Ani neviem kde začať je mi smutno a mám prázdu dušu.Mám 30 a nemám chuť sa smiať ani žiť.Žijem len pre svoje deti lebo ich mám strašne rada.Keby nebolo ich tak neviem.Môj manžel je jeden sebec ktory nemá žiadne pochopenie a ma duševne týra.Ja som stále doma on sa fláka a je to podľa neho v poriadku.On mi nebude sedieť pri pici a on má právo sa odreagovať.Keď príde domov tak mám bit usmiata nič mu nepovedať a hlavne držať hubu!Keď mu poviem že hneď sa trošku spametá a nech sa vžije do mojej situlácie že aj ja potrebujem trošku žit tak som SEBEC lebo mislim len na seba!Keď je doma tak si sadne k počítaču a bodka.Nikam nechodím lebo mi nemá kdo postrážit deti ,proste som doma a on ide.To neznamená podľa neho že keď nemožem ísť s ním že on bude sedieť doma.Je toho strašne veľa.Keď idem po synčeka do školky tak sa snažím aby synček nevydel že som smutná a hrám sa s ním ,venujem sa mu ale tak strašne trpím .Čo poviem to nie je pravda a som nepochopená.Stále keď niečo urobí alebo poviem niečo všetko sa obráti proti mne ja som ta zla ,nedá si nič vysvetlit.Prepáčte za pravopis ja ho veľmi neovládam.Chcela som sa len vyžalovať možno že mi bude lepšie keď to aspoň napíšem.
Je mi tak smutno
Ja som to aj včera skúšala a snažila som mu dohovorit no je taký tvrdohlavý a nedá si povedať.Ja si mislím že je to otázka času a on sám odíde.Tak to bude asi najlepšie.On potrebuje žit! On už aj pred mesiecom vravel že by šiel do zahraničia zarábať a potom sa po nás vráti.Ale on sa už nevráti a to som mu aj povedala.Je si vedomí že ja nepôjde nikde lebo nemám kde.Ale ja to vydržím a počkám kým ten mladší podrastie .Skončila som s ním a budem žit tak najlepšie ako budem vediet len je to ťažké.Vie že deti zbožnujem a nenechám ich NIKDY!su premňa všetkým.Som slaboch že plačem ale ja to musím dať zo seba a bude dobre aj ja som len človek.
Monika: moj prvý manžel bol fetak,alkoholik,ktorý skoro zabil naše dieta,bola som pre neho všetko ako sa hovorí len milospani nie,bývali sme u svokrovcov,nikam som nechodila,lebo ančo mám ja kde chodit,ešte aj do obchou som mohla íst len v teplákoch,a čo ja viem čo všetko ešte.......bolo toho zlého vela,ale jedného dna som zbalila seba deti a odisla som.A teraz? mám druheho úžasného manžela..
monikal, ked mas take pocity je cas na radikalnu zmenu. skus najskor vyhladat niekoho kto ti poradi odborne, nemusi to byt psycholog, aspon nejaka poradna anonymna a tak. a mozno by bolo dobre povedat tvojmu muzovi na rovinu ako vidis ich vztah, ze to nema zmysel, ked to nepochopi tak sa s nim rozved a hotovo. posli ho do certa, je to idiot.
joj dievca spamataj sa zober vsetku odvahu a povedz mu, ze ak sa nezmeni a nebude akceptovat aj tvoje potreby tak to budes riesit inak a ze urcite sa mu to pacit nebude....je mi to strasne luto kocka, ale skus byt tvrda lebo ide o tvoj zivot a zivot tvojich deti. A si mlada tak nenic svoj zivot a zober ho do vlastnych ruk ....drzim prstiky
Ďakujem za podporu.Pišem no nevydím ano pre slzy.Som teraz taka lebo včera večer mi povedal strašne veci to je len zlomok tomo čo som napísala.Zabil vo mne všetko.Syn má13 a ten už vníma až veľmi dobre a mladší ma len 3,5 roka .Ten si vyžaduje jeho pozornosť a píta sa ocko je v robote? On sa mu povenuje ale len cvílku 15 minut a potom akože dáva naňho pozor a zároveň sedí pri počítači.Ten starší je rád keď mu otec nieje doma.Ja nemám kde ísť a ani do práce nemôžem lebo som na predlženej materskej do 6 rokov dieťaťa.Chodím po synčeka o 12.00hod.Teraz budem mať už aj konečne matersku tak nie som úplene odkázana na neho.Rodičov nemám a kamarátku jednu ktorá má tiež dosť.Môžem ísť len tak na cintorín za otcom a povedať mu že mi tak chýba .Od 13 sa starám sama o seba a od 17 som zo svojím manželom.On nebol taký no teraz je z neho iný človek ktorý ma ničí.
ja by som radsej bola sama ako s nim.je to na tebe monika ci to budes dalej znasat alebo sa rozhodnes.a nevyhovaraj sa na deti.naco im je taky otec ktory sa im nevenuje.aspon si to nespomenula ze by im daroval nejaku chvilku zo svojho sebeckeho zivota.najdi si nejaku priatelku s ktorou sa mozes porozpravat.urcite chodis s detmi von a tam sa stretavas s inymi mamickami.je dobre ze si sa rozhybala a napisala aspon nam.tak kracaj dalej a nezostan sediet na mieste a cakat kedy sa manzel vrati domov aby si sa na neho usmievala.drzim ti palce.
Smutné a za chvíľu mladosť v čudu a jeden s ňou.
máš to smutné, monika, je mi ľúto
