Som velmi citlivy clovek,mam uzasneho priatela,ktoreho strasne lubim,za posledny rok som zazila vela zivotnych zvratov,no z nicoho nie som tak smutna,ako ked nieco nie je dobre v nasom vztahu.Je ku mne uzasny,pozorny,ale ked ma toho strasne vela,mam pocit,ze na mna zabuda,ze neberie do uvahy moj zivot,moje zaujmy,nikdy sa ma naopyta,ako sa mam,co som robila,co mam v plane,pritom ja stale vsetko jemu prisposobim,sme spolu malo,kvoli jeho vytazeniu,no ja si cenim kazdu minutku a strasne sa z neho tesim,kym on je zaveseny na TV,ja som zavesena na nom a chce sa mi plakat,uz nie je,ako bol...ale bojim sa,aby som mu neliezla na nervy,ked mu prizvukujem,ze na man zabuda,ze si am nevazi a tak....neviem sa nejak najst,asi ho mam radsej ako seba...obcas mi pripada ako sebec,ze ona ma toto,toto a od neho zavisi,kedy sa uvidime a an kolko,vzdy meska,nevie si zorganizovat cas a povinnosti,vzdy na nas ukor..a bojim sa,ze obcas uz za mnou pride,len aby bol klud...ja viem,ze si mnohe baby povedali,typicky chlap,ale ja ho lubim a velmi ma to trapi,byt nieco,co za nim len cupka...chcela by som ist ku psychologovi,len neviem,co povedat a co od neho cakat...som strasne zufala,neviem,co robim zle
som nešťastná..PSYCHOLÓG.... ???
Ja sa pýtam - psychológa, alebo psychiatra? Pretože tiež som v podobnom stave, plačem a plačem a pritom viem, že bezdôvodne. Iba pocit, že už nikomu a hlavne jemu, na mne nezáleží. A podotýkam, sme spolu už 25 rokov, máme krásne deti, všetko funguje, ale na mňa to akosi blbo dolahlo. Takže - psychológa, alebo psychiatra?
envy,ja uz som raz pokec mala....a tiez to pomohlo,ale ej to tu zas,preto bojim,ze stale to tak bude....
envy,som ti akurat na pokeci pisala....moj anzor si vystihla teraz ale aj hmmm moze mat pravdu casom,len to yb som nerada...aj ja cvicim,aby som si kratila cas a bola mnam pre neho
noonaa- ja som mala pokec vcera a velmi to pomohlo..zistila som ze zvelicujem..:)
hmm-vies,beriem,da sa aj takto na to kukat,no zatial citim kpec lasky,aj ked nie vzdy prejavenej v tej spravnej chvli,kedy by mi to dobre padlo....a vidim snahu byt spolu,no nevie si to zadelit,stale nieco....a aj vycitky ma,ale nic preto neurobi,nevykasle sa na akciu,aby bol so mnou...ale pravdu poviem,ze ma obavy ako to dopadne,nemozem takto zit,cakat a dakovat za kazdu minutu,co mi venuje,aj ja amm svoj zivot.chcela som ich sopjit,ale vidim,ze to nejde....asi.ale bude pokec,len neviem ani,co povedat
hmmmmmm- nesuhlasim s tebou. aj ja prezivam cosi podobne, ale je to preto, ze ja som este na vyske a priatel ma firmu- snazia sa ju rozbehnut a tym padom mi je jasne, ze nema tolko casu ako ja studentka, lebo sa chce postavit na nohy. a ked spolu nie sme nejaky cas alebo ked mu posle smsku jaho kamaratka, ze kedy si pojdu sadnut, zacnem si vymyslat a uz vidim strasne scenare..a pritom vudy, ked ma volny cas, travi ho so mnou...miluje ma a ja jeho..myslim, ze je na tom rovnako , alebo aspon podobe, aj noonaa..skratka tie dva mesiace volna a to, ze sme nemali nijaku zmysluplnu cinnost, plus to slnko, nam pripieklo mozog..ale ja idem konecne (! :))) zajtra do skoly a zacnem chodit aj do fitka, tak snad s tymi hovadinami prestanem :)
No nechcem ti brat iluzie, ale uz ta nechce, resp. vaha. Presiel som podobnym stavom. Ono ani tak nejde o to ze by si nenasiel cas, ale skor sa mu nechce. Nepocituje poterbu byt s tebou a ked uz aj je, robi to z povinnosti, lebo s tebou chodi. Aspon u mna to tak bolo. Skus sa s nim o tom porozpravat, ale pravdepodobne ti povie ze je vsetko v poriadku a zbytocne sa trapis. Mala by si pouvazovat ci v tom vstahu zotrvat. Ja som prezil nieco velmi podobne a nedopadlo to dobre. Ked budes chcet vediet viac, ozvi sa na mail, tvoj pribeh je ako kopia toho mojho, akurat ja uz to mam za sebou.
noonaa, aj mne sa zdaju byt styri den bez neho strasne vela, ale tym, ze ma pracu, skratka to asi nejde skor....hm....idem si vytvorit nick na pokeci...uz ho mam: envy1234@azet.sk
ak teda chces mi napis, myslim, ze ak si nebudeme vediet poradit, aspon pomoze, ak sa z toho vykecame a mozno sa pochopime..pa
tak,vcera mi volal,mala som taky divny pocit po tomto vsetkom volat s nim,vzdy ked nieco chcem od neho,pripadam si,ako keby som mu ublizovala....a vraj dnes asi pride,len este nevie,lebo toto,toto a toto....ale asi ze pride..."uzasne" to povedal,radsej si tie uvahymohol nechat,preco sa mu neda.....uz sme spolu neboli 4 dni,co nie je vela,ale na nas ano...a za tie 4 dni som sa vytrapila riadne....neviem,co sa deje,stale je nieco,co mu brani prist,proste nieco v tej chvili prednejsie,...ked mu to poviem,vzdy pocujem,ze : on sa snazi prist,ale ked toto teraz naozaj treba urobit...
hmmmm ? coze?
