Ahojte, ja mám 24 a obávam sa presne názvu tejto témy. Ľudia v mojom okolí a veku sa berú, plánujú deti alebo majú deti, prípadne si užívajú život so svojimi partnermi no o mňa nikto ani len nezakopne. Mám 24 rokov a som panna, nikdy som nemala frajera, nikdy som sa nebozkávala, nikdy o mňa nikto neprejavil záujem. Musím sa okolie pôsobiť fakt odstrašujúcu ale mám možno otrasnú povahu.
Moje kamarátky už majú deti alebo ich plánujú. Keď sa stretneme vždy sa to zvrtne na tému o deťoch, partneroch, rodine. Mám ich rada a prajem im to ale tak strašne im závidím ich šťastné životy. Pri týchto témach na nich vždy len nemo pozerám a do očí sa mi tlačia slzy pretože sa bojím že to nikdy nezažijem. Oni už majú deti a ja ani neviem aké je to mať priateľa, aký je to pocit ak vás ma niekto rád, dávam vám to najavo, aké je to dostať kyticu kvetov alebo proste len mať ten pocit, že tu sa svete je niekto pre vás.
Už teraz mám problém to zvládať, tváriť sa, že som nad vodou a takto šťastná, že raz niekoho stretnem. Ako to budem zvládať ďalej keď budú tieto šťastné páry, svadby a deti pribúdať?
Nikdy som nemala vysnívanú svadbu, dom a rodinu. Nemala som v pláne mať vo svojom veku dieťa. Len som tak proste dúfala, že tak v budúcnosti je niekto aj pre mňa. Ale zrejme nie je. A je to strašne nespravodlivé. Prečo nemôžu byť všetci ľudia na svete šťastní? Prečo sa musím trápiť nad takýmito vecami? Prečo mi to nie je ukradnuté? Cítim sa ako posledná chudera.
A prepáčte za tento môj dlhý výlev len som sa potrebovala vyrevať a dostať to zo seba.
Bojím sa, že ostanem navždy sama
zuz, som na tom podobne, ale mam o 10 viac a moje
kamaratky sa uz nielen vydavaju, ale aj rozvadzaju. Mam dvoch
brachov 33 dvojcata a ani jeden nema holku. Mozem dohodit,
ak chces okulirnateho intelektuala..
Vsetko ma svoj cas.
Čo sa sťažuješ, práveže by si mala byť rada, že si sama a nemáš na krku nejakého debila, ktorý by ťa aj tak len využil a odkopol. Aspoň si ušetríš sklamanie. Tvoje kamarátky sa možno len tvária, aké sú šťastné v tých svojich vzťahoch, ale skutočnosť môže byť celkom iná.
Ako ti tu už poradili, radšej sa zameraj na seba, aby si mala dobrú prácu a vlastné bývanie, lebo to je v živote dôležitejšie ako nejaké akože vzťahy, decká a pod.
Keď budeš finančne nezávislá, budeš si robiť čo chceš a žiť po svojom a vo svojom, uvidíš, že budeš šťastná a žiadny partner ti chýbať nebude. To ti hovorím z vlastnej skúsenosti.
v 24 toto riesit? Niesi tak trochu na hlavu, poznam baby co su singl, maju po30tke a neriesia a ty v 24? Co umietar ci co?
Kto ma zarucene ze nezostane sam na stare kolena? Nikto, pracovala som ako opatrovatelka a zeny na dochodku mali po dve-styri deti a manzel im umrel, decka rozprchli sa do sveta a ony zostali same a nemal ich kto do lekara odviezt, nakupit, vybrat lieky.... a deti mali lenze co z toho ak su mimo domova? Tiez si tie zeny mysleli ze sa o nich bude mat kto postarat a vida nema kto..
ako ti tu pise whisper sustred sa na seba na pracu byvanie... lebo tie deti je pekne chciet ale treba aj byvat a mat nato financie.... a potom ries vztah... dievca ty pises ako keby mas 70 aj take zeny maju viac zivotnej energie ako ty :-D ja som od teba o dost starsia a vobec sa nedepkujem pre chlapov :-) dnes uz viem ze to nieje to najdolezitejsie v zivote ....
a ked sa ráno zobudíš padaju ti pečene holuby do ust..?
čo tym chcem povedať...? práca, nič? vlastne byvanie...? plány do buducna, aka je tvoja vysnivana práca? -máš ju..?
čo tak ine veci riesit, ist na dovolenku , cestovat , navstivit vysnivanu krajinu...atd... a netlačiť na pílu, čo má prísť príde...
vieš, ked vyžaruješ zufalosť tak to odpudzuje...
musis vyzarovat spokojnost, radost zo zivota...
no ak by si mala natrafiť na pavla y, tak to už radšej byť pannou do smrti, to mi ver
Ak si sa spravala k mužom povyšenecký, ignorantský a bola si priliš náročná, tak sa nečuduj...
