pomôžte, prosím. áno, som na kolenách a už nevládzem;((( mám zjazvené telo od žiletky a to som si povedala, že už na ňu nikdy nesiahnem, no znova padám na dno. momentálne sa mi lieči noha a len čakám, kedy tá rana bude tak hlboká, že krv už neprestane tiecť. som na dne. mám ppp, ale také, no ťažko sa to opisuje. niekedy nejem, keď začnem jesť, tak sa neovládam a prežieram sa. čím viac sa snažím, tým viac žerem. naučila som sa jesť len jablká, mrazenú zeleninu prichystanú v mikrovlnke a mlieko, ale aj keď obmedzene druhovo, tak tie jablká jem skutočne na kilá. už sa tak nenávidím až sa mi chce plakať. kúpila som si tabletky na chudnutie, ktoré sú na predpis, ale zohnala som ich bez neho. nikto o tom nevie, čo ma divným spôsobom upokojuje.
strašne som si priala mať raz rodinu, byť mamina, hlavne zamilovať sa. teraz mám 22 a jediné, čo som prežila bolo sklamanie pri ženatom mužovi. myslela som si, že ma miluje, ale nemiloval. pomáhal mi, aby som sa po otcovej samovražde dostala do normálu aj z jeho smrti, aj z ppp, ale nakoniec ma opustil a ja som tam, kde som bola. na jednej strane by som najradšej na tie dlhé roky, čo sa trápim zabudla a dúfala v splnenie mojich snov, no na druhej je môj cieľ len jeden - schudnúť, pretože moje telo je priam nechutné a chudnúť až pokým nebude čo. často premýšlam nad smrťou. neviem žiť tento život. priala by som si, aby skončil, ale tak, ako som len obyčajná nula v chudnutí, tak sa neviem postaviť až na ten úplný prah života a smrti. ľúbim svoju rodinu, ale už neviem, čo robiť. neviem a nevládzem
;(((((( už som asi úplný cvok, pretože zároveň by som si v kútiku duše priala mať tú vysnívanú lásku, no stále viac mi túto túžbu vytláča túžba zomrieť. tento rozpor vo mne samej ma vnútorne zabíja asi viac než tie viditeľné rany. prosím, reagujte len seriózne. hľadám pomoc. nadávanie a nepochopenie mám v sebe samej. ďakujem
prosím, pomôžte mi vstať
ahoj Lilinka22,no je to smutné.Poznám jedno dievča s podobným problémom.........no je to ťažké.Skús sa nejak nezameriavať na svoju postavu.Rob niečo,čo ťa veľmi baví,.,,,,máš kamarátky?vyjdite si von.Ak rada tancuješ,zatancuj si.Hlavne niečo rob,a nemysli na to,čo musíš urobiť,netráp sa tak.Ak si rada na nete,tak si hľadaj niečo,čo ťa zaujme,aby si nemyslela na to,ako si ubližovať.Chceš byť pekná,nie?Chceš ešte zažiť niečo pekné nie?Si zamestnaná?nerozmýšľaj nad tými ranami,ale venuj sa sebe.Choď na plaváreň,na discotéku,hlavne medzi ľudí,a mysli na pekné,čo ťa ešte naozaj môže stretnúť.Ja verím,že to zvládneš.Zveruj sa nám,čo si robila,a my ti pomôžeme,radi ťa vypočujeme.Život je krásny,aj ked je ťažky,nesmieš ho len tak zahodiť,a vzdať sa.Nevieš,čo prinesie budúcnosť.Raz príde čas,ked budeš tak veľmi šťastná,a sa nad tým všetkým pousmeješ.Držíme ti všetci palce,usmej sa veď život je krásny:)
myslim ze je to hlavne v tvojej psychike mas jasnu podvahu a myslis ze si tlsta pre mna absolutne nepochopitelne ale ako sa hovori kto nezazil nevie a verim ze nikdy niesu veci tak zle ako sa zdaju z toho co pises no niesi na tom najlepsie a zdaleka ani najhorsie nevidela si strasne veci ako ani ja nie a ani nechcem lebo by som z tohto sveta len blil, nechap ma zle ale myslim ze niesi v poriadku psychycky a tiez si myslim ze sa to same nevyriesi skus o5 navstivit psychiatra. a vsetci stracame blizkych,sny a vsetko ostatne tiez, ako niekto povedal to uz tak chodi, ale popri tom vsetkom clovek ktory je v poriadku na samovrazdu nemysli
nikdy to neskončí? prečo? prečo...... ana, mia, vzali mi všetko...priateľov, úsmev, život....len slzy, samota, tma. nevládzem, neviem ako ďalej. každý deň je trestom. len zavrieť oči a zabudnúť. zaspať a zabudnúť...deň za dňom plynie a nádej vytráca sa z hĺbky duše. túžbu žiť normálne stále zatieňuje jej krik. krik, ktorý počujem pri pohľade do zrkadla. hlas, ktorý sa ozýva pri vzhliadnutí váhy a presviedča ma o tom, že to číslo je privysoké, alebo ma určite aj váha klame, ak sa zobrazí úbytok. neverím. už ani sama sebe neverím. sakra ;(((( vzala si mi všetko, tak si už zober aj zvyšok a netráp ma viac :((( nie je tu nik, kto by ma vypočul. som sama medzi štyrmi stenami, tak odpusťte, kto horkosť pocítite pri čítaní mojich riadkov. bolesť v mojej duši je silnejšia a ja ju túžim aspoň takto zmierniť.....
Ahojte, Baby ja mám už dlhšie krízové obdobie,neviem čo mám robiť. Lilinka22 ja úplne chápem tomu, čo píšeš. Ja sa veľmi chcem dostať zo svojich problémov, ale mám zasa pocit, že sa mi už nedá pomôcť. Teraz si neviem nájsť motiváciu na bojovanie odznova,poraďte prosím ako si nájsť motiváciu, silu začať odznova. Mne sa to podarilo zlepšiť oproti minulému roku, ale teraz mi príde aj táto situácia bezútešná. Lili22, ja som si kedysi tiež namýšlala, že pohľady druhých znamenajú akoby kritiku, ktorú už nechcem viac dostávať, veď sama som na seba kritická, v duchu si nadávam..Potom som si začala hovoriť, keď som bola medzi ľuďmi, že veď aj ja na nich pozerám napr. keď idú oproti, sedia na lavičke..ale to len tak, veď by bolo smiešne, keby všetci pozerali do zeme, nie?len si to pripomínaj. Stále ale nie som rada v strede pozornosti, keď na mňa veľa ľudí pozerá, ale aspoň v tých bežných situáciach sa to úplne v pozitívnom zmenilo.
aj ja cítim prázdno. po mojej poslednej skúsenosti s mužom je to ešte horšie. milovala som ho. dal mi pocit, že som žena aj napriek tomu aká som. bola som tak šťastná. preto sa asi neviem vyliečiť. stále niekoho strácam a nijak to neviem zmeniť. paradoxne, toto by som snáď aj vedela zmeniť, ale nejde to. neviem si z hlavy vymazať všetky tie tabulky s energetickými hodnotami, tie množstva čísel. neviem na to všetko zabudnúť.
no ja som mala podobne problemy, ked som mala 20 rokov. ale mala som vtedy naozaj nadvahu. vyriesilo sa to, ked som vzala zivot do vlastnych ruk, osamostatnila sa, nasla si priatela. mala som asi prazdno v zivote, preto tie problemy. ale u kazdeho je to ine.
;( sandy ja som už bola. psychiatra som navštevovala ani neviem ako dlho, ale ten zvolil hlavne medikamentálnu liečbu a absolvovala som aj liečenie. teraz sa snažím vyhľadať svojpomocnú skupinu. ťažko sa to vysvetľuje, ale hoci viem, že je to zlé, čo robím, mám strach z toho, že mi niečo odíde zo života. to znie strašne. ja viem. zaslúžila by som si, aby ma niekto riadne nakopol.
lilinka, to je strasne malo. ja som kedysi mala nervy z postavy, ale to som mala 70 kg! o 30 viac ako ty. myslela som, ze si obezna, ze sa tak trapis. ale z toho mala, co o Tebe viem, Ti mozem povedat len jedno- my ti na dialku nepomozeme. to sa neda. musis vyhladat odbornu pomoc. zle sa to pocuva, ale je to tak. tu na fore sa ti ludia snazia pomoct, ale to je ako topiacemu hodit slamku. ty potrebujes niekoho, aby ta vytiahol z tej vody. chod k lekarovi, prosim.
menej ako 40. väčšinou okolo 37-38,5 pri chabých cca 160 cm. tak a je to. povedala som.
mám aj na zozname. väčšinou používam ten, ak neblbne zoznam. nájdeš ho pri prvom príspevku
