začali by ste chodiť s niekým s veľmi silnou depresiou???

Myslím si , že ten, kto má depresiu zo začiatku ani netuší , s čím má dočinenia. Až po niekoľkých depresívnych stavov,a mesiacov poprípade rokoch, si dokáže dotyčný uvedomiť v čom sa pohybuje.
Myslím si, že keby som o tom vedela, a ten človek by stál skutočne za to, určite by som na to nepozerala, ale práve naopak, hľadala by som všetky alternatívy a východiská ako mu pomôcť.

To je ťažko povedať...je to dosť osobné a je velmi vela druhov depresivných stavov. U mňa sa to prejavuje tak,že keď som medzi ludmi a nedajbože mám vystupavať na podiu,mám trému...je to sice bežná vec,ale u mňa je to dosť tvrdé-až prehnané...jednoducho som schopný zložiť sa aj na stoličke(obleje ma z ničoho nič studený pot,je mi zle a tak.)Neskutočne nepríjemná vec-hlavne ak sa stým nevieš vyrovnať-a vtedy je to už na liečenie(čo sa u mňa aj stalo).Čiže ak sa pýtaš,či začať s niekým -takým človekom je na tebe.Nikto okolo mňa ani len netuší,že mám(ale už nie tak často) takéto problémy a ešte k tomu sa liečim.Takže ťažko sa v tomto radí.Ak je na tom podobne ako ja,tak ani nezistíš,či sa na niečo lieči.

a preco nie?ved laska je o tom nikto nie je dokonaly bola by nuda=D

Takže ak sa obávaš o svoju budúcnosť, či budúcnosť svojích detí, že takéto psychické stavy po anom chlapovi zdenia, môj osobný názor je, nechať ho. Možno ho to zničí ešte viac, ale ak ho ľúbiš a záleži ti na ňom a ten pocit nie je iba výčitka svedomia, že si ho možno zabila, alebo zhoršila mu stav, tak ti prajem veľa, veľa, veeeľa síl, aby ste to spolu zvládli a pomohla si mu zničiť depky.

Mala som vzťah s chlapcom, ktorého mama má silnú schizofréniu a otec trpel migrénamia depkami. Ten chlapec síce nebol najkrajší, bol ale milý a pozorný, zrejme to nebola skutočná láska z mojej strny, alebo sa maja vlastnosť všetko rozanalizovať dostavalila a povedala som si, že si život zničiť nechcem tým, že sa či 1 zo spomínaných chorôb ukáže aj na ňom a zrejme by som nebola dosť silná to uniesť, navyše nechcem, aby moje detičky boli niečím postihnuté ( hoci viem, že nejaké postihnutie, či chorbou môže zdediť aj po mne, alebo danom mužovi, s ktorým ich budem mať ). Je to sebecké a dodnes ( sú t už dva roky ) čo o tom premýšľam, viem, že by soms a k nemu nevrátila, ale ťaží ma svedomie, že som sa tak svinsky zachovala.

,,Ty taká, aká si a práve pretože si taká, si to najkrajšie, čo môžeš darovať inému človeku.´´

depka citala som si ta na tvojom blogu!!!vies mala by si tie ad uzivat, ja som sa natrapila uz dost, trvalo az mesiac kym mi vobec zacalo byt lepsie...predtym osem mesiacov som sa trapila z ad ktore mi ani nezaberali...takze hlavku hore kocka...musis tie ad uzivat, fakt prve dva tri styru tyzdne je cloveku tazko ale potom nastane velky zlom...ver mi presla som si tym, ake ad ti boli naposledy naoordinovane?....nemozes si ich len tak sama vysadit

depka co sa deje, ako to myslis...

čoskoro svoje trápenie ukončím (možno)

Lencok1 :)