Som na dne :( uz neviem ako dalej....

Príspevok v téme: Som na dne :( uz neviem ako dalej....
Im Nothing

Neviem ako zacat tak len tak zacnem mozno to bude trochu laicky napisane ale dufam ze to pochopite... Je to asi 5 rokov co rozmyslam o tom ake by to bolo kebyze som tu uz neni... kebyze to spravim.... rozmyslam o tom kazdy den..... Hlavne ma trapia moji rodicia neviem co si mam o nich mysliet. Ked som bol maly tak mi povedali ze by bolo lepsie kebyze ma daju do deckeho domova ,lebo takemo syna ako som ja nechcu. Nedali ma tam ,ale aj tak ma to trapy uz od malicka. Ked som si vyberal strednu skolu tak ma donutili ist na skolu ktora ma vobec nebavi. A najviac ma dostalo co mi povedali pred par dnami. Povedali mi nech idem skocit z mosta, zacal s tym tato nech skocim a potom sa pridala mama ani neviem preco mi to povedali. Najskor som si myslel ze to hovoria len tak ,ale tvarili sa vazne. Mama stale hovori o tom ze odide prec ,ze sa odstahuje ze nechce s nami byvat ,ze inde jej bude lepsie. Ani nevie jak mi tym ublizuje. A asi ma pravdu mozno by jej bolo lepsie kebyze odide aspon by sa na mna uz nemusela pozerat. Ale Dali mi vsetko co som potreboval na zivot. A fakt neviem co si mam o nich mysliet vedcinu casu to vyzera ze ma maju radi ale niekedy fakt neviem ked mi poviedia taketo veci. Pred 3 rokmi mi umrela necakane babka stale sa citim koli tomu hrozne ,lebo som jej slubil ze dojdem cez letne prazdniny a pomozem jej ale nedosiel som a ona umrela. Pravdepodobne trpim depresiami. Nenavidim to prazdno co v sebe mam. Citim sa uplne prazdny(a zaroven plny, plny lebo som este nikdy nikomu nepovedal co si myslim vzdy to vsebe dusim), opusteny, neviditelny. Pripadam si ako najvedci chudak na svete. Kazdy den ten isty streotyp rano do skoly a zo skoly domov a NIC, dalej nemam co robit ziadny kamarati alebo priatelka. Citim sa slabo a casto ma boli hlava a mavam zavrate. Denne spavam 3-5 hodin, nikdy neviem zaspat ani nechcem spat vsak naco rano za zobudim zase do toho uz mnou nenavideneho sveta. Uz si ani nepametam kedy som bol stastny vlastne uz ani neviem ci som bol niekedy stastny. Vzdy som dufal ze sa to zmeni ale uz som stratil nadej. Mam iba 18 rokov ale som unaveny, unaveny zo zivota, nenavidim ho, nemam preco zit a uz ani nechcem zit. Uz nevladzem dalej.

alpha

je pravda ze mnohi su na tom horsie, nemaju nohy, zrak, zazili znasilnenie,,,ale kazdy vidi pochopitelne len svoju bolest. Nech napise kto chce co chce, nepomoze ti to, svoj zivot mozes zmenit len ty. Naozaj je dobre na zaciatok skusit odbornika, mne antidepresiva zabrali, je to chemia, do mozgu dodavaju endorfiny, mozes skusit vieru, komunita pomaha, alebo pracu v zahranici, nie je to take tazke, ja som prave v UK, pokial clovek nie je dement, zvladne zakladnu pracu, peniaze ti pomozu plnit sny, ktore iste mas, zoznamuj sa s ludmi, hoci i na nete, tvoje slova zneju inteligentne, neboj sa, ver si. My vsetci ti verime, ze to dokazes, tak nas nesklam...

schreck

pre nothing ak prijmes moju radu, verim, ze sa vzchopis. v tvojom stave ti radim, nezostavaj sam so svojimi myslienkami, ale o tom hovor s niekym, kto bude ochotny ta pocuvat. vyhladaj reholu salezianov, venuju sa mladym, venuju sa sportu, maju radi zabavu, aj ked tebe mozno prave teraz nie je veselo, ale uvidis, najdes si tam urcite priatelov, s ktorymi si budes rozumiet a otvoria sa ti oci, budes mat chut zit, len neodchadzaj z tohto sveta dobrovolne.urcite v zivote este dokazes uzasne veci, len sa musis obklopit dobrymi ludmi, ktori ti k tomu pomozu.

vr

Ahoj. Nemyslím, že je to na tomto svete také zlé. Dokážem sa vžiť do Tvojej situácie. bolo to už veľmi dávno, keď som často pociťovala niečo podobné. dodnes je to tajomstvo. Ak Ti môžem poradiť, obráť sa na obvodného psychiatra. potrvá nejaký mesiac a Tvoj život bude opäť plnohodnotný. Uč sa , venuj sa záľubám, hoci budeš pozerať len telku, nehádaj sa s rodičmi, to naozaj nemá cenu. Oni sú len primitívnejší, ale za to nemôžu. Keď sa zaradíš do pracovného procesu a osamostatníš sa , uvidíš všetko inak. Ver, život je pekná vec.Rodičov nechaj žiť svoj život, oni už nebudú iní nikdy. Bez odbornej pomoci sa Ti to nepodarí. Radím Ti z vlastnej skúsenosti, škoda, že mi neporadil nik, keď som mala 18. Vtedy nebol internet a tiež som bola blbá ako ty a nik mi neporadil lebo som sa nikomu nezdôverila. S rodičmi som si tiež nerozumela....

Im Nothing

monika19 aj ja mam socialnu fobiu.
veronika niesom ziadny zloduch, nerobim zlobu, a ani niesom vagabund. Sice niesom svatec ale nerobim zle veci.

monika19

viem ako sa citiš mne je podobne hoci to nieje kôli rodičom ale kôli tomu že mám sociálnu fóbiu da sa povedať že to ma dohana až k depresii. Hrozne uzkosti mám tiež chut to už skončiť proste aby už neboli. Navštevujem psychiatra a taky beriem AD ale akosi nezaberajú som na dne nechcem byť sama no zaroven neznesiem vela ludi. Kedy to už skonči. Neviem prečo vlastne pokračujem dalej a hrozne sa bojim buducnosti. Ale majú pravdu pokial si zdravy važ si toho chod von s kamaratmi ešte máš šancu strašne vela veci zmeniť v živote uvidiš. Tak si tu sancu neber ked nemusiš.

veronika

PRE NOTHING:
precitala som si tvoj prispevok a : ak naozaj nie si zloduch, ze od rana do vecera robis zlobu a nepatris medzi pubertalnych vagabundov, nechapem,co su zas tvoji rodicia, pravdepodobne nemaju v sebe kuska citu. poviem ti jedno, vydrz to este chvilku, kym ta maju na starosti do osemnastiuch za teba zodpovedaju, potom ujdi, najlepsie k nejakej rodine, nemas niekoho fajn z rodiny, ku komu by si sa uchylil? alebo chatuj a najdi si holku, a chod s nou mimo sr, trebars do usa, tam si najdite brigadu a zacni novy zivot, ja myslim, ze nemusis este zufat a brat si zivot kvoli nejakych blbym rodicom, stava sa aj horsie, nemozeme si sami vybrat rodicov...vela ludi to riesi tak, ze sa osamostatnuju co najskor a odchadzaju od rodicov...pozri sa, vaz si toho, ze si ZDRAVY(AK OVSEM SI).TO JE NAJDOLEZITEJSIE, A VSETKO SA DA VZDY VYRIESIT, POKIAL CLOVEK MA ZAUJEM A HLADA BEZPECNE VYCHODISKO. PRIPADNE ZAJDI ZA PSYCHIATROM, AK SI MYSLIS, YE SI PSYCHICKY NA TOM VELMI ZLE...AK BUDES CHCIET, DAM TI ODPORUCANIE NA MOJHO, JE STRASNE SUPER, MOZNO BY TI PORADIL, AKO MAS CO RIESIT:)je to len na tebe a hlavu hore, si mlady, zivot cely pred sebou mas, je len na tebe, aky si ho spravis :)