Neviem ako zacat tak len tak zacnem mozno to bude trochu laicky napisane ale dufam ze to pochopite... Je to asi 5 rokov co rozmyslam o tom ake by to bolo kebyze som tu uz neni... kebyze to spravim.... rozmyslam o tom kazdy den..... Hlavne ma trapia moji rodicia neviem co si mam o nich mysliet. Ked som bol maly tak mi povedali ze by bolo lepsie kebyze ma daju do deckeho domova ,lebo takemo syna ako som ja nechcu. Nedali ma tam ,ale aj tak ma to trapy uz od malicka. Ked som si vyberal strednu skolu tak ma donutili ist na skolu ktora ma vobec nebavi. A najviac ma dostalo co mi povedali pred par dnami. Povedali mi nech idem skocit z mosta, zacal s tym tato nech skocim a potom sa pridala mama ani neviem preco mi to povedali. Najskor som si myslel ze to hovoria len tak ,ale tvarili sa vazne. Mama stale hovori o tom ze odide prec ,ze sa odstahuje ze nechce s nami byvat ,ze inde jej bude lepsie. Ani nevie jak mi tym ublizuje. A asi ma pravdu mozno by jej bolo lepsie kebyze odide aspon by sa na mna uz nemusela pozerat. Ale Dali mi vsetko co som potreboval na zivot. A fakt neviem co si mam o nich mysliet vedcinu casu to vyzera ze ma maju radi ale niekedy fakt neviem ked mi poviedia taketo veci. Pred 3 rokmi mi umrela necakane babka stale sa citim koli tomu hrozne ,lebo som jej slubil ze dojdem cez letne prazdniny a pomozem jej ale nedosiel som a ona umrela. Pravdepodobne trpim depresiami. Nenavidim to prazdno co v sebe mam. Citim sa uplne prazdny(a zaroven plny, plny lebo som este nikdy nikomu nepovedal co si myslim vzdy to vsebe dusim), opusteny, neviditelny. Pripadam si ako najvedci chudak na svete. Kazdy den ten isty streotyp rano do skoly a zo skoly domov a NIC, dalej nemam co robit ziadny kamarati alebo priatelka. Citim sa slabo a casto ma boli hlava a mavam zavrate. Denne spavam 3-5 hodin, nikdy neviem zaspat ani nechcem spat vsak naco rano za zobudim zase do toho uz mnou nenavideneho sveta. Uz si ani nepametam kedy som bol stastny vlastne uz ani neviem ci som bol niekedy stastny. Vzdy som dufal ze sa to zmeni ale uz som stratil nadej. Mam iba 18 rokov ale som unaveny, unaveny zo zivota, nenavidim ho, nemam preco zit a uz ani nechcem zit. Uz nevladzem dalej.
Som na dne :( uz neviem ako dalej....
suhlasim s panikou-u mna to tak bolo. A skusil si toho psychologa? Myslim, ze by Ti to pomohlo.
(nechcem sem moc vstupovat -ale aj mala iskra vie rozhoriet velky plamen.)
Pardon ze som sa neozval skor ,ale mal som toho vela v skole. Nestihal som. Tak som z BA. A na tej skole ma bavia az tri predmety, ostatne predmetu su uplne sprostosti podla mna. A mam sa tak divne. Pocit velkej beznadeje s malou iskierkou nadeje. Ale celkovo by som to zhodnotil ze sa mam zle.
Ozvi sa. Viem ze je to tazke, ale treba sa z toho dna odrazit a zacat odznovu. Drz sa.
Ako sa mas? Ozvi sa.Hlavu hore.Drzim palce.
A okdial vlastne si?a na tej skole?ako to je?vobec ta to nebavi?co to je za skolu?urcite sa tam najde par ludi,kt. ta pochopia a vypocuju
ahoj..ja sa tiez citim uplne neschopne..tento svet mi vobec nesedi..uz mam niekedy fakt hrozne stavy..no niekedy..uz par rokov..neviete mi poradit neakeho dobreho psychologa v Ziline?
Ahoj.Ja viem,ze na rodicov je toho vazne niekedy vela ale aj tak by nemali vraviet svojim detom take vec.Zaklad dobreho vztahu je komunikacia a prejavenie zaujmu.Je mi luto, ze nieco take povedali,ale isto to nemysleli az tak vazne.A ak ano to oni by mali vyhladat pomoc.Kazdopadne by sa ti zisiel psycholog,ale kedze mas 18 myslim,ze omnoho viac by ti pomohol pratel,alebo keby si mal dievca.Mne velmi pomaha ked sa citim nanic a stratena poprechadzat sa s kamaratom al. kamoskou.Staci jeden,ale skutocny,taky o ktorom vies ze tu pre teba bude.V skole alebo svojom okoli takeho nemas?
ja sa s toho vzdicki vyspim asmom z rana som ok,...
aj ja sa niekedy citim, akoby som bola cierna ovca v rodine...je vsetko ok a zrazu pride burka a vsetko sa obrati proti mne.byvam s rodicmi sama a este aspon 5 rokov to tak bude.skola a zavislost od rodicov.a mozno pre to su na mna obcas divni a ja ich nechapem a oni nechapu mna, lebo uz takmer desatrocie maju len mna.ani nie pred rokom som to videla ovela ovela horsie, ale akosi sa moj pohlad na to zmenil.len neviem dokedy:( v obci, kde byvam, nemam ziadnu spriaznenu dusu. mam tu sice dve kamaratky, ale travim s nimi minimum a ak niekomu neveris, tak neviem neviem ci je to prave kamaratstvo. a svojich skutocnych priatelov zratam na prstoch jednej ruky. nanestastie s nimi travim malo casu, lebo byvaju inde...som ticha, ale doma ked treba, tak si pokricim...nenecham na seba len tak kricat. cim som starsia, tym som doma viac vybusna a poviem, co si myslim. moja mamka si mysli, ze som taka vzdy...ukecana a vraj vyrecna! hmm...o tom by som pomlcala. ja a ukecana?? asi tazko. ked, tak na to potrebujem spravnu osobu - aby som sa mohla rozkecat. nepatrim medzi oblubenych ludi. mam obcas pocit, akoby som okolie poriadne nudila...a najhorsie asi bolo, ked som bola v skole a moja kamaratka v triede chybala. s ostatnymi som si nemala vela povedat...tak som takmer cely den presedela a bolo mi veelmi smutno. aj teraz, ked som uz takmer mesiac doma a chybaju mi spriaznene dusa, sa citim na nic a nudim sa. potrebujem nejak vyplnit moj prazdny zivot. nie je celkom prazdny, ale obcas sa citim, ze je. a to obcas je asi 50% z mojho casu...par krat mi blyslo hlavou aj nieco take "na co ma tu?"...ale to by som nebola schopna. ludia ublizuju, ublizovali si a ublizovat si budu. zial kruta realita - ziadny sen. neznasam povyseneckost a nudia ma rozhovory o nicom(o nakupoch, peniazoch, podcenovanie inych (ja viem vsetko ty nevies nic), polamala som si necht...) uplne hluposti a mna to nudi a do takejto debaty sa tazko zapojit...nechapem ako mozu baby rozpravat o tom ako si sli kupit jeden svetrik celucku hodinu...alebo preco jedna druhu ohovaraju a potom sa tvaria, ze su najlepsie kamosky...fuj! sa mi to hnusi. ludom velmi neverim... NIE SI NIC...kazda ludska bytost je niekto, na to pamataj!! hoc ako ti je tazko a mas chut so vsetkym skoncit, zacni od znova a kasli na vsetko...SI NIEKTO...
