Pre koho zit?

Príspevok v téme: Pre koho zit?
zivotabudic

Ahojte,mam taky kuriozny problem. Nebavi ma zit sameho pre seba. Mam stale potrebu niekomu pomahat. Chcem niekoho spravit stastnym, nic ma nenaplna viac ako usmev, ci pocit ze druhy clovek je mi vdacny. Tuzim spravit zenu stastnou, chcem aby vedela ze s nikym jej nebude lepsie. Staci mi len vidiet stastie v ociach, uprimny usmev. To je pre mna najvacsia odmena. Problem je v tom, ze nedokazem zit sam pre seba. Vobec ma to nenaplna, pripadam si uplne zbytocny. Hlavne ked som sam. Kde stretnut cloveka pre buducnost??? Uz nechcem niekoho kto nevie co chce. Preco nemozem stretnut niekoho na koho sa da spolahnut, kto stoji za zivot? Kde si ty co tuzis byt stastna???

zivotabudic

SHAKTI... absolutny suhlas... Mozem rozdat vsetky hracky sveta, ale aj tak to nebude ono. To stastie v detskych ociach je len chvilove, ale nie je nad to vidiet cely zivot po svojom boku niekoho stastneho a spokojneho...

hmmm....

No clovek potrebuje toho druhehe, hlavne ked ho nebavi jeho zivot. Tulat sa tadeto sam? To nie je zivot, ale utrpenie... Ak je to odplata za minuly zivot, muselo to byt hodne zle...

SHAKTI

zit pre seba,zit pre druhych..
no nie je to to iste,ako ked zijete iba pre milovaneho cloveka a ten zije iba pre vas...laska ma sice mnoho podob,ale kazdy z nas potrebuje tu svoju lasku...

sklamana

jasan, zit pre druheho sa moze roznymi sposobmi. zit pre deti, chorych, pomahat v nejakej organizacii, pomoct tym, ktori to potrebuju. ale jasne, partnersky vztah nic ine nenahradi.

zivotabudic

sklamana... hmm... tym sklamanim som si presiel, ver mi nebolo a nie je to jednoduche. Tazko coloveku znova uverim, ale chcem to skusit. Nedava zmysel sa utiahnut do seba. Mna to inspirovalo k novemu, mozno este intenzivnejsiemu hladaniu. Mozno raz stretnem niekoho kto prezil nieco podobne a budem mu oto skor moct verit, lebo viem aka dolezita je pre neho dovera voci mne. Bude si to vediet vazit, lebo uz raz vsetko stratil a nebude to chciet prezit znova. A tak isto to budem vnimat aj ja.

zivotabudic

mamca ano, je to tak. Davat tomu druhemu stestie a prijimat to iste od neho, to je presne to co dokaze cloveka spravit sopkojnym a vyrovnanym. Vediet ze nezijem tento zivot len preto, lebo mi bol dany, tak to tu musim vydrzat. Nieco tu po nas musi ostat. Nieje nic krajsie ako precita si odkaz na nahrobku, vzdy v dobrom na teba pamatame... Co je krajsie ako vediet ze si bol prospesny pre niekoho ineho a ze si si tento zivot prezil v stasti, spravil stastnych inych ludi?

zivotabudic

zivotahladacka... nie, toto nie je o veku. Clovek moze byt stastny s kymkolvek, kto ho naplna. A na veku pritom nezalezi. Nikdy nevies, kde stretnes svoju polovicku, ani kolko bude mat rokov, ani akej farby bude mat plet. Jednoducho ak si to vyselektujes roznymi poziadavkami, nikdy ho nemusis stretnut. Treba byt otvoreny vsetkemu a sam kontakt s tym clovekom ti napovie ci je to to prave. Len treba mat sancu a skusit to, bez toho to nejde.