Ahojte ,socialnu fóbiu mám uz par rokov.Bezne situácie uz celkom dobre zvládam.Musim povedat ze návstevy psychologa mi dost pomohli.Ale co sa týka partnerských vzťahov tak tam je to na bode mrazu:)Ako to zvládate?Mám na mysli vas co mate SF. Mate s tým tiez problem. Ja si nejako nedokazem pripustit cloveka k sebe blizsie.Bojim sa vobec s niekym zoznámit.A to uz mám na to aj vek,takze ziadna puberta:)
Sociálna fóbia a vztahy
ja:)))
ja:)
nie adresivitu,ale agresivitu:)))
ja:)
barbinka: ja som aj mala taku skusenost, ze som sa citila pri jednom cloveku fakt super, vedela som si predstavit,ze by to pokracovalo, ALE v jednej sekunde sa to nejako zvrtlo a ja som mala pocit, ze k tomu cloveku nic necitim. Lenze ked som s nim dlhsie nebola strasne mi chybal. A ked sa ku mne priblizil...blok v hlave a koniec:(
ja:)
katka30: Ano, moze to byt jeden z priznakov SF.Ak ma clovek strach z nejakej situacie a vyhne sa jej, moze to u neho vyvolat na chvilu spokojnost, uzkost, napatie sa na par min. stratia. Ale potom pridu na rad myslienky,ze opat zlyhal, nezvladol situaciu a moze byt na sebe nahnevany, mozno to vzbudzuje aj tu adresivitu. Aj u mna to vyvolavalo taku vnutornu adresivitu,bol to taky boj samej so sebou. Nevedela som co robit, ako prekonat to napatie ak som sa pohybovala vo vacsej spolocnosti. Clovek si pripada ze je iny a nechce takym byt a to moze tie negativne pocity este viac stupnovat. Ak sa nevyrovna s tym aky je, tak takyto boj bude na dennom poriadku.
ja:)
sissa: viem presne, co si mala na mysli...jeden pokus o zblizenie u mna bol..a tiez som si pripadala ako v krci...a ak mi na niecom,alebo na niekom fakt zalezi tak sa ta SF pekne ozve a zneprijemnuje zivot.SF je aj dost o sebavedomi cloveka. A najhorsie je to, ak clovek prepadne tomu,ze mu priserne zalezi co si o nom myslia ostatni. To sa necudujem,ze clovek zije v krci a nevie sa uvolnit...
barbinka
Myslím, že som to mala tiež. Nedokázala som si nikoho k sebe pripustiť. Bála som sa ľudí okrem rodičov, brata a sestry. nikam som nechodila,s nikým som sa nestýkala, len som bola zavretá doma, alebo v škole(aj to som moc nechodila na prednášky). ale ja som to mala spôsobené predchadzajúcim vzťahom, kde mi ten človek veľmi ubližoval. Potom sa mi priplietol do cesty kamarát, ktorého som poznala už 5 rokov a po nejakej dobe sme sa zblížili a sme spolu už rok. bolo to ťažké na začiatku, bála som každého jedného dotyku, ale spolu sme to zvládli a nebyť jeho, tak nespravím ani štátnice. Môžem povedať, že som uzavretejšia do seba, čo som nikdy predtým nebola, ale som šťastná. Myslím, že to s tým zoznámením s niekym príde samé a úplne spontanne a bude len a len na tebe(hlavne tvoj pocit), či si toho človeka pripustíš k telu. To budeš cítiť, či si ho máš pripustiť.
katka30
prosim vas, je priznakom socialnej fobie aj to, ze mi vyslovene vadia davy ludi a preplnene ulice? vzbudzuje to vo mne agresivitu. trapim sa preto
sissa
haloooooooo...ziadna reakcia :(((
sissa
ahoj ty :) viem veľmi dobre, o čom hovoríš...pred pár mesiacmi mi skončil vzťah, ktorý trval takmer rok a celý čas som mala pocit, že som hrozná a vyčítala som si, že sa neviem uvoľniť a byť sama sebou, často krát som bola ako keby v kŕči, asi strach sa ukázať, aká skutočne som, tak som sa stále na niečo hrala a proste jedna veľká katastrofa. Teraz som chvilu sama a citim sa volnejsie...aj keď viem ze to nie je riesenie, sama ostať veru nechcem...a tiez mam na to vek :) ale ta príšerná choroba nepustí, vždy sa vynorí, hlavne keď mi na niečom moc záleží, vieš o čom hovorim?
