Dnes večer jdu na koleje :((

ahoj monika19,ja ti tiez mozem povedat z vlastnej skusenosti ze ked mas nejake problemy,tak to je vacsinou docasne.Po kazdej noci nakoniec vyjde slnko.Ja som sa pred 4 mesiacmi rozisla s priatelom po 7 rokoch chodenia,pred naplanovanou svadbou a to preto ze som prisla na to za ma podvadza.Cela moja rodina nie je prave najlepsia opora v tazkych chvilach,ale mala som okolo seba vela kamaratov,ktori ma dostlali z toho najhorsieho.Pomahali mi v skole,aby som nemala nejake velke problemy,ked som bola dlho dost mimo,nikdy ma nenechali samu a stale,ked som mala chut plakat alebo sa smiat,som mala niekoho pri sebe.Ja si myslim,ze ked ti je tazko,tak jedine,co ta dokaze z toho dostat su priatelia.Aspon u man to tak bolo.A za to som im velmi vdacna.A teraz z odstupom casu len spominam na to vsetko zle, co sa mi stalo a beriem to ako velku zivotnu skusenost,ktora ma vela naucila.A hlevne ma naucila ako znasat tazke situacie s usmevom na perach.Kamoska mi poslala jeden citat a podla toho som sa snazila riadit cele tie dlhe tyzdne."Najkrajším umením človeka je vyčariť úsmev vo chvíli, keď mu je do plaču."A ver mi,ono to fakt funguje.Ked si usmiata ty,tu usmiaty aj ludia okolo teba a ty od nich dostaves strasne vela pozitivnej energie.Tak ti drzim palceky,aby si to vsetko zvladla,co najlepsie a potom na to uz len spominala...

Monika, dnes vecer si nechod na ziadne kolaje sadat, mozes si akurat tak sadnut doma do kresla..mas to teraz tazke, blbe obdobie, ale to nie je dovod, aby si to tu takto ukoncila..vsak by to bola zbabele..vies, ono kazdy z nas ma raz za cas depku, len niekto vaznejsie a castejsie :(..
ja som mala tiez raz take cierne obdobie, mala som cierne myslienky a tiez som rozmyslala podobne ako ty, ze je to najednoduchsie, co mozem urobit a uz sa nebudem trapit...mala som uz aj presne premysleny plan ako to urobim, napisem list na rozlucku a bla bla, ale nikdy som to nakoniec neurobila, ono nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byt aj horsie-pohlad z tej lepsej stranky :) ..stacilo aby sa stala jedna vec a ja by som tu teraz asi uz nebola :( ..ale nestalo sa to, teraz som stastna :)...vtedy som sa dako pozviechala, zvlasla problemy v skole...
odvtedy co som mala tieto stavy som 3 krat pocula v radiu diskusiu so psychiatrom, psychologom - uz nie som toho nazoru, ze vsetko zvladnem sama, kebyze mam zase podobne stavy, navstivim hoc aj psychiatra, je to naj riesenie
takze este si veeelmi dobre premysli, co urobis ....napr. si najprv precitaj tuto knihu- Veronika sa rozhodla zomrieť (Paulo Coelho) ;-) ..mozno ti to trosku pomoze :)
tak Ti drzim palceky, nech to dako zvladnes na pamataj si NIKDY NIE JE TAK ZLE, ABY NEMOHLO BYT HORSIE

ano da sa to monika...aj som tym presla a este aj prechadzam...ale niekde v hlbke srdiecka verim ze bude dobre

monika, prečo by si to išla ukončiť, tie depky prejdú, poznám to z vlastnej skúsenosti, vlastne všetko okrem tvojho problému s babičkou som prežila aj ja, dá sa to:)