Asi to nepatri do tejto sekcie,ale musim to dat zo seba von a precitat si vase komentare k tomu.Boli sme s priatelkou tristvrdte roka.Zo zaciatku,bolo vsetko krasne ako ma byt.Vsetko klapalo.Raz sme boli cvicit v posilke a sme sa rozpravali,ze ako nam je super,ze my sa vobec,ale vobec nehadame.Ani o malickostiach.Nemali sme sa ani o com,krasne sme si nazivali.Proste nadhera.Ale ako nam tieto vety vysli z ust,ako keby sme to zakrikli.Zacali prve problemy,moja ziarlivost a vycitky na nu,preco to robi tak a nepovie mi tak.Stupnovalo sa to,trapila sa kvoli tomu,plakala casto.Ja tiez.Chcel som s tym prestat,ale ked bola v blizkosti dakoho ineho,mna napadali vselijake myslienky.Ze sa jej paci a hned som jej to vyhodil na oci.Aj ked jej sa nikdy nik iny nepacil a bol som pre nu jediny.Prisla prva podmienka,prva kriza.Druha,tretia.Vzdy mi odpustila,lebo ma milovala a dala mi sancu.Bola na dovolenke s rodicmi a inou rodinou,kde bol aj jej byvaly.Aj jej rodicia mi dohovarali,ze sa nemusim bat,aj ona sama.Bola to pravda.Ani sa jej uz nepacil.Boli cisto kamarati.Ale mne to nedalo a vypytoval som sa v telefone,ci ja jej uz zapacil,co k nemu citi i ked sa jej nepacil a nemala ho rada.Posledne tri dni na dovolenke mi uz ani nedvihala,bola rozhodnuta to skoncit.Uz nevladala to znasat.Aj toto mi preslo.Dohovorili jej rodicia,ta rodina a aj ten byvaly,ze nech ostane pri mne ze nech mi da poslednu sancu.Prisla a ostala pri mne.Dva tyzdne bolo celkom klud az raz som zase zacal a zrazu koniec.Bol som varovany xkrat.Nemenil som sa,nevazil som si sance.Je definitivny koniec.Ostane mi vzdy v srdiecku,budem ju milovat velmi dlho.Stale ju milujem a stale placem....Musim sa s tym zmierit.Ostali sme radsej velmi dobri kamarati.Dnes som uz aj za nou bol.V pohode sme kecali,i ked bolo citit z jej strany smutok a sklamanie.Co to pre mna bolo byt pri nej a citit,ze uz nie je moja,ze ju nemozem bozkavat.Vsetko som si sam zavinil a je to mozno aj poucenie do buducna. :-(
Je koniec :-(
chester, pozri, prvy krok si uz urobil- uvedomil si si to. je to sice privelka facka, ale aspon si ju zapamatas (nechcem byt cynicka, ale je to asi tak). skratka teraz na sebe zacni makat. vraj ziarlivost vyplyva z maleho sebavedoma..no na mna to plati., aj ked stale pocuvam aka som pekna, mila a inteligentna baba. ty si tiez urcite mily, inteligentny fesak. tak to sakra vyuzime a nekazme si zivot :)))
Envy,presne ako si napisala.Bal som sa stale,co ak...co ak...a tiez sa z jej strany nic nestalo coho som sa bal.Milovala ma celud dusou a srdcom a nikdy by mi nedokazala ani len troska ublizit.Bola to najvernejsia osoba na svete.Ale ja som sa bal,co ak...Ci som sa citil zle ked som bol taky?Jasne,a este ako.Strasne som si to potom ked som bol sam vycital,preco to robis Rasto.Sam sebe som si to vravel.Hlavne vtedy,ked sme sa udobruili a slubil,ze to uz robit nebudem...Mali sme naozaj prekrasny vztah.To co sme spolz zazili,tolko krasneho,oveho...ani necem spominat,lebo preplacem cele dni.Ked sme boli na veceri v restike,bolo nam krasne,drzala ma cez stol za ruku a ziarila stastim.Bolo jej nadherne..vela ineho sme zazili a mojou hlupostou som to pokazil....A PRE XXXX:Obcas som aj ja robil somariny y pytal som sa jej,co ma oblecene,ci ma suknu,ci ma velky vystrih,ci dovoli aby sa jej tam niekto dival,ci si bude davat pozor...Zrazu je koniec a uvedomujem si,ze ak cem byt zase niekedy stastny,musim s tymto prestat.Zmenit sa.
Ziarlivost je blaf... Treba sa na to vykaslat. Pozri, ked ta chce podviezt, tak ta podvedie. Bez ohladu na to, ci ju omedzujes, alebo nie. Skor by som povedal ze cim viac ziarlis a zakazujes, tym skor to spravi, ak stretne niekoho kto je v pohode, spomenie si akeho magora ma doma a ide do toho. Ak ta ma rada a ty jej nerobis zo zivota peklo, skor si uvedomi co ma a ze to nechce stratit, nepodvedie ta. Ja osobne nemozem mat niekoho ziarliveho, kto ma omedzuje a neveri mi. O com je taky vstah. Cely zivot chces niekoho kontrolovat a nakoniec skoncit na psychiatrii? Vykasli sa na to, to ze sa s tebou rozisla je len dokaz toho ze ziarlivostou veci len pokazis. Hod sa do klidu, zien beha vsade vela, takto si sa aspon poucil co nabuduce nemas robit. Ja som zazil nieco podobne, ale nebolo to o ziarlivosti. Teraz uz viem kde bola chyba a v dalsom vstahu ju uz nespravim. Ber to ako ponaucenie, vsetko zle je na nieco dobre. HOWK
Chalan, s ktorým som chodila síce nebol žiarlivý, ale robil veľa iných somarín. Ja som mu takmer každý týždeň dávala novú šancu a on ju za pár hodím opäť zahodil. Takto som to vydržala pol roka. Teraz som dva roky s jedným chalanom a doteraz to celkom klapalo, ale v poslednom čase sa stále hádame. Zostáva žiarlivý. Odkedy chodím do roboty, pýta sa ma, čo mám oblečené, aby som náhodou nemala väčší výstrih. Už keď som bola na prvom pohovore mi hovoril, že keď začnem robiť, určite ma stratí, lebo si nájdem iného. Či spolu telefonujeme, alebo ideme von, alebo len tak sedíme pri telke, hádame sa. A ja vôbec neviem, čo mám robiť.
chesti, ja viem, ake je to ziarlit, u nas ziarlim ja.. viem, ze neopodstatnene. a bojim sa, ze to pokazim.. aj my mame krasny vztah, sme spolu sedem mesiacov, ale vzdy, ked ide von s kamaratkou /kamaratmi, ziarlim. "co ak....." . no nic. lebo "co ak..." sa nikdy nekona. teraz to vies aj ty. myslim, ze nas ta nasa ziarlivost strasne ubija, ty sa necitis zle, ked ziarlis? ja si to potom strasne vycitam.. mam sice len 20, ale mam pocit, ze toto je ten pravy a nemienim ho stratit.. nevies si predstavit, ako velmi ma mrzi, ze ste sa rozisli..v mnohych temach si pisal o vztahu k tvojej priatelke(aspon okrajovo) a bolo vidno, ze ju mas rad..drzim palce, aby ta srdiecko prestalo cim skor boliet..ved ak budes chciet, napis...:)pekny vecer podla moznosti
Poslednou vetou si to vsetko vystihol...
Viac pravdepodobne nemam co dodat. Snad ti len zazelat vela sil do dalsieho vztahu, pretoze ziarlivost je vec, ktorej sa da len velmi tazko zbavit.
