Priatelka sa mi po troch rokoch priznala, ze je bulimicka. Tvrdi mi ze to ma zatial pod kontrolou. Hovorila mi ze nie vzdy ked sa naje ide zvracat. Robi to len v tedy ked sa citi prejedena. Ak mate niekto skusenosti dajte mi vediet. Nerad by som bol aby jej to ublizilo. Dakujem
Priateľka sa mi priznala ze je bulimicka...
MINO!! je fajn že sa ti s tým priatelka priznala..čo bohužial ja sa s tym nedokažem okrem najbližšej rodiny ktora o tom vie priznať,neviem si ani predstaviť reakciu priatela napríklad,mám strach na jeho reakciu...určite priatelka potrebuje odbornu psychologicku,psychiatrickú pomoc..ludia čo toto cele nezažili,moc pomôcť nedokážu pretože to sami v živote nezažli..je to určitá forma závislosti..je to problém ktory si treba uvedomiť v hlave,no ja tento problem zatial neviem vyriešiť,,pomoc je dôležitá,držím palčeky:)
mino15: nestuduj, ale pozeraj sa, cit. Tato choroba je pre "zdravych" ludi velmi nelogicka, preto cokolvek co nastudujes tu nemusi byt platne. Ublizuje jej to, ver mi. Predovsetkym stoj pri nej a nehnevaj sa na nu aj ked zlyha. Potrebuje ta na tej ceste. Aj ked nezvracia po kazdom jedle, potrebuje psychoterapeuticku pomoc. Skus a s nou o tom opatrne porozpravat, mozno ti sama povie co potrebuje. Sami to ale nezvladnete. Drzim palce a v klude pis.
soffka
Ahoj..Ja som sa s tym zdoverila iba ludom,o ktorych viem ze uchovaju moje tajomstvo v sebe a nikomu to nepovedia...Su to moje naj kamosky,ktorym doverujem na 100%.Zdoverila som sa preto,lebo som nechcela mat pred nimi tajomstva a aj pre to lebo ma to tazilo a chcela som sa o tom s niekym pozhovarat...Nikto ma neodsudzoval.Kazda z nich mi chcela a chce pomoct,ale nevedia ako a ja ani nechcem aby mi pomahali,ale aby pri mne stale stali nech ca deje co sa deje..preto su to moje naj kamosky...Ked sa potrebujem porozpravat tak aspon viem ze tu takych ludi mam ktorym sa mozem vyrozpravat...To je asi vsetko..je dobre mat takych ludi..
Summer_
Ja som to sice povedala kamaratke ale pomoc som nehladala... skor som to povedala koly tomu ze ma to tazilo a ze som uz nezvladala zit! Chcela som sa zabit! A Nechcem pomoc ani dnes... zijem si vo svojom a viem ze zmenit sa to uz neda... nedokazem si uz anio len predstavit normalny zivot bez bulimia a momentalne anorexie! Bud niekto chce pomoc a najde ju, alebo s tym zije do konca zivota!
sewie
ahoj,aj ja som sa kamaratke priznala,ze som bulimicka a to ze som jej to povedala znamenalo ze mi to nevyhovuje,ze to nechcem a chcem proti tomu bojovat,ratam ze tak je to aj v pripade tvojej priatelky.zial problem je v tom ze ako moja kamaratka,asi ani ty o tejto chorobe velmi nevies a tak mi nedokazala velmi pomoct.mal by si si co najskor o tom nieco nastudovat,aby si vedel o com to je.vela ludi tento problem zlahcuje a k nicomu to nevedie.ale s dostatkom informacii to spolu prekonate.drzim palce!
