Rodičia ma nechcú pustiť von

Príspevok v téme: Rodičia ma nechcú pustiť von
HatsLola

Rodičia ma nechcú pustiť von. Niesom nejaké malé decko. Spolužiačky a spolužiaci normálne chodia von a ja sa nemôžem z nášho dvora ani pohnúť. Mama mi hovorí, nech chodím von s jedným dievčaťom ale ja ju nemám moc rada pretože je hrozne uhučaná atď.. A potom prídu za mnou že prečo som stále zavretá v izbe. Už ma to fakt nebaví. Žiadne porozprávanie nepomohlo. Nikdy v živote som ich nesklamala. Zo školy neprídem neskoršie než o druhej. Čo mám robiť ? :(

denisaf

Tak tak ako ti tu písali ja osobne by som sa na vš vykašlala a išla radšej do roboty...nieje nad ten pocit slobody ked máš vlastné peniaze...možeš si rozhodovať o sebe....len netreba plakať ale makať...

netreba

Chodím na toto fórum už cca 5 rokov, 3 roky pod registrovanou prezývkou a 2 roky pod touto, takže neviem o akej neschopnosti a vymyslených prezývkach píšeš. :)

A-D

Netreba-a ty prečo píšeš pod vymyslenými prezývkami čo si chceš dokazovať pravdepodobne dusíš svoju neschopnosť?

netreba

A-D, myslíš si, že keď prispievaš v poslednom čase pod práve vymyslenými prezývkami, tak nevieme, že si to stále ty? Koho chceš oklamať? Hovorila si, že si v reále také pozitívne usmievavé slniečko, ale tvoje príspevky hovoria o opaku. Máš v sebe strašne veľa hnevu, zloby, a tú nespracovanú bolesť z detstva a nenávisť voči rodičom vylievaš na ľudí tu na tomto fóre. Človek sa dlho nedokáže pretvarovať, no a toho dôkazom si aj ty.

milaklaudia

..ked sa ti nepáči tak sa zdvyhni a možeš isť...
a tvoja matka bude mať o starosť menej ze sa nemusi starať o darebáka..

kedysi dievčata držali hubu a krok..! robili všetko čo bolo doma treba,..
variť, prať,.. boli bežne mnohopočetne rodiny tak pomahali pri vychove surodencov mladších...

a tuto nejaka fľandra darebná...ked je jej matka unavena z práce, ktorá jej varí, perie.. posle ju do obchodu a štenatu sa nechce....

ja som mala suku mater a vieščo mi povedala?!
"ked sa ti nepáči vypadni!!! chod do pi*e,. ale odideš iba v tom čo maš na sebe.. nič si nezoberieš...lebo všetko su to moje peniaze!!"

klaudiiiiaaa

Ahojte s mojou maou sa stale hadam ked nechcem ist do obchodu ked sa jej nechce tak zacne na mna kricat a nechce ma pustit vonco am robit??

ANGEL-DEMON

R.123 vyborne napísane... zakladatelka témy.. musis to pretrpiet, presne ako pisal tuto kolega, bud na intrak alebo hned po skole ist pracovat, najlepsie do zahranicia... ja banujem ze som nesla hned aj ja... tak som si zobrala v 22 hypoteku a teraz tu živorím ako piča.. ale už mi preteká pohár trpezlivosti, bude zálezat od vyplaty aku dostanem v tejto novej práci... mozno o mesiac pojdem aj ja niekam von, zo zaciatku aspon na zbery, cele leto chodit zarobim.. nie ako tu clovek robí ako kokot, daju mu nizku hodinovu mzdu,.. tak aj ked robi 12ky, 6 dni v tyzdni zarobi 350 euro...

R.123

Pretrpieť ťažkú pubertu a myslieť na to, že v 18-tich vypadneš z domu - to len aby si už ďalej netrpela. Napríklad na VŠ, ktorá je v inom meste na intrák a tam bude zábava. Alebo do podnájmu s nejakou kamarátkou, ktorá má podobný problém. Možno, že nejakú takú nájdeš aj tu na fóre. Kamarátky a kamaráti sú dôležití a túžba stretávať sa s nimi je najsilnejšia práve v puberte. V dospelosti už slabne, potom nebudeš mať problém vystačiť si aj sama, alebo aspoň už nebudeš samotu, prípadne nestretávanie sa s rovesníkmi tak ťažko znášať. Aspoň pokiaľ si introvert. No ak si extrovert, tak asi áno. Ale ani teraz by ti rodičia nemali brániť v stretávaní sa s kamarátkami a rovesníkmi. Ty ako silný extrovert práve toto môžeš považovať za najväčšiu krivdu, akej sa tvoji rodičia na tebe dopustili a môže sa stať, že fakt v 18-tich odídeš do podnájmu, raz sa niekde potajomky vydáš, splodíš deti a tvoji rodičia si ani vnúčatá neuvidia. Každý človek je iný typ. Sú ľudia, ktorých keď rodičia zatvoria v puberte doma "do klietky", nič si z toho nerobia - všelijakí introverti a knihomoli, čo chytia do ruky knižku a hneď zabudnú na okolitý svet, alebo počítačoví fanatici, ktorí chytia do ruky dobrý drahý 17" hráčsky notebook s perfektnou grafikou za minimálne 2000 €, vkĺznu do sveta počítačových hier a zrazu ich prestane zaujímať okolitý svet, keby bomba vybuchla na chodbe pred dverami ich bytu, ani si nevšimnú :) Že dostali príkaz od rodičov, aby po 14:00 nevychádzali z bytu, si nevšimnú tiež, zatiaľ, čo iný sa kvôli tomu môže trápiť a môže ho to zožierať a môže to pociťovať ako krivdu. Tak ako ty. Tvoji rodičia nemusia byť zlí, iba sú to proste totálne antitalenty na výchovu detí. Dobrý rodič vycíti, čo si jeho dieťa želá, po čom túži a ak je aj dostatočne empatický, tak mu to dopraje a teší sa z toho, že je dieťa šťastné - chce ho vidieť šťastné. Zlý rodič si ale myslí, že keď vidí svoje dieťa šťastné, tak urobil vo výchove nejakú chybu a že deti treba vychovávať prísne a nič im nedovoliť a všetko im zakazovať. Takýto rodič (antitalent na výchovu detí) ako by nešťastnú a smutnú tváričku svojho dieťaťa považoval za svoj úspech týkajúci sa jeho výchovy (Myslí si: "moje dieťa je nešťastné, lebo som mu to a hento zakázal a ono ma poslúchlo - fakt, že ma poslúchlo, je môj úspech na rozdiel od susedovho decka, ktoré lieta po vonku a všetci to vidia, ako domov chodí o pol noci. Keby malo moje decko šťastný výraz v tvári, mal by som dojem, že niečo nie je v poriadku, že ma asi v niečom neposlúchlo, oklamalo, urobilo si po svojom, na také veci si musím dávať pozor, lebo keď ho také šťastné a vysmiate budem vidieť často, raz mi začne skákať po hlave a stratí predo mnou rešpekt, prestane ma poslúchať, a podobne..."). Mnohým rodičom až priveľmi záleží na mienke ľudí z okolia. Dokonca až natoľko, že sú ochotní obetovať šťastie dieťaťa pre mienku ľudí. Napríklad nechcú, aby ho susedia videli, ako chodí domov o pol noci. Takí ale nedokážu byť empatickí a nedokážu svoje dieťa skutočne ľúbiť. Šťastie dieťaťa im je ukradnuté a jediné, čo ich zaujíma, je, ako vnímajú okolití ľudia ich "úspechy vo výchove". Napríklad nepustenie decka von po 14-tej hodine. Takí rodičia si iné nezaslúžia, len aby fakt decko v 18-tich vypadlo do zahraničia a vysralo sa na nich. Tam bude síce ako au-pair opatrovať bábätko v rodine, ale bude mať aj voľné dni a voľné hodiny, kedy bude môcť ísť von, napríklad do školy na jazykový kurz, kde niekoho spozná, a tak.