počkať alebo prvá?

ja si myslim ze to by malo byt na chlapovi jednoznacne, v dnesnej dobe uz aj baby ziadaju o ruku, ved je to nenormalne

ja som s tym zacala sama- a nebolo to lahke,dlho som rozmyslala nad tym,ze ci pockat,alebo ci vobec skusit-pretoze som nechcela stratit najlepsieho kamarata,cloveka,na ktoreho sa mozem vzdy spolahnut a ktory ma ma rad taku aka som...ale nakoniec som sa odvazila aaaa...sme spolu uz vyse polroka a neskutocne sa milujeme ;)

ahoj janulka, dakujem Ti za pekne slova na konci Tvojho príspevku. Neostava mi nic ine len byt silna, nejak sa s tym skusit vyrovnat a vazit si aspon to pekne kamaratstvo, ktore medzi nami je... Vsetko to chce cas, aj ked v mojom pripade velmi dlhy cas...Tak a Tebe teda prajem vela stasticka a odvahy! Myslim, ze Ty sa nemusis nicoho obavat a ze to dopadne len dobre, podla Tvojich predstav... Ak by si mala niekedy cas a chut, tak napis ako to ide dalej... papa

Ja by som s tym pockala.

ahoj mikona:)dakujem za krasny prispevok:) dost som nad tym premyslala, tak asi dnes vecer to risknem a uvidime...ak vobec nato naberiem odvahu, lebo sa skor od vztahov bocim ako by som sa mala do nich pustat...ale tentokrat je to vsetko take ine a pekne...hrozne sa tesim, kedy ho opat uvidim a ked sme spolu, tak je mi s nim uplne skvele...akurat ze nemam odvahu povedat mu to...mame dost spolocnych priatelov, tak z ich rozpravania viem, ze je vraj do mna blazon, akurat ze hrozne opatrny...ale zase aj dost mi dava pocitovat, ze nie som mu lahostajna...je hrozne pozorny, niekedy az moc tak si zacinam davat pozor nato, co poviem:)
hmmm a to,o com pises ty, to som zazila velakrat...akurat, ze ja som nikdy tomu cloveku nepovedala, co pre mna znamena...ja som iba tisko v kute cakala a dusila to v sebe, az nakoniec dotycny odisiel s inou...potom ma to trapilo este viac, ze som to aspon neskusila, ale uz to vratit neslo...ale to je vsetko o psychike a povahe cloveka...ja ti moc drzim palce a nech cim skor pride do Tvojho zivota clovek, ktory bude opatovat Tvoju lasku:)krasny den

janulka, presne v takejto situacii som sa ocitla aj ja... mam rada kamarata, ktory sa uz tiez raz sklamal. Takisto som sa proste zalubila, ale tak ako nikdy... Je pre mna vynimocny cloviecik, ktoreho moc lubim. Dlho som to v sebe dusila, pretoze nie som moc priebojny typ pokial sa jedna o taketo veci... a celkovo nemam nejak velke sebavedomie a bala som sa ako by zareagoval, ak by som mu povedala vsetko, co k nemu citim. Nechcela som si robit velke nadeje, pretoze on by mohol mat kludne ktoru len chce, ale na druhej strane som na neho neustale myslela a chcela byt pri nom... A kedze som to uz nejaksi nezvladala, viaceri videli, ze ma nieco trapi a vsimol si to aj on, tak som mu vsetko povedala. Zial, v mojom pripade to nedopadlo tak, akoby som si priala z celeho srdca a teraz sa len trapim, co bude dalej. Citim sa strasne zle, je mi smutno ale aspon viem na com som... aj ked to neuveritelne boli a nikdy ho zo srdiecka nedostanem von... Skus mu teda nejak naznacit, ze ti nie je lahostajny, uvidis ako zareaguje... Podla toho co si tu napisala, mam pocit ze u vas je ta laska mozno vzajomna a nie len z tvojej strany, tak nestracaj cas a skus to ako prva, za to nic nedas... ak by ste cakali obaja, mozno pridete o pekne chvile, ktore by ste mohli stravit spolu... prajem ti vela stastia! nech uz sa rozhodnes akokolvek, napis ako to dopadlo /ako to prebieha/, dobre? bola by som rada, pretoze viem ako sa teraz citis a rada by som sa obcas porozpravala s niekym, kto momentalne preziva to iste co ja...este raz vela stasticka!

myslim ze je jedno kto to povie prvy-ak ho mas naozaj rada a aj on teba tak nechapem kde je problem