Ani neviem kde začať je mi smutno a mám prázdu dušu.Mám 30 a nemám chuť sa smiať ani žiť.Žijem len pre svoje deti lebo ich mám strašne rada.Keby nebolo ich tak neviem.Môj manžel je jeden sebec ktory nemá žiadne pochopenie a ma duševne týra.Ja som stále doma on sa fláka a je to podľa neho v poriadku.On mi nebude sedieť pri pici a on má právo sa odreagovať.Keď príde domov tak mám bit usmiata nič mu nepovedať a hlavne držať hubu!Keď mu poviem že hneď sa trošku spametá a nech sa vžije do mojej situlácie že aj ja potrebujem trošku žit tak som SEBEC lebo mislim len na seba!Keď je doma tak si sadne k počítaču a bodka.Nikam nechodím lebo mi nemá kdo postrážit deti ,proste som doma a on ide.To neznamená podľa neho že keď nemožem ísť s ním že on bude sedieť doma.Je toho strašne veľa.Keď idem po synčeka do školky tak sa snažím aby synček nevydel že som smutná a hrám sa s ním ,venujem sa mu ale tak strašne trpím .Čo poviem to nie je pravda a som nepochopená.Stále keď niečo urobí alebo poviem niečo všetko sa obráti proti mne ja som ta zla ,nedá si nič vysvetlit.Prepáčte za pravopis ja ho veľmi neovládam.Chcela som sa len vyžalovať možno že mi bude lepšie keď to aspoň napíšem.
Je mi tak smutno
Ahoj Moni aj všetci ostatný! No môj názor je :Neostávaj s ním už ani deň!!!Chápem že je ťažké s dvomi deťmi a bez blízkej rodiny či priateľov sa zbaliť a odísť keď nieje kam..Ale je kopa rôznych centier,útulkov pre matky s deťmi a ako vidím prístup k internetu máš tak by nemal byť problém dostať sa k informáciám...Chce to len snahu a hlavne odvahu.Ja si neviem predstaviť žiť so svojimi deťmi s takým buranom,jednoducho by som to nedokázala tolerovať a byť pre neho len handra a slúžka ktorá sa oňho stará a trpí jeho primitívne správanie.Ak nie kvôli sebe aspoň kvôli deťom by som odišla...Si mladá na to aby si zbytok života prežila s takým volom.A že odíde sám???Prečo by chodil??Veď ty mu navaríš,opereš,postaráš sa o deti a ešte si popri tom môže vyraziť s kopýtka a to všetko ho nestojí nič..ani len kúsok opätovaných citov či starostlivosti..Nerozmýšlaj dlho,hlavne konaj.Držím palce a dúfam že napíšeš ako si dopadla...
Monika, strácaš tým čas a škodí to aj deťom. Bola som v podobnej situácii 15 rokov , mám až 3 krásne deti.Keď som odišla tretie som len čakala, rozvod, existenčné problémy, nebiť rodiny a dobrých ľudí mohla som skončiť naspäť pri ňom alebo na ulici. Zvládla som to, som síce sama ale vnútorne v pohode, nebudím sa spotená a žijem život aký sa mi dá a je to krásne. Možno niekoho ešte aj stretnem a možno nie ale to je fuk. Nie si malé dieťa a za svoj život si zodpovedná sama, nadýchni sa a kopni ho do zadku.
ďakujem Vám všetkým .
Monika ja na tvojom mieste by som hneď od neho odišla ak by som mala kam.Ak nie tak by som mu povedala svoje.Vieš načo by si zbytočne pri ňom trpela keď si ťa vôbec nezaslúži.On si musí sám uvedomiť čo je za otca a za manžela.Ak sám odíde je to pre teba a pre tvoje deti omnohe lepšie. Nenechaj sa utláčať do úzadia aj ty máš svoje potreby a prvávo na rozhodnutie. Ty môžeš byť šťastná aj bez neho.Viem že to máš teraz ťažké ale bojuj za svoju slobodu.Deti ti raz budú vďačné-aj keď si to teraz ten mladší neuvedomuje. Možno raz stretneš muža ktorý ťa bude skutočne milovať. Ale predovšetkým buď teraz šťastná že máš svoje deti ktoré ti nikto nezoberie.
Je dobré že si napísala aspoň si dostala niečo zo seba.Uvidíš o niekoľko rokov budeš šťastnejšia ako si teraz.Držím ti palce aby si to nevzdala :-)
monika asi mate doma internet predpokladam ked stale sedi za pocitacom a je mozne ze si vypisuje so vselijakymi defkami, moze to byt krizou stredneho veku, ale to mu nedava pravo spravat sa k tebe vulgarne, nepomahat ti s malym, a vlastne celkovo chovat sa tak ako sa chova...takze nech si od neho vypocujes cokolvek nech povie hocijaku kravinu ty to ber len tak jednym uchom dnu druhym von, a hlavne s tym zacni nieco robit nenechaj to zajst dalej
no mozno na tom nieco bude, niektori chlapi asi proste potrebuju za zenu nejaku sekeru aby boli normalni a niektori zas nie a to sa asi vopred odhadnut neda...
Vieš ja to beriem ako krýza stredného veku.Správa sa ako malé decko.Keď som to vravela dnes kamarátke tak mi povedala že to je strašné vždy mal volnosť.Že on by sa mal čo najmenej sťažovať a že som ho stále ešte ja podporovala vo všetko keď niečo chcel.Nemáme peniaze na zviš ale keď chcel ísť na koncert do Viedne tak som ani nemukla však keď po tom túžil.Vždy som mu tolerovala nebol pri mojej sukni a teraz už aj to mu je málo.Asi má pocit že už nechce bit zodpovedný ale volný.Ja už neviem asi som bola stále tá dobrá a nie harpia .
je to fakt velmi smutne a asi by som tiez nevedela co robit, alebo nie nevedela, to by som vedela, ze mam odist, ale tazsie by to bolo aj spravit, ono je to asi tazsie nez sa na prvy pohlad zda a bez rodiny este viac.
mna ale napadla taka otazka, sama hovoris, ze taky vzdy nebol, zmenil sa, ale preco sa zmenil, laebo skor, ked este manzel taky nie je, ako zabranit tomu aby sa tak nezmenil? neber to ako otazku na teba, len sa nadf tym zamyslam a nenachadzam odpoved...
ďakujem Vám všetkým za podporu.Aspoň sa mám s kým o tom všetkom prozprávať.
