval vzdy okolo hodiny a bol dost strasny, vtedy aj kebyze za mnou pride naj kamoska a spyta sa co mi je alebo nieco mi povie, ostanem len zizat na nu a nemam najmensiu chut jej nieco vysvetlovat a bolo mi az vrcholne neprijemne, ak vtedy chcel so mnou niekto komunikovat, robilo mi to proste este horsie ako mi bolo, ale stastie ze to len tak hodinku trvalo a potom vacsinou pridslo to, ze som mala naopak dost velku chut kecat s hocikym o hocicom aj o uplnych banalnych debilitach aj 5 hodin a potom som nemohla zaspat aj do 12.00 na obed. Az potom po pol roku uzivania sa stalo toto : mala som pocity ze sa na mna ludia divne divaju a myslia si o mne divne veci, ze kazdeho len otravujem, ked som sla po meste ludia zo mna sali energiu a ja som sa citila na odpadnutie, mala som pocity ze som nepotrebna a zbytocna, ze ma ani moj priatel nelubi, ze kamosky sa mi odcudzuju a vzdialuju cim dalej tym viac a zaroven aj ja im, ze zaroven aj tuzim po kontakte s nimi a ani si s nimi nemam co povedat, poruchy spanku, privela divnych myslienok, velmi divnych az hrozivych, stale som len plakala, zabudla som sa uplne smiat, ta droga mi vysala vsetok serotonin co som mala v mozgu, mala som nocny des, proste riadna depka..to bolo dost strasne tak som sla za psychiatrickou ona mi povedala ze to mam z toho ze som brala extazu a a dala mi neuroleptika a antidepresiva, teraz ich beriem uz mesiac a pol a nemam uz take depky ani take pocity z ludi ale spat este obcas nemozem, dufam, ze sa to casom zlepsi no a myslienok mam este stale obcas vela a su bizarne. Budim sa na to, ako myslim na nejake veci, ktore ani nepatria do mojej hlavy, myslienky ktore mam niesu moje.Su cudzie.Dufam, ze sa mi to zlepsi..ecko som prestala brat ledva, uz som bola psychicky zavisla, podarilo sa mi to jedine s pomocou ludi ktori ma maju radi a hucali do mna aby som to nebrala a nech neblaznim, hlavne moj priatel, ten mi velmi pomohol, vdaka nemu som to prestala brat, velmi mu tymto dakujem, aj ked su to len 3 mesiace co som to nemala pre mna je to velmi vela tomu verte a len dufam a verim ze to uz nikdy nevezmem..A hlavne pani psychiatricka mi tiez pomohla a lieky tak ciastocne.Nemam este vyhrate a nikdy nebudem mat.To mi povedala ona.Mam navzdy nenavratne poskodeny mozog extazou.Stav sa mi po liekoch trocju zlepsi ale uz nikdy nebudem taka ako som bola predtym.Lutujem ze som si to vobec niekedy dala.Teraz ked som na antidepresivach citim sa ako bez pocitov.Citim ze sa neviem tesit ani plakat ale zaroven ani nemam depku, treti tyzden beriem Serlift.Neviem, ci to je normalne.Uz nic nie je a nikdy nebude normalne. A takto dopadne kazdy, kto to berie.Ano, kazdy.Bez rozdielu.Len niekto o pol roka, iny mozno o rok, niekto zas o par rokov, ale na kazdeho dojde kto s tym neprestane.Tak sa nesnazme skusat kde je nasa hranica, lebo potom ked to zistime, bude uz naozaj neskoro.
Tak a teraz momentalne som si to zas parkrat dala neviem s tym uz prestat, nemozem si pomoct ale na liecenie nemozem ist z vela dovodov, ak si mam povedat aby som to konecne nebrala? Napiste mi nieco co ma smrtelne vylaka a uz na to nesiahnem prosiiim.

totka

vcera som tie crepiny pozerala a mam dost, je to naozaj hrozne.. ale clovek tak moze dopadnut aj ked tie drogy zrovna neberie intravenozne..

totka

ze ona si vazi zivot a chcela by zit a vie, ze uz dlho nebude a nedokaze to ovplyvnit a ty si zivot nevazis a sama sa zabijas, este si to aj uvedomujes.. cize by dala mozno cokolvek za to, aby bola na tvojom mieste a mohla aspon do istej miery ovplyvnit dlzku svojho zivota.. asi tak nejak.. este stale nechapes??

leila

Ja asi v tom robim chybu ze si nedokazem nijako uvedomit cenu zdravia..teda skor toho psychickeho..uvedomujem si to velmi dobre ze je to strasne cenne a na druhej strane aj neuvedomujem..tazko sa to da presne popisat ani sama tomu nerozumiem