ludia,ja uz nevladzem...nic ma nebavi,nedokazem sa ucit,v skole chytam v poslednej dobe moc zle znamky,z nicoho sa netesim.idu vianoce,v mojom okoli to len kazdy ospevuje,ze konecne,ze vianocna atmosfera,no ja sa absolutne netesim.skor mam obavy.
ludia nevladzem zit.myslim na hovadinky,viem ze zabit sa je pre slabochov,ale asi som medzi nic zapadla.stale myslim ze staci ist len do kuchyne.a....mohla by som mat pokoj.
co mam robit?ako bojovat proti tymto myslienkam??:(
len ma prosim neposielajte za psychologom,bola som tam minuly tyzden-sice prvy krat,ale nic sa nepohlo.a okrem toho,mam len 16rokov,do 18 musi o mojich terapiach,rozhovoroch vediet aj mama.sice som sa dohodla z psychologikckou na jednej finte,ako zaviest aj mamu ku psychologovi,aby podpisala jeden doklad,ale stale som sa psychologicke neozvala.lebo to nedokazem,nechcema by tam somnou sla mama,nechcem aby jej nieco psychologicka napovedala.
citim sa jak posledna nula :(
vypocujte moje srdce:(mozno je to naposledy
Je zvlastne a sucasne normalne, ze mudrost, lasku a dobre mienene rady rodicov pochopime castokrat az neskor...ale nikdy nie je neskoro...vsetko ma svoj cas, aj etapy nasho zivota su rozne. Hojdacka v zivote funguje - raz sme hore a potom zase dole...len nesmieme prilis dlho zostat necinni, plni lamentacii nad sebou samych...treba hojdacku posunut "z dna" zase hore. A Ty, moja mala, to prave zacinas robit. /Prepac mi toto oslovenie, ale ani ja neviem Tvoj nick vyslovit, ved preco aj/. Krasne slova jedneho otca, Tvojho-Dedusko...ale bude ich pocut len ten, kto to naozaj chce pocut.
Hlavu hore dievča psychológ ak je dobrý Ťa vypočuje aj bez účasti rodičov
Prepac mi to, ze Ta neoslovim \"posledná nula\"... Nemozes nou byt, pretoze nula si ani neuvedomuje, ze je nula a Ty citis, ze Ti nieco chyba a ze s tym nieco treba robit...
Svojim vekom asi nepatrim na tuto stanku, pretoze som uz stary dedo (mam uz od Teba starsieho vnuka)a pisanie bez \"diakritiky\" mi robi znacne problemy... Napriek tomu si pamatam svoje \"dusevne\" problemy, ktore som mal vtedy, ked som mal tolko rokov ako Ty teraz. Vtedy my pomohol moj otec... Pamatam si to ako teraz. Posadil si ma pred seba a povedal:\"Pozeraj sa mi do oci, Vidis ma?\" Ja som povedal, ze ano. Otec pokracoval: \"Skus sa zamyslet. Vies si predstavit, kolko koliecok, kolko molekul musi do seba zapadnut aby si ma mohol vidiet? Alebo, chces pohnut rukou, pohnes nou, chces nieco povedat a z ust ti idu slova a ja ich pocujem, neni to fantasticke. Predstav si, ze zasadis semienko fazule, vyrastie z nej fazula ... Sto, milion, miliardu krat a zo semienka fazule vyrastie vzdy len fazula, nikdy nie napr. kukurica... Neni to fantasticke, ta perfektna organizacia toho, comu hovorime zivot. A pritom je jedno, ci to riadi Pan Boh, alebo \"priroda\" ...\" (Musim priznat, ze sa mi este teraz tlacia slzy do oci, pri spomienke na tu chvilu s otcom.) A otec pokracoval: \"Predstav si, ze od Pana Boha, ci prirody z tohoto fantastickeho, dokonaleho zivota nikto z nas nedostane viac ako sto rokov. To je takyto maly okamih\" a prstami ukazal asi 5 cm... Potom rukou s vystretými prstami mavol pred sebou a povedal: ... \"a pamataj si, tato sekunda sa ti uz nikdy navrati\" ... a aj taraz ked je mi tazko, privrem oci a vidim otcovu ruku ... a pocujem slova: \"tato sekunda sa ti nikdy nevrati ...\" a ja viem, ze zivot treba zit naplno, porezit kazdu sekundu toho nadherneho, toho nekonecne dokonaleho zivota...
A poviem este jednu, velmi mudru vetu, ktoru vyslovil moj otec:\"Nemusis sa za kazdu cenu robit uzitocne veci. Rob to, co Ta tesi, pretoze cas v ktorom nerobis to, z coho mas radost, je cakanie na smrt ...\"
Smutna neznama!
Ak Ti moje riadky nieco nasepkali a zacitila si aspon trochu, ze zivot treba zit a pritom nevies ako, pod si so mnou trochu dopisovat. Mozno nieco pre Teba spolu vymyslime. Mozeme tu, na tychto strankach, pred ocami vsetkych (mozno to, k comu sa dopracujeme nieco napovie aj inym), alebo na mojej adrese: peter.zahradnik@zoznam.sk
Mozes mi verit, ze si budeme mat o com pisat. Som clovek, ktory vie co je to zivot, clovek, ktory prezil vela smutneho, ale aj krasneho. Povolanim som zahradnik, moja praca je mi konickom. Precestoval som kus sveta. Za rastlinami som bol v pralesoch Strednej Ameriky, ale aj africkej pusti ... Podarilo sa mi do bodky splnit doporucenie mojho otca, ktory mi, ked som mal priblizne tolko rokov ako Ty, povedal: \"Najdi si take zamestnanie aby si sa, ked si vecer budes lihat do postele, nemohol dockat rana, aby si uz zasa mohol byt v praci ... Pekny den ... Dedo
Pozri kolko je nul na milione. Jednotka bez nul je malo, aky veký význam tie nuly pre jednotku maju. Ty nula si veľa pre svoju mamu, ako nuly pre tu jednotku. Začni sa tešiť je to pre teba teraz ťažké ale žiť za to stoji
ja som sa z toho dostala nastastie bez liekov, ale moc mi pomohlo liecenie v nemocnici a potom terapia so psychologom. Sice sa este niekedy dostavia tie stavy, ale uz ich ako tak dokazem ovladat.
dee mas uplnu pravdu, je to velmi smutne co tato doba prinasa, vela mladych ludi ma depresie a chodi po tomto svete bez usmevu na tvari...nastastie je depresia liecitelna, keby nebolo liekov ja tu uz asi nie som...vdaka bohu ze existuju, radsej budem s nimi ako bez nich a totalne dole...takto mam aspon sancu sa z toho dostat:)
veru lencok, skoda, ze sa o tom malo hovori a niektori ludia si myslia, ze mladi len simuluju a su lenivy a ze to nie je choroba.Nechapu, ze clovek sa musi premahat, aby sa usmial, aby nieco urobil, aby isiel do skoly a chcel sa sustredit. Najhorsie je, ked to nechapu ti najblizsi:o(
no deee je to smutna pravda...
lencok, nemyslela som to v zlom, len si v jednom prispevku napisala, ze "aj mladi ludia mozu zazivat tazke chvile"
Len som chcela podotknut, ze najma mlady ludia trpia depresiami
