ahoj vsetci.ak by niekto vedel ako mam znizit svoju ziarlivost tak nech prosim napise.mam chlapca sme spolu asi 5 mesiacov a velmi ziarlim.vzdy mu pozeram mobil alebo mu zakazujem vela veci,napr. uz nechodi ani do mesta.viem ze je to chore a preto taka nechcem byt:(pomozte mi prosim
totalne ziarlivost
cudujemsa presne aj moj!!! este sam ma posiela...
ved prave... aspon trosku, aspon by mi dal najavo, ze si ma neda! lenze moj ma pusti hocikde s hocikym
ani moj priatel nie je ziarlivy ...skoro vobec teda ak nie nahodou vobec...a niekedy ma to az mrzi:)) ale mam na mysli len taku malu ziarlivost keby aspon prejavil sem tam...
a moj priatel zas vobec nie je ziarlivy... ani trochu, keby aspon trosicku bol, ale nie je.
Aj podľa mňa je to o sebavedomí. Ak žiarlite, tým vlastne dávate najavo, že si myslíte, že hociktorá iná baba je lepšia ako vy a ten váš s ňou bude radšej ako s vami. Takže sa snažte dobre vyzerať, nájsť si koníčky, ktoré Vás budú baviť a pri ktorých nebudete mať čas riešiť, či ten váš išiel naozaj na futbal s kamošmi, alebo má nejakú bokovku. Keď budete sami sebou, sebavedomé a budete sa cítiť fajn a budete cítiť záujem iných mužov o Vás, tak si na žiarlivosť ani nespomeniete. Mne keby môj frajer neveril a žiarlil by na každú blbosť, tak by som ho napriek veľkej láske k nemu, opustila. Tak sa predsa nedá žiť, to je ako žiť vo väzení, nemôcť nikam chodiť a nemôcť robiť veci , ktoré mám rada. A na záver, ak chcem byť verná tak ma môže baliť aj majster sveta a nepohne to so mnou a ak chcem byť neverná, tak proste budem. ŽIadne zákazy nepomôžu.
baby a co tak si zacat viac verit? vsetko to vychadza z neistoty v seba. vas partner s vami asi pre nieco je- prave s VAMI! a tym padom ste pre neho lepsie ako nejaka druha, takze viac si verte, budte sebavedomejsie a pojde to. good luck:)
Mala som kedysi ten isty problem ako ty..potom som nejako stalo ze som ho podviedla (nevyspala som sa s nim) a od tej chvile by som mu dovolila vsetko..ale..uz spolu niesme,lebo ta myslienka co som spravila ma tak zozierala,ze nez aby som mu to povedala, rozisla som sa s nim..nemohla som sa mu pozriet pomaly uz ani do oci..
preboha baby, však sa uvedomte!
Baby radit vam, ze aby ste si uvedomili, ze svojich partnerov skor, ci neskor tymto spravanim stratite, je asi zbytocne, ze?...mna nenapada nic ine, len vam poradit, aby ste naozaj navstivili psychologa..a ten by vas mozno odporucil aj ku psychiatrovi. Lebo same si uvedmujete, ze to uz nezvladate, nicite si tym zivot, chcete s tym nieco robit! a uz len to, ze sa chcete tej ziarlivosti zbavit je prvy krok k uspesnej liecbe:)) v dnesnej dobe je toooolko psychickych problemov, poruch, ze clovek by sa az cudoval a chorobna ziarlivost je jednou z nich. Vsetko sa da liecit, len treba chciet. budem vam drzat palce a hlavne si uvedomte, ze naozaj to nakoniec vas vztah znici a predpokladam, ze to nechcete...
No teda baby, akoby ste pisali o mne. Najhorsie je, ze sa to neda ovladat, su to neskutocne nervy a horsie akoby ma rezali. Ja mojmu priatelovi verim, viem ze by ma nepodviedol, ale je to vo mne. Stale mam v hlave co ak tam bude nejaka...co ak stretne nahodou...co ked sa mu nejaka prihovori abo usmeje. Z toho dostavam vnutorny nepokoj a neviem co so sebou. Ale musim sa priznat, moj priatel je taky isty ziarlivec. Dokonca este horsi chvilkami. Ide o to, ze sa toho chcem zbavit pre moj dusevny pokoj lebo ma to ubija a dusi :( ...ale neviem ako