Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Podrezala som si žily!!!

Príspevok v téme: Podrezala som si žily!!!
zuzulka123

uz to vsetko nezvladam, tak som si v noci podrezala zily a mama s ocom mi prisli do izby,lebo poculi ako ticho volam na mamu...nebolo to len tak z nicoho nic..vsetko to zacalo tak,ze ja som mala byt sama doma celu noc a kamoska tiez..tak sme "nieco" podnikli..jednoducho sme sa spili..ale nebola som vobec mimo,vsetko si pamatam..proste som sa chcela trosku zabavit,lebo uz ma nebavi sediet medzi styrmi stenami a dopadlo to najhorsie ako sa len dalo..cela rodina si bude mysliet,ze potrebujem psychiatra..mama s ocom mi uz vobec neveria, aj preto, ze mi volali kde som a ja som tvrdila,ze doma,pritom som doma nebola a im volali vsetci susedia,ze sa u nas nieco deje tak rychlo prisli domov..priznavam, ze tu bolo par kamosov, ale tak neboli sme hlucni a okrem toho sme sli hned na nedaleky kopec, takze neviem kto mohol volat nasim, aby prisli..aj tak nechapem ako som to len mohla dokazat, proste v noci mi bolo vsetko jedno,pri tom vsetkom co mi nasi povedali, teda skorej do mna nakricali som mala pocit, ze sa idem zabit a jednoducho som chytila ziletku a som len chcela skusit trosku zaskrabnut aj na jednej ruke aj na druhej..a odrazu zacalo tiect strasne moc krvi ani neviem ako..odrazu sa mi zacalo zle dychat a tocit hlava..a ked prisiel oco chcel volat zachranku..som povedala nah zavola,ze poviem ze ty zato mozes a tak..tak iba daco nakrical, mama mi to obviazala, napila som sa vody a sla som spat do inej izby..teraz mam take pocity..ani sama neviem co sa ide teraz diat, len jedno viem, nasich som totalne sklamala..ale ked mam stale pocit,ze ma vobec nechapu..vobec v nicom..nikdy mi nepovedali,ze ma maju radi ani neviem kedy mi dali vobec pusu..stale vravia, ze mi daju vsetko co chcem..ale tak ja si chcem uzivat prazdniny..nie chodit kazdy den domov o deviatej..toto co sa mi stalo, je uz stvrtykrat, co som nieco vyviedla..teraz sa budu ku mne spravat, ako k tej najhorsej a vraviet si, ze ako mozu mat taku dceru..ale mne je to jedno..vsetko mi je jedno..tento zivot je cely na hovno..nemam preco zit a dokonca ani pre koho...uz som rozmyslala aj nad psychologom, alebo niecim takym..proste potrebujem niekoho, komu by som sa dokazala vyrozpravat, lebo nasi ani len netusia co mam ja za problemy..ze mam skoro bulimiu, ze sama seba neznasam, nic na mne sa mi nepaci, som cela hrozna, moja naj kamka na mna sere, druha chodi s chalanom, ktoreho lubim ja, len on ani ona o tom nevie a ani im to nikdy nepoviem,radsej budem trpiet..je toho hrozne vela,ale uz idem koncit..budem rada ak mi niekto na toto vsetko odpise a povie svoj nazor, ze ci som vobec normalna..inac mam 16..viem, ze si poviete, ze som este nevyrastla z puberty, ze som decko, ze potrebujem zazivat nove veci ale prave naopak...raz si vsetko okolo seba az prilis uvedomujem a na druhej strane je mi z toho vsetkeho zle a mam pocit, ze lepsie je mysliet si, ze kaslat na vsetko,kazdeho mam na haku..aspon samu seba o tom presviedcat..lebo inak by som sa fakt zblaznila z celeho tohto posraneho zivota!!!!

Chester

Vsetci,aj ti,ktori stratia lasku,ktorim krivdia a neviem co nedovolia a chcu si za to nieco spravit nechapem.Su to proste vymetene hlavy co potrebuju lekara.Nikdy,ani keby som stratil lasku sa nepodrezem.A nie kvoli tomu,co sa stalo tejto chudere,co si zily dorezala.Sprosta hlava prazdna.Prepacte moj nazor.Ked si uz niekto dokaze siahnut na svoj zivot,tak je to blazon.Vinimka!Ked pride o vsetkych.Rodina,deti,laska..proste vsetci.Vtedy to len trosilinku chapem.Ja si svoj zivot vazim.Mam ho iba jeden.

ivanka19

mamba nedalo mi nereagovať. To čo ste písali ste písali v záchvate zlosti? Viete niečo Vám poradim ked natrafíte niekedy inokedy na niečo podobne radšej takto nereagujte lebo neviete ako to ten druhý môže zobrať. Ak jej tak ponadavate že jej tým pomôžete? na takeho človeka to prave pôsobí opačne a skôr ho to dovedie k samovražde. To mi môžete veriť. Mala som kamošku ktorá sa chcela zabiť no neako som ju z toho vytiahla a ani si neviete predstaviť kolko bezesných nocí som mala kolko krat som išla von okolo polnoci čo mi jej mama volala že nedošla domov. Nemáte ani predstavu čo taký človek prežíva. Že by ste ju zapriahli do práce a potom by nato nemyslela s prepačením je to hovadina. Ja som mala pracu zarabala som si rodičia mi nič nedavali lebo som ani nechcela od nich nič čo som si zarobila tak zato som si kupila čo som potrebovala a že by samovražebné myšlienky pomynuly? tak to ani nahodou zakaždým ked došli tak som radšej niečo robila len aby som ich zahnala. Uvedmote si prosim že takýto človek je na konci svojich sil nevie ako dalej. Tak ju prosim takto nedeptajte ano. Ved si len predstavte že ste vy na jej mieste ako by vám bolo po takomto príspevku? Nechcem sa jej zastavať lebo je to hovadina to je pravda s tým suhlasim

mamba

no ako mas 16 rokov a asi si jedinacik ked robis take voloviny vies co ak nemas kde vylievat zlost tak si najdi robotu a pracuj hned ta prejdu tie somariny co vyvadzas ja by som ta nahnala do roboty a pekne co si zarobis za to si aj stravu kupis aj oblecenie nic by som ti nedala zadarmo lebo len decka co maju vsetko zadarmo robia taketo kraviny ako ty podrezat si zili co si na hlavu . a ze sa ti paci chalan tvojej kamosky no co uz tak si najdes druheho , a ze dalsa kamoska na teba sere mozno to ma nejaky dovod ako sa spravas , a ze sa ti na tebe nic nepaci tak rob preto neco aby si sa sama sebe pacila dievca daj sa dokopy a nerob kraviny ozaj chces skoncit niekde na cajle a to len preto ze robis kraviny

depka

zuzulka
Keď čítam tvoje riadky tak mám pocit ako by som to písala ja niekedy dávno. Tento pocit veľmi dobre poznám, a nezáleží na tom či máš 16 alebo 26. Hej, niekto iný môže povedať že to je pubertou ale celkom tak to nie je. Je fajn, že si rozmýšľala nad odbornou pomocou, a myslím, nie nemyslím ale viem že by si mala vyhľadať psychológa a ďalej ťa obdivujem že si to uvedomuješ tak skoro. Keby som si to aj ja uvedomila skorej tak by to bolo úplne iné. Naozaj, zožeň si psychológa, budeš sa môcť z chuti vyrozprávať, poradí ti a spravíš si zopár testíkov. Nie je to nič hrozné.A potom uvidíš čo ti povie a kde ťa pošle. Nepodceňuj to čo cítiš a prežívaš! Ja som tiež niekedy bola taká, moji rodičia mi tiež nikdy nepovedali že ma majú radi, oni zbožňovali len môjho brata...viem, možno to bude znieť divne ale kašli na rodičov, oni tu nebudú na vždy, hlavne sa zameraj na to aby si ty v budúcnosti nebola ako sú oni, aby si vedela prejavovať svoje city...Ja som tiež bola často s kamošmi v puboch, s priateľom sme všade kde sme prišli robili bordel. No až som to raz v škole prehnala s drogami a skončila som v nemocnici, bolo to strašné pozrieť sa rodičom do očí, bolo strašné pozerať sa vôbec okoliu do očí. Zo školy ma nevyhodili ale nedokázala som sama seba zvládať a potom o rok, vo štvrtáku som tam prestala chodiť úplne. Nebuď ako ja, neskaz si život, veď máš toho toľko pred sebou. Neprešiel deň aby som nemyslela na smrť, dokonca som mala už nabitú búchačku pri hlave ale vďaka bohu nespravila som to, neviem prečo ale proste som to nestlačila. Keby som si to všetko začala uvedomovať už skôr ako ty teraz bolo by všetko omnoho krajšie. V tomto ťa fakt obdivujem. Nikto mi nevedel pomôcť, ale je fakt že som ani nehľadala pomoc, moje kamošky sa veľmi snažili, videli čo sa deje ale to proste nezvládli a zostala som sama. No neskôr som si to konečne uvedomila, vyhľadala som sama psychologičku, stretli sme sa pokecali, spravili nejaké testy a zistilo sa že mám najsilnejší stav depresie, takže momentálne užívam antidepresíva a naozaj môj život sa zmenil, konečne má zmysel. Nie je to už ako to bolo pred tým, život musíš žiť a nie len prežívať zo dňa na deň, potom je to o ničom. Uvidíš svet v krajšom svetle, nebudeš sa zastavovať stále na tom zlom čo dnešná doba priniesla ale budeš si vychutnávať každučký deň, každučkú sekundu. Odhoď tie čiernobiele okuliare a pozri sa okolo seba, čo všetko máš a čo všetko ťa ešte čaká v budúcnosti... A preto ťa prosím, nebuď ako som bola ja, vyhľadaj rýchlo pomoc a veľa sa toho zmení. Veď ŽIVOT je krásny a tak ho ŽI naplno!!! Želám ti veľa šťastia:)a hlavne sa nezabudni usmievať:)

monca19

ahoj zuzulka viem si predstaviť ako sa citiš niečo podobne prežívam tiež. Aj ja mám pocit, že som pre druhých vzduch, že by im ani neprekážalo keby som ani nebola. Kolko krat som už uvažovala na tým že to jednoducho skončím ale je to blbosť. Aj ked hovoríš že ti rodičia nerozumejú že ta nepúštajú von do rana. Tak ver že ani ja som v tvojom veku nebomhla byť vonku dlhšie ako do 8 hod. a disko? bud rada že aspon do 10 si tam ja som nemohla na disko ani pomyliesť. Teraz ti poviem jedno som rada že ma držali na kratko lebo ked vidim čo sa stalo s kamaratmi ktorý boli vonku do kedi len chceli tak mi je z toho zle. Rodičia ta majú radi určite len ich mrzí alebo skôr trapi to že im nič nehovoriš povedala si im ty niekedy mami tam ťa rada? obiala si ich niekedy len tak že sa ti chcelo? možno aj tam je pes zakopaný. viem hovorí sa to lahko no ja som im tiež nikdy nepovedala mám vás rada alebo neobjala. Raz som chcela zájsť k psychologovi ale nechcela som tam ísť prv než to oni budú vedieť (malo to svoje dôvody) a tak som to povedala mame. Očakavala som všetky možne reakcie a nakoniec to dopadlo uplne inak ako som čakala. No čo ti poviem podržala ma dokonca sa spýtala či tam má isť so mnou taku podporu som vážne očakavala. Som rada že som jej to povedala aspon trochu sa ta naša komunikacia zlepšila hoci aj tak moc nenahovorim s nou ale je to lepšie. Tak to skus za to nič nedaš. Len neopakuj tu blbosť lebo máš ešte vela času a urobiť to len kôli tomu že rodičia ti nerozumejú je totalna hovadina radšej si rozhliadni okolo seba máš len 16 máš možnosť urobiť tolko dobreho na tomto svete. Máš v rukach možnosť zmeniť tento svet tak si ju prosim neber.

bobcek

no mozno je to hlupy napad, ale zozen si psa...ja mam dvoch :) ten ta bude stale zboznovat, a ak nemozes tak skus zajst do nejakeho utulku ci nepotrebuju vypomoc... ale urcite je potrebne komunikovat s rodicmi, s okolim, lebo vacsina problemov prameni s nedostatocnej komunikacie... drzim ti palce a je super, ze o tom chces hovorit...

vicky2

je zvlastne ze ty sa ides zabijat pretoze ti nechcu dovolit chodit von,mala by si byt rada ze mas kamosov a rozumies si s nimi, tebe vadi ze ta nechapu rodicia,ja zas priblizne kazdy druhy den myslim na samovrazdu, lebo ja ani von s kym chodit nemam, nemam ziadnych kamaratov a pritom rodicia ma maju radi a chapu ma...

sedmikraska

Ja som nemohla byvat vonku v 16 ani do deviatej a neznasala som svolho otca za to (mamku som nemala), napadali ma vseliake sprostosti, ale vzdy sommala rada aspon samu seba. Preco si myslis, ze ta rodicia nechcu pustat dlho von a kontroluju ta? Preto, ze sa o teba boja a boja sa preto, ze ta maju radi.. Kamaratka s otcom som sa stala tiez az v osemnastke a teraz, ked uz ho nemam mi je luto ake nechutne slova som mu dokazala v blbej pubrte povedat. Ak ti chybaju slova lasky, skus im nieco take povedat ty a urcite ti to opatuju

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Podrezala som si žily!!! - Fórum - ZDRAVIE.sk