Nedokážem prejavovať city

Príspevok v téme: Nedokážem prejavovať city
Bezcitna

Dobrý večer, ako už názov témy napovedá, nedokážem prejavovať city. Jedná sa o city ako je láska, alebo sa niekomu ospravedlniť a tak. Dá sa povedať, že to nemám rada. Keď pozerám nejak romantický film , prepnem, alebo si vtedy z niečoho robím srandu, lebo sa pri tom necítim dobre.
Veci ako ''milujem ťa'', ''mám ťa rada'', ''láska'' a iné sa mi ťažko hovoria. Nie len niekomu, ale aj keď to chcem len tak vysloviť medzi rečou. Je to totiž pre mňa veľmi citlivé. Nedokážem byť takáto citlivá, lebo sa potom cítim nepríjemne, úzkostlivo. Podotýkam, že v duchu tie city cítim, len ich proste neviem vysloviť alebo ich dať najavo. Napr. nikdy nepoviem ''prepáč'' keď urobím chybu, ale v duchu cítim ľútosť. Vo vnútri chladná nie som. Nikdy som nemala vzťah.
Rodinu mám a mám ju veľmi rada a viem, že aj oni ma majú radi, len to nehovoria často. Inak, ostatní ľudia ma nemajú moc v láske. Nemám žiadnych kamarátov/kamarátky. Som introvert, hanblivá, nespoločenská, plachá osôbka. Takže to bude tým. Mimochodom mám 19.
A ešte sa neznášam objímať. Je to pre mňa stresujúce, cítim sa úzkostlivo a nepríjemne. Neobjímam sa s nikým, dokonca ani s mojou rodinou. Výchova bola dobrá, ale objatia žiadne.

Som normálna alebo nie ?

Kycera

Prečo by si nemala byť normálna a mala byť "bezcitná"? : ) City nevieš prejavovať, lebo si introvert.
Raz príde deň a s nim aj osoba, kt. Ťa dokáže otvoriť, kt. dokážeš objať a povedať jej, že ju máš rada. Dôležité je, že vo svojom vnútri cítiš, že Ti v hrudi bije srdce, že tam nemáš kus kameňa.

Ale to "zázračné slovíčko" : prepáč, by si mala začať používať. To s uzavretosťou nemá nič spoločné!

Ipsik

Mohla si napísať napr. toto: -dieťa behá kade tade a jeho mama sedí v posede lotosového kvetu, pri tom počúva meditatívnu hudbu a jej pohľad je zameraný iba jedným smerom a to na zapálenú, vonnú tyčinku. Mohla si to aj takto povedať. Ale aj spôsob vyjadrovania drevorubača, ktorý si cez víkendy privyrába v Leopoldove ako dozorca mi nie je až taký cudzí:-)

anjelik *

MP, s tými citmi ku mne ti to asi kúštik ušlo..viď príspevok nad tebou. Plný pregnantných ilustrácií.. :o)
Choroba = nemoc = nemocnosť = slabosť. Nič iné za tým netreba vidieť..žiadne vyvyšovanie, ezoteriku, len prosté konštatovanie. Iba keď si uvedomíme, že sme slabí, vieme s tým niečo urobiť. Napr sa zamyslieť..ale dá sa aj rozčuľovať a osočovať. Druhých vytočiť a hneď je nám sveta žiť. ;o)

Ipsik

+masrada, chcel som sa ťa opýtať len tak na rýchlo a blbo, ale potom mi to vypadlo a ani neviem prečo. Teraz už len rozmýšľam, že čo som to len mal v hlave?
Keď som si prechádzal tvojim príspevkom a snažil sa ho pochopiť, tak sa mi v hlave "premietali" rôzne výjavy, ale s rodinou to nemalo nič spoločné. Keď sa môžem slušne opýtať, tvoj dedko za vojny nepracoval náhodou ako pilot bombardéra? Jeho príjemné rozprávanie hlbokým, kovovým hlasom by isto od tvojho príspevku ďaleko neutekalo. To však neznamená, že s tebou nesúhlasím, nie naopak, súhlasím! Ale zober si to tak, koľkým rodinám by musela sociálka pobrať deti, lebo ich výchova ide do jazzu? Je to smutné, ale je tomu tak. Mala by o tom byť urobená nejaká štatistika. Napr. ja používam zubnú pastu, ktorú odporúča 1 z 10 zubných lekárov a vážne, polka chrupu sa ešte statočne drží zubami nechtami, no, možno nechtami asi nie, ale zubami isto.
Rozmýšľam, čo si teraz pustím, či Želvu od Olympicu alebo Seek and Destroy od Metallici:-D

masrada

Pre zakladatelku - si uplne normalna a to, ci mas niekoho rada, ten clovek citi podla toho, co prenho robis a ako sa k nemu spravas. Priklad: debilna facebookova mater tazka zavislacka, ma debilne decko. Rano ho okupe, oblecie, nalozi mu burizony, susienky a clever kekse do misky, misku polozi na konferencny stolik do obyvacky. Do dudlovej flasky mu naleje sirupovu vodu, zapne mu telku, hodi mu na zem hracky, nech sa hra. A tym sa jej starostlivost o dieta pre ten den nadobro skoncila. Odfoti ho, hodi fotku na FB a uz chatuje, caka linky a pochvaly. Ako komentar k fotke nezabudne napisat: moje zlaticko, moj syncek, velmi ho lubim, milujem ho nadovsetko. Psikovi nasype do misky granule. 4 rocny chlapec s plienkovou ritou pozoruje psika pri jedle. Misku zo stolika si polozi na zem, da sa na styri nohy a ponori hlavu do misky, vyziera sladkosti. Od mamy, FBzaviskacky, sa zasadam spravneho stolovania nenauci a do skolky ho nevzali, kedze ako 4 rocny vobec este nevie rozpravat a so zasratou plienkovou ritou chodi a plienkove decko nepatri do skolky. Tak sa teda chlapcek uci zasadam spravneho stolovania od psika :) To akoze v ramci pudu sebazachovy, aby nezomrel od hladu :) Vyprazdni sa do plienky a je to vybavene, ale mamu nesmie otravovat, lebo vsak ta sa musi starat o svoje chatovanie a niet dolezitejsej povinnosti predsa. Prirodzena tuzba po spoznavani sveta a prirodzena zvedavost je v dietatku potlacana a nie rozvijana, nakolko matka sa s nim vobec nerozprava, nic mu nepovie, nevysvetli, neukaze, nijako ho nevychovava. Dieta nevie, co je spravne a co je nespravne, co sa moze robit a co sa nesmie robit a preco. Dieta nema denny rezim, vstava a spat chodi vzdy inokedy a ked je pocas dna unavene, tak zaspi aj na zemi a materi je to jedno. Ked matka s dietatkom pridu k niekomu na navstevu, hyperaktivny chlapec sladkostami krmeny beha okolo konferencneho stolika v obyvacke na navsteve, strhne na seba obrus a vsetky salky, pohare, co su na nom, to vsetko leti na zem, slane tycinky a zakusky rozslape do koberca, sklo a keramiku rozbije, napoje vyleje a ked nanho mater zakrici, nech to nerobi, lebo dostane bitku, tak sa jej vysmeje do ksichtu a robi to aj nadalej. Potom mu mater nalozi na zadok, decko sa jej vysmeje do ksichtu a robi to znovu, zase dostane na zadok. Dieta nepovazuje bitku za nieco, cim bolo potrestane za zly skutok. Povazuje bitku iba za hru a za najuzasnejsiu vec a najlepsiu vec, ktora sa mu stala. Bitka pre taketo dieta znamena: "Jeeeej, mamicka si ma vsimla, huraaaa, uz ma neignoruje!!! No tak teda budem nadalej robit to zle, co doteraz, aby si ma aj nadalej vsimala a aby mi zase na rit nalozila, lebo ked to robit nebudem, tak si ma prestane vsimat, no nie?" A na navsteve rozbombarduje cely byt cudzim ludom a zanechaju po sebe spust. Apropo: pri bitke neciti ani ziadnu bolest, lebo vsak bitka nalozena na 4 a pol rocnu plienkovu rit vobec neboli. Je tak? Debilciatko vnima bitku iba ako hru a ako dobru vec, ktora sa mu stala. To my sme ako 4 rocne deti chodili do skolky, vedeli sme, co je tanier, co je pribor, poznali sme zasady spravneho stolovania, recitovali sme basnicky, spievali sme pesnicky, vsetky sme vedeli rozpravat a s plienkovymi ritami sme veru nechodili. V pripade takejto matere bezcitnej, ktora pozna len samu seba a svoj FB, sa o laske hovorit neda, hoci to tam aj kazdy den napise, ako ona svojho synceka lubi. Nelubi ho veru, lebo sa podla toho nechova. To je realita dnesnej doby, poznam taky pripad. Ktora mama svojho synceka lubi, ta ho odplienkuje, ked je vo veku medzi 12tym a 18tym mesiacom, dietatku sa venuje a rozprava sa s nim, na FB profil vytvoreny nema, dieta jej uz v 3 rokoch vezmu do skolky, lebo s plienkovou ritou nechodi a ako 2rocne uz vsetko rozpvava. Prirodzena zvedavost a tuzba po spoznavani sveta v nom je rozvijana a nie potlacana, mamicka sa s dietatkom casto rozprava, trpezlivo mu odpoveda na otazky. Nastavi mu denny rezim, aby vstavalo vzdy o tom istom case, poobede spat chodilo vzdy v tom istom case a aj vecer aby chodilo spat vzdy v tom istom case. A nenechala by ho unaveneho zaspat hocikedy na zemi. Nekrmi ho sladkostami, ale dietatko pozna aj varenu stravu, ovocie a zeleninku a mäsko. A vobec nemusi kazdemu vykladat, ako ona svoje decko lubi. Ani tomu samotnemu decku to memusi vykladat 100x za den. Lubi ho? Vsak ano, lebo sa to da poznat podla toho, jak sa k nemu chova. CO tym chcem? Kde je pointa? Laska sa pozna podla skutkov, nie podla slov. Lebo slova mozu byt aj falosne. Nie kazdy, kto sa bije do prs a 100x za den vyslovi vetu lubim ta, aj naozaj lubi. Uzitvatel s prezyvkou anjelik tu na fore ine robit nevie, len kazdeho jedneho ucastnika fora oznacit za slabeho. Lebo len ona je ta silna a kazdy je slaby podla nej, ale takto to vobec nie je. Vsak to, ze niekto na fore pyta radu, to este neznamena, ze je slaby. ALebo to, ze niekto prosi ucastnikov fora o prejavenie nazoru, to tiez nie je ziaden prejav slabosti. To, ze niekto dostane chorobu, ktoru v zivote nemal a nic o nej nevie, a preto ziada o rady, to nie je prejav slabosti. Ved nemusi mat kazdy clovek vystudovanu medicinu. Vascina z nas sa v chorobach a zdravotnych problemoch nevyzna. To, ze sa niekto sam zbavil zdravotneho problemu a poradi inemu, ako to dosiahol, to tiez nie je prejav slabosti. A ci sa zamotas do ezoteriky ako anjelik, to je uz tvoja vec, ale snad mas IQ a rozum na dostatocnej urovni, aby si sa nezamotala do somarin a do sprostosti, ktore nemaju ani hlavu, ani pätu :) Este: Mat niekoho rada bez toho, aby si mu 2000x za den povedala, ze ho mas rada, to tiez nie je prejav slabosti. Niekto potrebuje objatia castejsie a niekto vobec. Ked raz budes mat decko, ako sa k nemu budes spravat? Tak ako ta facebookova mater, alebo radsej tak, ako ta druha mamicka? Podla toho bude okoliu jasne, ci mas svoje dieta naozaj rada. A nie podla sladuckych reciciek a skutek utek :)

Mesačný princ

anjelik * - Veď sa neondi a napíš aj niečo také, aby si sem zapadla :D

Veď my ťa všetci ľúbime :)

anjelik *

Každá bytosť má istý fyzikálny magnetizmus. Niečo, čo môže byť iba v tele, pokiaľ sa jedná o veľmi mladučkého tvora. Ale keď je bytosť vyspelejšia, môže jej fyzikálny magnetizmus, aura, zasahovať aj do blízkeho okolia. To sú tie typy ľudí, ktoré druhí tak radi objímajú, radi sa k nim túlia. Pretože je to veľmi príjemné. Ty sa bojíš objímania, prejavovania citov, ako píšeš, preto, lebo si veľmi slabučká a bojíš sa druhým otvoriť. Bojíš sa, ako sa vraví, že z teba *ubudne* a tak sa vyhováraš a namýšľaš si, že si iná, divná, nenormálna. Nie, si len vystrašená. Pravda je, že ak niekoho objímeš, povieš mu niečo milé, trebárs aj to, že si priznáš chybu..stane sa pravý opak. Magnetizmus toho druhého zapôsobí spätne aj na teba a budeš sa cítiť dobre. Ako si sa cítila, keď ťa objala kamoška. Prečo by si mala čakať na to, že ťa objímu druhí? Ty buď tou, ktorá objíme mamu a povie jej, som tak rada, že si. Nič viac. Pre deti je toto tak prirodzené. že sa stretnú a objímajú toho druhého. Aj keď ho takmer nepoznajú. Robia to zvieratká..len ľuďom niekde vo vývoji preplo a uistili sami seba, že sú niečim výnimoční a že tí druhí im kradnú *dušu*. Nie, kradnú si ju sami sebe..zvrátenými predstavami a nikam nevedúcimi úvahami. Ak nechceš celý svoj život takto prežiť, postav sa svojmu strachu a začni sa k tým druhým správať tak, ako chceš, aby sa správali oni k tebe. Láskavo, milo, príjemne a so *srdcom na dlani*. ;o)
Veľakrát tu čítam o tom, ako sú všetci obklopení primitívmi, debilmi, plytkými bytosťami, že sa nemajú s kým rozprávať, lebo veď oni sú už niekde ďalej. Tak vám všetkým k tomu gratulujem..len malá úvaha na zamyslenie..ak ste vskutku tak ďaleko vpredu vo vývoji a zrodili ste sa práve tu..tak asi nejaký dôvod to malo..buď nemáte na vyššiu *ligu* alebo ste tu, aby ste tým druhým primitívnym tú svoju veľkosť a múdrosť ukázali a nie sa uzavreli a rochnili sa vo svojej hlbokej inteligencii..poprípade sa rovno chceli zabiť,,,keďže vás tu nikto aj tak nevie oceniť a pochopiť. ;o)

Bezcitna

Ipsik - Si veľmi vtipný, vážne. Milujem iróniu a sarkazmus. Som rada, že ťa humor nikdy neopúšťa. :) Ja si nemyslím, že výchova bola chladná, len tam tých prejavov bolo málo.

Eliona - V to dúfam. Ale asi bude dlho trvať, kým sa to odvážim povedať.

Neverim - To je pekné, že ťa mal kto objať. Mňa nemá kto. Vlastne, je tu jedno dievča, s ktorým sa nemám problém objímať. Objala ma len dvakrát, škoda, lebo mi je to dokonca aj príjemné. Nerozumiem prečo, nie sme si až také blízke.

Simi6 - Mám panickú poruchu. Ráta sa to ? Depresie už veľmi nemávam. Aj keď, tak slabé.

Lary - No veľmi ma to neupokojilo, že to tak cítia prevažne chlapi. Takže som vlastne ako chlap. Zabrzdená žena. Super...
BTW: Celý život som biela, neopálená, bola som aj na kúpalisku v plavkách, ale nikdy som nerozmýšľala nad tým, či na mňa pre to pozerajú. Hmm... :D

Lary

To ,že nevieš prejavovať city je výsledok výchovy tvojich rodičov to ako ti prejavovali city v detstve sa prenieslo až do tvojej dospelosti .O tom niet pochýb.Tiež som bol v tomto trochu zabrzdený ale u chlapov sa to nejak tak ospravedlní že predsa na city su tu ženy a chlap má byť tvrdý a tak.Či je to tak či onak až v manželstve som sa naučil prejavovať city a deti sme vychovávali tak že sme im stále pripomýnali ako ich ľùbime atď.Tezaz sù už dospelé ale či už osobne alebo telefonicky keď sa lùčime je samozrejmosťou oci ľúbim ťa dávaj si pozor na seba a pod.V mladosti mi prejavovanie citov pripadalo trápne dnes som vyzretý natoľko že ak cítim poviem aj priateľovi mám ťa rád.Neviem čo by ti pomohlo možno nejaké slovné cvičenia pred zrkadlom aby si si zvykla to hovoriť .Viem že je to ako keď prídeș na kúpalisko ideš sa vyzliecť máš pocit že všetci sa na teba pozerajù ty si biela ešte neopálená .