....alebo bezzubá!:)
Máte pravdu, ja sa už do roboty teším, konečne sa budem cítiť prospešnejšie, ako teraz, nechcem tým povedať, že mc je ulieváreň, ktorú zvládne každý ľavou zadnou, to nie, alebo že byť doma znamená, že sa človek celý deň šprtá v zadku- NIE! Ale už za tie tri roky, čo riešim každý deň to isté dookola, sa už ovládať niekedy neviem. Myslím, že mám dosť pevné nervy, vydržím kadečo:), ale ide ma poraziť, keď potrebujem niečo prebrať s tou staršou/obyčajne, čo sa týka školy/ a malá si vynucuje moju pozornosť, lozí po stole, prekrikuje ma, vyrába si "ďalekohľady" zo školských zošitov, stále niečo chce, nemôžem jednu súvislú vetu povedať...a do toho ešte tá staršia zúri, vadí sa so mnou, že jej to nejde, počuje moje každé piate slovo a pod...Ja viem, poznáte to všetky, to neustále hustenie, ale niekedy mám chuť vystreliť ich na mesiac:( A keď spinkajú, tak ma všetka tá zlosť prejde a poviem si, že od zajtra to už bude inak,ale kdeže...a tak dookola. Tá robota bude prospešná nielen mne, ale aj deťom. Lebo teraz som stále doma, taký inventár...a budem vzácnejšia:)