uz nevladzem..pomozte mi s tym prestat... (ziarlivost)

takto to dalej nejde...snazim sa, ale nedari sa mi..ide o moju ziarlivost(?), precitlivenost(?)...dnes sme boli s priatelom v kine, stali v rade na listky a zrazu sa stretol s kamaratom a jeho frajerkou a zacali sa rozpravat. ja som ostala stat v rade, nevedela som ci mam cakat dalej na listky (bol strasne dlhy rad) alebo ist za nim..ostala som v rade a bola nnho nastvana.."hanbi sa za mna?" "to mu nestojim za to, aby ma predstavil? ved jeho kamarat tam ma tiez frajerku!".. o chvilu sa rozlucili a ja som sa snazila sa tvarit, ze je vsetko OK, ale stale sa ma pytal , co sa deje, asi to na mne videl..po kine ma hodil hned domov, na co ja som sa asi urazila, neviem, bola som sklamana, ze sme este spolu dakam nesli, ale bol unaveny po celom dni v praci..pred nasim domom som to uz nevydrzala a povedela vsetko..a priatel ze ved sa nic nestalo, ze to bol len kamarat s kamaratkou, a ze je unaveny, ze si ani nemyslel, ze tento tyzden my dvaja budeme spolu(ma vela prace) a zatial sme spolu kazdy den aspon chvilku..viem, ze ma lubi a aj ja jeho milujem, a viem, ze sa stale snazi, aby som bola stastna, ale CO MAM, SAKRA, SO SEBOU UROBIT, aby som nikomu mojimi predstavami, fantaziami a ziarlenim nestrpcovala zivot? viem, ze to, co som dnes urobila, bolo hlupe, detinske, ze ani jedna moja kamoska by sa nad tym ani nepovzniesla....sibe mi nacisto.namiesto toho, aby som si vstupila do svedomia a pokusila sa so sebou daco spravit, otravujem s tym vas...len som od vas chcela pocut, ze to nejako zvladnem a uz nebudem vyvadzat..len mi poradte, co si v takej chvili mam povedat, aby tie sproste nalady a stavy sa neobjavili, ked predsa o nic neslo..som vyrobila dnes problem z nicoho...zelam vam krasny vecer