Ako je možné že sa ako ľudia pasujeme do tvorcov sveta. Radšej vystrieľame srnky a diviaky zabíjame matky mladé robíme si z nich koberce obrazy. Hovoríme, že sú premnožené len preto, že zaberajú územie, ktoré sme im odobrali, a v ktorom sú zvyknuté žiť. Ich je možno 100 000 a nás je niekoľko miliard. My sme premnožený. Ľudia nemajú čo robiť a tak si robia deti. Jedno, dve, tri, rovno desať. Pretože ľudí "treba". A čím viac bude ľudí tým viac bude "premnožených" iných zvierat. Až kým nás nebude ako maku a zvierat nič. Od kedy sme sa vyvinuli do takej podoby už kvôli nám umrelo toľko druhov. A my sme kvôli nikomu neumreli. Prečo toľko sebectva. Jedzme zvieratá je to potravinový reťazec možno sa časom vyvinie vyšší druh pre ktorý budeme potrava my. Ale prečo sa tvárime ako keby svet patril len nám, prečo z nich robíme len mäso prečo sa tvárime ako keby oni necítili,nežili, nemali city. Keby nemali city tak by sme ich nemali ani my. Veď sme nevznikli lusknutím prsta nejakého človeka vyvinuli sme sa rovnako ako oni. A aj keby sme boli vytvorený Pánom Bohom prečo by spravil city len v ľuďoch a zvieratách nie? Myslíme na okolie. Nemyslime na seba. Aj jednotlivec ovplyvní svoje okolie. Aj jednotlivec sa môže zmeniť a jeho vzor môžu nasledovať iný. Ale nebuďme ovce. Na svete neexistuje nič čo sa nedá. Nič. Sú len veci, ktoré chceme, a ktoré nie.
