ahojte. pohadala som sa s mamou. mam 16. pracovala a kazala mi upratat si skrinu a zehlit. pozehlila som ale na skrinu som akosi zabudla. zacala mi vsetko vykrikovat, porovnavat ma so starsou sestrou (o ktorej mi mimochodom minule povedala, ze mna ma radsej ako ju, lebo ona "je stale taka nahnevana a neusmieva sa"..nechutne).....stale opakovala, ze sa mam nad sebou zamysliet, ze nemam kamaratky (co nie je pravda ale ona o tom nic nevie). a to ma uz dorazilo, rozplakala som sa a cez slzy som sa jej snazila nieco povedat ale ked som to skusila tak zacala vrieskat, ze mam drzat hubu lebo ku mne skoci a dostanem. ja viem, ze som si mala tu skrinu upratat, ale ona tiez zabuda... a neriesila by som to, keby na mna zacala za to kricat, ale to ako mi zacala vykrikovat take veci ako to s tymi kamaratkami tak to ma fakt dorazilo. keby som fakt ziadnu nemala, tak by mi to nemala vykricat, ale podrzat ma ako spravna matka..ma na nic zivot, z mladosti nic nemala lebo mala dieta dost skoro, manzela neznasa, detstvo mala hrozne a teraz si to vsetko vyzieram ja a sestra. so sestrou to dospelo az tam, ze uz matku nezvladala a povedala jej, ze si nikdy nebudu rozumiet, co matku dost zranilo. sestra je teraz na VS a skoro ani nechodi domov, lebo ked pride, tak sa len pohada s mamou....ona ma proste silou mocou chce obmedzovat, ked mam volny cas, tak mi ho chce vzdy nejak zobrat, s tym, ze mi povie, ze ona ked bola mlada tak tiez nemohla. ale ja za to nemozem. nemozem za to, ze si nestihla dokoncit skolu a teraz maka za par korun. preco jej tak vadi, ze sa nad nicim neznervoznujem a zijem si kludne, narozdiel od nej, co vsetko zvelicuje a potom je z toho az chora, ako si pre vsetko nici nervy aj ked nemusi? vzdy pri kazdom rozhovore vsetko zvrtne na seba, aky ma ona na nic zivot, ze z neho nic nema..nikdy, nikdy ma v nicom nepodporila, ked som zacala s nejakym sportom tak mi splechla do ksichtu, ze ma to hned prejde, nikdy som nemala sancu v niecom sa najst a byt v tom dobra. vzdy ked som dostala zlu znamku tak som pocuvala len to, ze sa mam ucit, ale ked som to proste nevedela tak to neslo. ale nikdy mi nepomohla, nevysvetlila mi co som nevedela....velmi dobre si uvedomujem, ake dolezite je, z akeho prostredia clovek vyjde...ona vysla z dost zleho a je teraz takato....ak mam byt aj ja taka tak radsej v zivote dieta nechcem, lebo kompenzovat si na nom to, co mi chybalo v mladosti takym sposobom, ze to este aj jemu nedozicim, to nikdy nechcem urobit.. tak sa vas pytam, ci je toto normalne, ci sa to deje vo vsetkych rodinach, ci to je moja chyba? dakujem
Moja mamicka
no viete, ona to nepokladá za normálne, keď niekto ide k psychológovi....ja som chodila keď som bola malá, lebo mi bolo stále zle, ťažko opísať ako, ale bolo mi zle a nepotvrdila sa žiadna choroba, všetko bolo v poriadku, tak ma poslali za psychológom....a tiež to brala tak, akoby to bolo niečo hrozné...zvláštny pohľad na to...ale nevadí...sme fakt čudná rodina :D ešte 3 roky doma a potom už odídem z mesta na VŠ a bude snáď lepšie
Rona, nemáš to ľahké, ale asi ti neostáva nič iné ako len vydržať to a potom odísť preč študovať. Píšeš, že je zbytočné mame vysvetľovať, aj tak nepočúva. Tak sa nestresuj, kašli už na to, je to aj tak zbytočné. Ako sa hovorí: Jedným uchom dnu, druhým von...
Mám taký pocit, že tvoja mama by ozaj potrebovala pomoc odborníka, ale sama ho iste nevyhľadá. Možno keby ju skúsil presvedčiť otec...držím palce.
dufam, ze to tak bude, ze mi toto bude ponaucenim, ako sa spravat k svojim detom, co robit a co nie.. dnes som sa rozpravala so sestrou o tej hadke cez internet, pretoze teraz nie je doma.. len mi povedala, ze mam vydrzat, o 3 roky budem na VS a bude to lepsie.. ale dobre vedela o com hovorim, povedala, ze si prezila svoje a s nikym nie je zbytocnejsia hadka ako s nou, lebo je to len o tom, ze mama krici a ani sama nevie co, a nepocuva, co jej hovori druhy. presny opis tej hadky, akoby tu sestra bola, tak doverne to pozna..neskutocne sa tesim na den ked jej zakyvam a budem chodit domov max na vikendy.. a este viac na den, ked jej zakyvam a nebudem do tohto bytu chodit vobec.
Ja som niekedy prezivala to iste.moja mama bola vazena sudruzka ucitelka,vsetci sa pred nou klanali ale doma bola uplne iny clovek.Chlastala,nevarila.chodili sme s bratom spinavy a v skole nas prezyvali smradlavci.ucili sme sa na 4-ky.kolkokrat som rano vstala a nemohla najst nic ciste na seba,dokonca som ako piatacka nosila cely tyzden iba jedny nohavicky,potom som si zacala pravat sama lebo som sa hanbila.U nas neexistovali ranajky,teple obedy ci vecere.iba bordel,zima, smrad,hlad,zafajcena izba a ozrata mama.Pritom vyrastala v uplne super rodine a mala krasne detstvo.Teraz som uz dospela a mam 2 deticky ktore milujem a som im tou najlepsou mamou ako vladzem,mame krasny vztah plny lasky a dovery.Ked prideme k nej na navstevu,ak nahodou nieje napita tak mi radi co robim vo vychove zle a ako mam postupovat.tieto rady beriem uplne s humorom,ona mi nemoze radit,ked nas sama zanedbavala.s urcitostou viem rona ze ty budes uzasna mama a vsetko o co si prisla ty vynahradis svojim detom.
Ema mas uplnu pravdu.Na nezhody musia byt vzdy dvaja.Keby mal aspon jeden rozum,tak sa to nekona.
hm..smutne, nechapem taketo vztahy v rodine, ja som sa narodila mojej mamke ako postihnuta a velmi si ju vazim ze ma nedala prec a ona mi stale kazdy den hovori ako ma miluje a ze je na mna pysna,ze som jej poklad a tak. vazime si jedna druhu a sme ako naj kamaratky, mozem sa jej zdoverit so vsetkym a som rada ze som sa narodila do takej rodiny.niekedy si myslim ze ludia si nedokazu vazit to najcennejsie a to zdravie a vadia sa koli najroznejsim somarinam, ktore nie su v zivote podstatne
heh uzasne..uplacat..ja budem svoje deti uplacat aby k nim nesli, ak budu chciet :) hey a keby som jej povedala, aby sla k psychiatrovi, tak by to boli moje posledne slova...ved ja som jej raz povedala, ze by som rada isla a preslo to jednym uchom dnu a druhym von..nic z toho nebolo nakoniec..tam ju nikto nedostane, lebo ona si mysli, ze vsetci okolo su blazni a ona jedina normalna
ano, snazim sa, som na gympli a ucim sa a makam na sebe a hladam si vhodnu VS...jasne, ze keby mi to pripomenula normalne tak to urobim bez jedineho slova..
a este nieco. podla mna tvojej mame pomoze jedine psychiater...
rona,ja som svojich chlapcov musela uplacat,aby k svojim starym rodicom sli aspon na narodeniny,kym boli mali,este to slo.ale teraz im kaslu zvysoka na hlavu.uz im ani nic nevravim,len sa na tom bavime.
