Neznášam jedlo

prekonala som anorexiu laebo neprekonala? nekdey sama nevjem ze ci to je za nou....ale kvoli blyzkym a hlavnekvoli mamine som sa snazila a by sa moj stav aspon trochu zlepsil...na zaciatku som sa necela skatulkovat necela som si priznam ze mam nejaky problem ...ale potom ako som startila mezes zacali mi vypadav vlasy a pischicky som bola na dne ...uvedomila som si ze sa neco dejeale za nic som necela pribratani deko...raz som bola v kostole a mala som ist na telo kritovo a zarzu my myslouprebehlo ze nje nemozem ist co ked s toho priberem ?: kolko to mozemat kalorii? vetdy som si uvedomlia ze sa so mnou neco deje ...anorexia je vsak ako alkoholizmus nikdy sa s toho neda viliecit anija nvejmci uz som za tym nekde to je lepsie nekdey horsie .. no neo som sa pocas toho naucila .je lespie mat o kiloviac nazadku ako o koliesko menej v hlave ... ve setkym co trpia touto zakernou chrorbou drzim palce a najme tym ktory to robia re modeling...

vá sa to povie toľko krát som to skúšala a proste ja nedokážem držať v tele to čo ziem mne je samej zo seba zle,keď pečiem alebo varím čo robím strašne rada pre druhých tak to ani neochutnám,dám to ochutnať iným síce už mám v oko nejaké tie triky,ale ide o to že mňa to hnevá,od šiestej triedy sa mi vyhrážali že musím schudnúť,schudla som,potom v prváku som začala rapídnejšie a v štvrtáku som takto dopadla,mám digitálnu váhu a keď sa zdvihne na nej čo i len gram tak som na dne,ja viem že potrebujem pomoc,ale to sa nedá

moja tvoja mamina ti chce len pomôcť..a ak nechceš aby ťa začalo požierať vlastné telo..tak bohužiaľ budeš sa musieť liečiť...nemusíš sa za to hanbiť..je to psychická choroba...a držím palce aby si sa z toho dostala...či ty už ďalej nechceš žiť?

elka si chora a nechces si to priznat.