Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Červenanie = Socialna fobia

Príspevok v téme: Červenanie = Socialna fobia
nádej

Našiel som vo fóre už niekoľko článkov o tom ako ľudia trpia červenaním. Ja patrím k nim a tak som sa rozhodol pátrať trochu po tejto "chorobe".
Ak chceš vedieť viac, čítaj trpezlivo ďalej...

Jednou z najmladších fóbií je sociálna fóbia. Touto fóbiou trpí každý desiaty človek. Vzniká predovšetkým v detstve a v dospievaní, keď sú ľudia oveľa viac citlivejší na úsudok okolia. Jedným z prejavou sociálnej fóbie je červenanie sa. Červenajúci sa cíti svojim rúmencom ponížený, pretože prezrádza jeho neistotu. Postihnutí sa boja byť v centre pozornosti ostatných, majú strach z jeho hodnotenia, z vlastných rozpakov a trápnosti. Sociálna fóbia postihuje okolo 3 percent žien a asi 2 percentá mužov.

Príznaky sociálnej fóbie:
Strach,
že sa druhí na vás pozerajú
že sa znemožníte
aby ste neboli stredobodom pozornosti
z neprirodzeného správania
z večierkov a voľnej zábavy
jesť pred ľuďmi
zo schôdzí, stretnutí, verejného vystúpenia
z použitia verejných WC
hovoriť pred malou skupinou
písať na verejnosti (vyplňovať formuláre)
hovoriť pred autoritou
nadviazať konverzáciu, udržovať ju
požiadať si o to, čo človek potrebuje
z rozhovoru s cudzím človekom
telefonovať

Človek trpiaci sociálnou fóbiou by mal vyhľadať odborníka!!!

alenda

Alexis:Ja to mám v hlave iba keď nemám dobré dni, keď som bola na Silvestra vonku dopadlo to super, lenže keď máme doma oslavu, mama ma v kuse pozoruje. Včera som oslavovala 21 rokov, keby si videla ako na mňa kukla, keď som si pripila.
Veď aj ty si vravela, že tvoja mama má tiež SF, ale nie? Keď sa to dedí, myslím, že to budú mať aj naše deti. Neviem, či sa to dá vyliečiť. Myslím, že sa to dá len zvládnuť... Ja mám vždy stresy len v priateľovej rodine, lebo moja mama to chce silou mocou utajiť, a preto som pod tlakom. A už sa mi to u priateľa stalo 2krát na oslave a musela som sa vyhovoriť, že mi prišlo zle. To ma vlastne donútilo, aby som mu to povedala. Chodíme spolu 3,5 roka, ale neviem, čo si skutočne o mne myslí...

alexis___

alenda: drzim ti prsty aby ti to vyslo na tej oslave :) Ved ty si spominala, ze si brala liekya ze je to uz lepsie. Sakra tak preco clovek na to este stale mysli aj ked sa mu tro uz nestava? Potom ti to len sposobuje stres a preto sa to moze vratit. Ja vobec nechapem preco je to tak. Ako sa toho navzdy zbavit a vuhodit to z hlavy? Niektori pisu, ze sa to da aj uplne vyliecit a niktori, ze sa to stale po case vrati. Tak co je pravda vlastne? Je aspon nejaka nadej ze sa clovek z toho uplne dostane?

alexis___

ja uz nemam priatela... nedalo sa to vzdrzat stale sa vyhovarat preco nechcem niekam ist a nechcela som mu to ani povedat. A dobre som urobila :) Nestal za to..

alenda

Ahojte a stáva sa vám, že v niektorých situáciách ste až moc odvážny, alebo pri niekom? Ja niekedy vystupujem dosť suverénne pokiaľ mi nestrčia pero alebo pohár do ruky:) A má z vás niekto priateľa alebo priateľku. Napíšte mi ako to zobrali a ako dlho vám trvá vzťah.

alex jacinto

To Alexis: ja by som ani nedokázal hentak si vyjsť do krčmy, snáď len s pár ozaj dobrými priateľmi, pred ktorými fóbia akoby ani neexistovala. Mám skôr problém, keby ma pozvú bývalí spolužiaci, či už zo strednej alebo zo základky. Ale zase tí zo strednej boli ku mne veľmi milí (zatiaľ čo ja som bol tichý blbec) a tak s tými som si párkrát vyšiel. A ja zas úplne naopak ako ty, často slopem Kofolu. Neviem, ale s pohárom v ruke sa mi lepšie rozpráva. Alebo keď ma niekto z nich osloví alebo sa ma niečo opýta, tak keď odpoviem, tak sa rýchlo napijem. Ktovie prečo hneď po odpovedi automaticky beriem pohár do ruky. Ale najväčší problém mám pri prechádzke po dedine a preto "vyraziť si niekde", to neni moje :o

alenda

Alexis: vždy je to tak, že najprv sa človek strémuje a potom, keď už máš potom ... a cítiš sa trápne, tak by som to dokázala zrazu robiť aj 30-krát za sebou bez toho aby si sa zatriasla a mala strach. Ak si to pochopila:) Tiež mám "povyberaných" ľudí pred ktorými sa bojím a pred ktorými nie. Tiež mám teraz trochu stresy. Idem na rodinnú oslavu do priateľovej rodiny a bojím sa aby sa mi to znova nevrátilo. Asi ten strach zostáva navždy..Môj priateľ to vie, ale mám pocit akoby ho sklamem, keď sa mi to stane, lebo on mi pripadá taký dokonalý. Aj jeho rodina priam srší dokonalosťou..

alexis___

no a v ten piatok som bola sadnut s kamosmi, lebo som uz fakt potrebovala niekam vypadnut. Celou cestou v buse som mala z toho stres, ze co a ako to tam bude. Mal tam byt taky mensi koncertik v pube. Ked sme tam dosli tak to trochu opadlo. Spravala som sa prirodzene a tesila som sa z toho. Neverila som, ze sa to bude, tak dobre zvladat, kedze mam priserne obdobie. No zrazu doniesli na stol pivo a ja som sa nemohla napit. Proste som nemohla zvdsihnut ten prekliaty pohar a napit sa, lebo som vedela, ze sa mi to stane a kamosi to uvidia. A to boli oproti mne kamosi co ich poznam od detstva. Vo bec som to nechapala, ze preco? Preco nemozem ako normalny clovek zobrat pohar do ruky a kludne sa napit? Ved o nic nejde...su to kamosi a mam ich rada... No neslo to. A preto som si zobrala do malej flasticky frtana :( a tak som sla na wc a musela som si dat. Ale bolo toho vazne malo asi 1 stamprlik. A vobec to nezabralo :( prisla som k stolu a zasa som to nemohla urobit. Az ked niektori odislo od stola, tak som si proste podoprela tu sprostu hlavu a nejak som to rychlo sosla. A potom to uz slo lepsie. A poprvom pive nebol problem...A tak som si to potom vychutnavala, ze to dokazem... Ale len v tu chvilu, lebo som vedela ze na druhy den to tu bude opat. Ale ja to uz nikdy takto riesit nechcem. Strasne je to ponizujuce. Preco to nedokazem spravit? Nechapem, ved si uvedomujem ze to nic nieje. Proste ciste psycho to je... Preto momenstalne nechcem ani ziadneho chlapca, lebo by som s nim nikde nedokazala ist. Akurat tak vonku na prechadzku. Ale to nemoze trvat vecne.

alexis___

Monikaaa: ja mam presne tie iste priznaky ako ty. No ja sa s rodicmi dokazem porozpravat, to jedine mi pomaha trochu. Ale iba tak ze sa vyrozpravam. To s tou hlavou je uplny des. Tiez sa chystam ist s tym niekde a pravdepodobne pojdem ku psychiatricke v piatok... Mam z toho hrozy a chyta ma panika. Uz vidim, ze aj pred nou sa mi bude triast hlava, ale nech aspon vidi co sa to so mnou deje. A chela by som aby mi dala nejake nennavykove AD aby som to lahsie zvladala, pretoze sama to uz ovladnut neviem.

fobicka

ahoj Monika. s rodicmi sa nedokazes rozpravat kvoli SF? aj pri nich mas strach a sa ti to prejavuje? no ak je to take zle ako tvrdis tak by si mala jednoznacne zajst za psychologom alebo psychiatrom. najlepsie by bolo mozno skombinovat nejake terapie s uzivanim liekov, vsak odbornici ti uz poradia.

Monikaaaa

Ahojte,tak sa mi uľavilo,keď čítam,že niesom sama na svete,kto ma takéto problémy :-(( odmalička som bola hanblivá,ale nikdy to nebolo v takom štádiu,ako teraz. Prišlo to jedného dňa ako blesk z jasného neba a nechce to odísť,som už zúfalá :-(( nedokážem sa už pomaly rozprávať ani s rodičmi,nie to bože s cudzími ľudmi,ak si nedám neurol. Nedokážem jesť alebo piť v spoločnosti,rozprávať pred viacerými ľudmi,roztrasú sa mi ruky a čo ma najviac trápi aj hlava,musím zatínať zuby,aby to nikto nevidel. Zo začiatku som to vedela ovládať,ale teraz už to nejde,som bezmocná,stále si hovorím,že to bude dobré,ale stále je to iba horšie,akoby moje telo išlo proti mne :-(( nedokážem ho vôbec ovládať :-(( poraďte,pomôže mi psychológ? K psychiatrovi už nechcem ísť,tí do mňa iba tlačia návykové lieky,a ja nechcem byť závislá :-((

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Červenanie = Socialna fobia - Fórum - ZDRAVIE.sk