Takže na začiatok. Bola som mesiaca pol na psychiatrii. Už som konečne doma. Chcem se spýtať či i niekto iný mal také iste problémy ako ja ked se vratil zo špitálu. Mne stále utekajú myšlienky naspäť do špitálu. Stale sa mi tam vracajú aď robím čokolvek. Či už relaxujem alebo pracujem. Docela ma to deptá lebo tých ludí s ktorými som sa poznala mam moc rada lebo mi moc pomohli. Chcem sa opýtať, že ak niekto z vás ma podobné skusenosti za ako dlho vas to prešlo? či sa k tomu stale vraciate? Potrebujem neaký napad ako sa od toho odpútať. Dakujem za odpovede.
Bol tu niekto na psychiatrii? Poradite mi?
monika19
Erick
No aj ja som bol na Psychiatrii pre lieki aj spravanie a čo za to sa hambim nie každy sa dostane na psychiatriu aj Politici Zapametajte si: Nikdy sa nesmejte s človeka ktory bol na psychiatrii lebo psychiatria pomôže a neznámena že ten človek je psychopat :)
00001
monika aj môj hlavný dôvod bol ten že som chcela spáchať samovraždu. Nie je to nič s čím sa dá chváliť, no bohužiaľ je to tak. Neboj bude dobre:)
monika19
00001 Bola som tam s uzkostno-vyhýbavou poruchou a stredne ťažkou depresiou. Hlavny dôvod je ten že som chcela spachat sebevraždu. Ted je to už lepši už se snažim vidieť veci trochu jinak. Ja vim, že mi v tom nic nebrani a možno že ich pak pôjdem i pozrieť ked s tým budem ako tak vyrovnana a zmierena
00001
monika, nič ti v tom nebráni aby si ich tam šla pozrieť. Ten pocit je aj mne dôverne známi, keď som bola ja na mojom dovolenkovom pobyte tak ľudia okolo mňa prichádzali a odchádzali, len ja som tam stále bola. Posledný týždeň bol pre mňa dosť kritický, presne ako hovoríš jedna časť hovorila. že tam chcem ostať a druhá že už toho bolo dosť a treba ísť domov a tak to ostalo aj po návrate. Ak sa smiem spýtať prečo si tam bola?
monika19
00001 no jo. Mam taky dojem že mne by si tam asi taky chteli nechat keby mne videli asi by se zhrozili. Ja nevim mam pocit ako keby jedna čast môjho ja tam ostala nechtela odisť i ked viem že tam i tak vela ludi už neostalo. Len príst na to ako to všetko zvladnut bez toho aby mne to tolik deptalo ved uvidim jak mi bude za mesiac co ja vim možno že mne to dotedy prejde a možno že mne to zasa sežere a ja tam pak zasa skončim.
00001
monika ja to poznám. Každý druhý deň som tam chodila len tak na návštevu a keď doktorka videla ako vypadám a v akom som stave tak ma chcela zobrať späť na preliečenie. No už je to trošku lepšie, dala mi na seba kontakt, takže si občas napíšeme a občas tam zájdem...Mňa to tiež zo začiatku deptalo, no teraz je to už iné, práveže naopak, naštartuje ma to a dodáva mi to energiu...Neboj, bude to fajn.
monika19
00001 no ja tiež nepatrím k ludom ktorý sa odtial chceli dostať. Lebo mi tam bolo dobre. Len som chcela vedieť ako nato spínat nie tak s velkými emociami. Vieš dost ma to depta ked sa mi o tom zdá i vo sne a moje prianie je tak velke že sem si na chvili naozaj myslela že sem tam ale pak sem se probudila do krutej reality.
00001
Monika, aj ja som tam bola. Strávila som tam presne mesiac a samozrejme som nepatrila medzi tých čo by sa silou mocou snažili z tadiaľ dostať. Veľmi som sa za tú dobu naviazala na tých ľudí a ešte aj teraz na to čo som tam zažila myslím. často tam chodievam a veľmi by som chcela niečim pomôcť. Pokiaľ tam boli pacienti ktorých som poznala (ešte aj po mojom odchode) tak som ich chodievala počas návštev kuknúť. Ani si nevieš predstaviť ako ich to potešilo. Raz som im všetkým kúpila nejaké sladkosti čo im potom sestričky dali pri večeri, knižnici som darovala zopár kníh a nie len to, počas mojej dovolenky som tam toho dosť rozdala...Proste neviem ako ty, ale ja som sa na to prostredie akosi naviazala a nerada by som zabudla.
