Ako sa nezblaznit..?Na jednej strane sa citim zla a vinna ze po nich stale vrcim a stale som na nich nervozna..na druhej strane pri ich provokacia by nebol nervozny iba svaty..a mozno aj ten..Ked som doma viac ako 2 dni..tak mam vsetkeho doma plne zuby..Nie je to tym ze by som bola 15rocna pubertacka co si nevie so sebou rady..Budem mat 24, koncim skolu a nasi ku mne pristupuju akoby som mala 12..A normalny rozhovor nepomaha..lebo u nas panuje ten zastaraly nazor ze rodic moze vsetko a "decko"nema co svoj nazor hovorit..A nie je to len o tom pristupe ale ako som aj uz spominala o vyslovenych provokaciach..napr.dnes..pred chvilou odisiel odo mna priatel domov..a otec sa spytal "uz isliel domov..ten..ako sa vola..Fero..ci Jozo..ako sa to vola.?"(a s uskrnom caka na moju odpoved)Vzhladom k tomu ze sme s priatelom spolu skoro 4 roky a je u nas kazdy vikend..tak si sprostejsiu otazku ani neviem predstavit..A ked sa nedajboze rozculim, ze preco provokuje, tak sa obaja pohorsia ze aka som len drza..No da sa reagovat normalne pri takom pristupe z ich strany?
Som na rodicov opravnene alergicka alebo je vina vo mne?
jednoduchy chlapec z dediny..hm, beru ho ako neoplieskaneho svetom, neskuseneho prosteho chlapca, cize tiez v podstate ako dieta, ktory prave prisiel do mesta(zije tu uz dobrych 7 rokov)..a to ma pritom 25, je cielavedomy, presne vie, co chce a ide za tym. ale kedze rodicia z boh vie akeho dovodu vzbudzuju full respect, tak ked pride, v niektorych situaciach radsej necekne len, aby zle nebolo..totiz ked som prvykrat nespravila skusku na vyske, tak mi ocko pred nim skoro vlepil, ze som to flakala a neucila sa..
som sa uz snazila tie zasnuby doma naznacit parkrat, ale nikdy mi na to nic poriadne nepovedali len sa pousmiali a mysleli si svoje..(ako napr, ze je dobre snivat..)tie zasnuby budu neoficialne mam taky pocit, lebo oficialneby nikdy neschvalili aspon nie teraz teda.(aj u sestry to tak bolo, chvilu nosila prsten, nasi si zvykli na tu myslienku a potom sa spravili oficialne). so svadbou ratam az po skole, ziadne do roka a do dna, takze mali by to lepsie znasat. necham sa prekvapit..
Uf, to tie moje decka mali z pekla stastie s rodicmi :o). Pri Vasom rozhovore mam pocit, ze aj na "funkciu" rodica by sa mali robit vyberove konania a hlavne celozivotne doskolovacie kurzy. Mate to narocne, dievcata, ale vsetko zle je na nieco dobre. Verim, ze raz Vase rodiny budu fungovat s inymi vztahmi. A mozno si az pri vlastnom dietati uvedomite, ze ani rodicia to nemaju vzdy jednoduche. Prajem Vam fajn den.
hahaha..teraz som si precitala este raz tvoj prispevok"ze nezostava dlhsie ako do desiatej u vas"..No moj kebyze ostane dlhsie ako do pol deviatej, tak by neviem ako sa tvarili..
Rovnako zúfalá-veľmi sa nespoliehaj na to,že to rodičia pochopia,pre nich budeš stále dieťa...Ale časom možno uvidia,že si schopná sama riadiť svoj život.Havne,to čo robíš,rob pre seba,nie pre dokazovanie svojim rodičom,že si poradíš.Zo začiatku ťa asi aj tak budú skôr kritizovať,na to sa priprav a nedaj sa rozhodiť.Sústreď sa na to,čo a ako si zariadiš ty.Zásnuby? Gratulujem-zatiaľ k rozhodnutiu.:)
no s priatelom sme otazku osamostatnenia prebrali..vieme ze len co dokoncim skolu,tak ideme spolu byvat..len zatial este nevieme kde..tak sa snazime nieco zhanat..zatial mame na to este pol roka..Uf..kebyze ja sa zasnubim :)))tak by nasi dostali infarkt..A mozem sa spytat rovnako zufala,som trosku neporozumela-"beru ho ako jednoducheho chlapca z dediny"-to je ako dobre alebo zle?Preco ho tak beru?
jj, tiez si myslim, ze mamca ma pravdu..my sa s priatelom chystame zasnubit tento mesiac, tak som zvedava ako to vezmu..snad aspon trochu pochopia, ze uz nie sme deti..
Nuž,mama je dominantný typ a presvedčená,že jej názory sú správne.Ťažká kombinácia.A otec si kompenzuje svoje postavenie..Dôležitejšie pre teba je pochopiť ich takých,akí sú.Pozor,pochopiť neznamená súhlasiť! K tomu ťa nenabádam,len pre tvoje nervy bude lepšie nesnažiť sa prevychovávať a vysvetľovať,pretože výsledok bude nulový.Skôr skús práve s priateľom prebrať možnosti osamostatnenia.
no v kazdom pripade ako citam, co sa deje u vas doma, to u nas nie je natolko zle..akurat dnes som sa rozhodla, ze v lete pojdem za sestrou do zahranicia si zarobit a nie na staz ako si priali rodicia..snad mi tie peniazky pomozu sa skor osamostatnit..
ja zas priatelovi vravim vsetko..ma z toho chudak des. a aby nebolo zle, tak ked mam napriklad skuskove, tak k nam nechodi alebo nikdy neostava dlhsie ako po desiatej vecer..jeho maju celkom radi. beru ho ako jednoducheho chlapca z dediny. ale rovnako ako mna ho neakceptuju po profesijnej stranke. sestra bola doma a chytila nejaku koznu alergiu, tak som jej povedala, ze nech sice zajde za koznou, ze jej da nejaku kortikoidnu mast, ale ze sama musi rozmyslat z coho to moze byt, co ine zle atd. tak mamka na mna skrikla, ze co mozem vediet..(nepodstatny je fakt, ze mam skusku z kozneho). sestra dopadla u lekara presne podla mojich slov.nehcapem, na co potom studujem. vcera, ked sla mama so psom vonku, tak jej otec dal poharik sampanskeho zvyseneho zo silvestra, ze jej aspon nebude zima. tak som ju stopla, ze nech nepije, ze sice jej to oblbne hlavu, ale ze v skutocnosti, jej unikne raz tolko tepla, ze jej to rozsiri cievy. tak som dostala vysmech, ze ma skusenosti z mladosti, ze vie lepsie..
mamca..mas pravdu zacalo sa to uz ovela skor..a ci je moja mama nestastna?Nechcem byt hnusna ale to je jej problem..ja som tiez nestastna z pekla co mi robi ona..Ona je nestastna ked nedosiahne svoje..iba pre to..Nie som zaujata iba realna a nesudim na zaklade mojho problemu ale vseobecne..Napriklad kolko sa uz kvoli nej predomnou babka naplakala..mama je nakupi spravi vybavi..je dobra dcera..ale vkusu po babke krici, vycita jej..pokial nie je podla nej..A ocove poznamky su naozaj pokus o vtipnost..podobne "vtipne"sa rozprava aj s predavackami v obchode ak ma pocit ze ho neobsluzia dost rychlo alebo nadsene a nadava im krav a debilov..ale inak je to myslene zo zartu..Iba vramci humora sa s nim hanbim chodit do obchodu..Ale v rodine si nikdy nemysli nic..odkyve vsetko co povie mama..
