Depresia

Príspevok v téme: Depresia
layla

Caute vsetci!Rozhodla som sa zalozit tuto temu pretoze ma uz dlhsi cas zoziera prave depresia..ja sa proste neviem z nicoho tesit:(mam len 16 rokov ale velmi sa trapim,hocico ma dokaze rozhodit,nikdy nie som stastna a mala som uz aj take myslienky na samovrazdu:(prosim kto ma podobne problemy nech mi napise alebo poradi co s tym mam robit,ku psychologicke som chodila ale nepomohla mi a lieky brat nchcem.

Súvisiaci obsah

emily1636

Pre Dušanu:Ja som brala xanax vtedy ešte pod menom neurol 6 rokov, potom mi ho psychiater vysadil, poviem ti bolo to dosť strašné, trojtýždňový absťák, ahoci sme po tom skúšali všeličo, po roku sme sa opäť vrátili k xanaxu. Pre každého, kto trpí alebo trpel depresiou treba nájsť optimálnu liečbu tá moja je serlift a xanax, skúšali sme všelijaké kombinácie, ale toto ma udržuje v dosť slušnej forme, aby som slušne existovala. Myslím, že prežiješ aj bez xanaxu, aj keď to bude trochu kruté odvyknúť si, ale asi po narodení dieťatka sa k nemu vrátiš, možno nie, každý sme predsa len iný, ja ti opisujem len svoje skúsenosti, drž sa emily

adka**

máš 16 rokov a už depresia?mám raz toľko a za sebou veľa nezdarov,nevyriešených problémov...no nechcem sa poddávať,lebo musím a hlavne chcem žiť a mať konečne úmev na perách a v živote pokoj,ktorý mi chýba a hlavne spokojnosť

ele

tatiana26,mohol sem Navy písať o svojich poznatkoch,viem že sa tu vždy nájdu takí čo budú kritizovať a písať hlúpe príspevky, ale tých treba ignorovať. Dôležité je že ľudia by si mali vedieť pomôcť aj poradiť ako liečiť depresiu alebo iné duševné problémy. Myslím že tu pribúdajú aj noví, ktorí si nevedia dať rady a potrebujú sa vyrozprávať. Cieľom by malo byť aby táto téma mala zmysel, bolo tu popísaných veľa dobrých rád, len niekedy ich treba opakovať.

tatiana26

ELE s Navym som v kontakte, detoxikujeme obaja, on podstatne vaic a dlhšie, je to beh na dlhé trate, raz je lepšie, raz rovnako, ale verí, že je na správnej ceste

tatiana26

MARCCO ja som fevarin brala...nerobil mi absolútne nič, nepomohol mi ani o milimeter, ale ani vedľajšie účinky som necítila...viac ti k tomu neviem povedať

lassita

Dobry den,
aj ja by som sa chcela poradit, mozno len vyrozpravat...
Psychicke problemy mam uz niekolko rokov, som mlade dievca, ktore ma sice super priatela, ale rodinu, ktora vie len materialne zabezpecit a hlavne matku, ktora ma neskutocny talent dokazovat mi, aka som neschopna a zla. Trva to od mojho detstva, v podstate to za tie roky mozno bola ista forma vsugeracie, kedy som uverila, ze som nieco menej ako ini a nedokazem nic dobre.
To uz je avsak minulost a v sucasnosti uz ide prevazne o totalne chladne vztahy a obcasne navzajom ublizovanie. Co sa tyka mna osobne, trpim nahlymi pocitmi strachu a uzkosti ani sama neviem z coho, kedy saliem a neviem sa poriadne zorientovat kde som a preco tu som. Neviem kedy to pride ani preco. Okrem toho som stratila akukolvek chut nieco robit a ubija ma myslienka ked si spomeniem, kolko toho som niekedy chcela a teraz nedokazem nic robit. Nemam na to energiu, ale to sa mozno vyriesilo ale ide skor o to, ze to uz nechcem a to je zakladny problem. Pocula som vela rad a na vsetky rady sa da najst ista "vyhovarka", co mi dost dobre ide a viem, ze je to cele o pristupe, lenze ten som uz bohuzial stratila. Neviem si predstavit, zeby som sa mala zaclenit do zivota a zit normalne s chutou. Teraz len lezim doma, ked pocitujem prilis velky smutok a neviem prestat plakat tak sa snazim zaspat. V podstate sa mi hnusi kazdy den kazde rano vstavam s pocitom: ach boze dalsi den bolesti a nechute. Ale neviem, ci to chcem zmenit. pretoze tie spomienky ostanu. Keby sa to dalo vymazat a len tak zacat od znovu. Mozno cela predstava normalneho zivota je fajn, ale da sa dosiahnut len malymi postupnymi krokmi, ktore nechcem. Nechcem sa snazit najst si hobby, skusit sa smiat a byt stastna, lebo akosi sa mi to hnusi. A viem, ze je to odo mna nespravne a ze by som mala byt vdacna za milion veci, lenze toto mi hovori len moja racionalna stranka, ale prevazne ma riadi ta emocionalna ktoru neviem kontrolovat.
Chodim ku psychologicke a rozmyslame ci zacnem brat lieky, ale zatial som na tom tak ze ich nechcem. Jednoducho neviem najst zmysel ani dovod, aby som bola stastna a aby som sa vobec snazila nieco urobit.
Ked som s ludmi tak mam pocit, ze im viac ublizujem svojou nechutou a naladou. Ak mate niekto rady tak ich rada prijme a rada si vypocujem vas nazor. Je to samozrejme omnoho komplikovanejsie ale toto bolo len v skratke.
Dakujem

ele

fidorka2 no je mi ľúto že stále máš tie problémy, tie lieky ozaj nie sú východisko,aj keď pomáhajú prežiť. Neskúšala so aspož 3 mesiace užívať omega3?A čo sa týka tvojich problémov s manželom,je ešte stále taký ako si písala?

Danka432

Prajem pekny den\\\". Chcela by som sa poradit bola som hospitalizovana a boli mi nasadene lieky paretin 20 mg a mirzaten 15mg. Pocase som vysadila mmirzaten lebo ucinky dvoch liekov boli neunosne. po case uzivania paretinu mi zvysili na 30 mg lebo som vysadila mirzaten,zacala som asi dva tyzdne mat panicke poruchy, aj drobne hlcinacie tak som zacala znova uzivat mirzaten lebo sa v noci bojim spta neviem preco...mam nove hobby aj sa zamestnavam takze v zivotnom style nevidim chybu...moj znamy mi povedal ze som amfibiotna...je odbornik na to sa vraj uzivaju neuroleptika, vie mi niekto oradit? za odpoved vopred dakujem