Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Strach z odberu krvi

Príspevok v téme: Strach z odberu krvi
dedy

mam ist na odber krvi, na vysetrenie kvoli cukrovke (vraj je to prikazane zo zakona v 17. roku zivota), ale ja mam neuveritelny strach z ihiel (nenavidim ockovania a uz vobec nie odber krvi, je to horsie ako sediet u zubara a cakat kym zavola prave mna/a zubara sa tiez bojim, no nie az tak) a mam strasny strach tam ist len tak akoby sa nechumelilo

ma niekto podobny problem? da sa s tym nieco robit?

orol

dedy

-URCITE povedz sestre a trvaj na tom, nech ti odber krvi robi v polohe LEZMO!

-a tvoj problem nebude viac problemom, resp. VYRAZNE sa zmeni !

Roan12

Nemusiťe sa báť ked vidim ihlu neni to dobry pocit ale neboli to iba ked ti ju davaju napr. do žili trocha to pichne ale malinko a triska viac to boli ked ju vyberaju ale neni to nic vazne radsej aby vas picla niaka mala ihlička ako by vam mali odrezať ruku :D

mnamka257

musis tam ist tak ci tak, niekto raz povedal ze "je hlupe sa bat niecoho, comu sa nemozeme vyhnut", takze na to nemysli a ked to pride, budes to mat za par sekund za sebou, drzim palce

Ciwa

Príde mi dosť krátkozraké, keď niekto komentuje, ako si nevie predstaviť, ako dospelý človek nevydrží chvíľu, kým mu nezoberú krv. Je to ako skúšať dohovárať niekomu, kto sa panicky bojí pavúkov či uzavretých priestorov-jednoducho to nepochopíte :) nehovorím to v zlom, iba je to rovnako iracionálny strach ako akákoľvek iná fóbia :)

Už odkedy si pamätám, bojím sa ako ihiel, tak krvi. Kedysi som si myslela, že aj tá krv, to je len v mojej hlave, nič mi to nerobí (nezvyklo mi byť zle), potom som sa raz len slabulinko porezala, vyšla mi asi kvapka krvi, ešte som si pomyslela, že je to otravné a že som nešika a potom sa so mnou všetko zatočilo. Je to nepríjemné a kvalitne mi to lezie na nervy, ale neviem sa tomu brániť.

Je mi zle, chytám silnú paniku a chce sa mi plakať už len keď sa o krvi a ihlách a iných veciach, čo s tým súvisia, len hovorí (a to som zvedavá, ako zvládnem najbližšie biológie na tému "Prvá pomoc" ;)). Plus sa ma vždy zmocní veľmi zvláštny pocit, nikdy som ho nikomu nevedela opísať, je to taká precitlivelosť, akoby som každý kúsok kože cítila oveľa citlivejšie a vnímala citlivejšie bolesť (len si poškrabem ruku a ono to bolí), neviem to proste opísať, ale je to veľmi nepríjemné a s týmto "pocitom" (volajme to precitlivelosť) bolí vpichnutá ihla oveľa viac.

Mama a kamarátky mi hovoria, že nemám vymýšľať a že je to hlúpe a že som detinská, ale povedzte to tej ustrašenej a ukričanej časti, ktorá je na ihly alergická! :) Je to ako hovoriť niekomu, kto sa bojí pavúkov "nevymýšľaj, ten pavúk ti neublíži, choď a chyť si toho kosca s dlhými nohami na ruku a sprav si z neho domáce zvieratko" (dobre, preháňam ;))
Pre mňa je odber krvi môj osobný záchodový pavúk a celá jeho početná mnohonohá rodinka. Pre niekoho, kto to nezažil, je to vysoko nepochopiteľné (ja verím, že my všetci sme si vypočuli reči o detinskosti a podobne).

Pred týždňom som sa dozvedela, že mám ísť na sedemnásťročnú prehliadku a asi hodinu som mala záchvat plaču a strašne som sa triasla už len pri tej predstave. Prvá moja reakcia bola, že nikam nejdem, nech ma vyšetrujú a všetko, ale krv nebude, bodka, koniec. Potom som si povedala, že musím nájsť niečo na to, tak som začala prehľadávať fóra a všetko možné i nemožné na tomto svete a svetoch priľahlých. A nič.

Bola som fakt zúfalá, tak som si detinsky povedala, že si vymyslím vlastný systém. Možno to mnohým z vás príde hlúpe a detské (nedivím sa vám! :)), ale proste som si vybrala jednu konkrétnu pesničku a išla som drastickou metódou-prestala som sa vyhýbať myšlienkam na odber krvi, naopak som si ho začala predstavovať, najprv zľahka, potom podrobne celý priebeh a vždy, keď ma chytila strašná panika a precitlivelosť, pustila som si (alebo som si v mysli začala spievať :)) tú konkrétnu pesničku a snažila sa ňou upokojiť. Ani som tomu spočiatku neverila, no (aj keď som si to možno len vsugerovala) akosi to trochu poľavilo.

O týždeň mám prehliadku a stále sa bojím, akoby som šla na nejakú tortúru, ale je to lepšie ako predtým. Možno som len tak chcela, aby to bolo lepšie, že ma to trochu presvedčilo :) Takže keď na mňa pani sestrička vytiahne tú strašidelnú ihlu, pustím si Little piece of heaven a budem čakať, kedy tento kúsok pekla prejde ;) a ono sa to nejak vstrebe.

Mnohým z vás to príde stopercentne hlúpe. Lenže ak ste sa dostali k tomuto fóru, je vysoko pravdepodobné, že ste príliš zúfalí na to, aby ste to aspoň neskúsili. Tak vám držím palce a držte ich aj vy mne (stále sa môžem zmýliť a bude to znamenať, že vyletím s krikom z ambulancie a utečiem do Ugandy :)))) )

Nika :)

Ahojte:) Ja mám tiež veľmi veľký strach z odberu krvi. Vždy pri tom odpadnem už od 3 rokov tým trpím že stále odpadávam. Zajtra mám ísť na odber a potom mám ísť hneď hrať za školu florbal. Robím zle? Nemám ísť hrať? Strašne sa bojím už teraz stresujem ako to bude či odpadnem či budem schopná hrať... A už som odpadla aj u zubára len to sa až tak moc nebojím ako toho odberu/očkovania ... ;)

Moňyk

Zatial sa mi nestalo aby som odpadla pri odbere. Ja mám problém že sa vždy tak zľaknem že mne nikdy nejde krv. Ani do jednej skúmavky mi ju nemôžu nabrať. Naberú zopár kvapiek a dosť...

titi...

Ja si myslím každá sa od niečoho bojíme.Treba nejak to prekonať,hoci viem niekedy sa to jednoducho nedá.mám viac ako 45 rokov a neuveríte aké traumy mi robí meranie tlaku.Aj sama doma ked to robím.Od svojich 16-ich narodenín ked som chodila na strednú a tam sme mali takého nepríjemného doktora.Jednoducho skoro odpadnem zo stoličky ked mi nasadia merač tlaku.Pritom povedzme od zubára vždy som sa bála len v čakárni ako som počula,čo sa deje vnútri.Ked som sa dostala dnu,prešlo ma to,jednoducho som si myslela,raz -dva budem hotová.Od gynekológa nikdy som sa nebála,/myslím vyšetrenia,mám gynekologičku/skôr od vysledkov,mala som totiž rizikové tehotenstvá.Odber krvi?To normálne pozerám ako to berú,ako tečie atd.V nemocnici mi stále hovorili odvrátte hlavu na opačnú stranu,nieže nám odpadnete s veľkým bruchom,no nič.Nechce sa mi veriť tlakomer aku nervozitu mi spraví a krv nič.Nemôžem tvrdiť,že ked sa porežem alebo moje deti spadnú a niekde krvácajú tak som v pohode,ale odber nič,fakt nič.Keby som tak znášala všetky vyšetrenia u každého lekára!!!Takže držím vám palce žienky,dá sa to zvládnúť hlavne netrvá to dlho.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Strach z odberu krvi - Fórum - ZDRAVIE.sk