Ako to začalo???ana ,mia

no ja som najprv bola kao tak chuda, chcela som byt este viac a tak som zacala hladovat a nasledne prezierat sa.tak som za 3/4 roka isla z vahy 48-49 az na 62,5.teraz mam 57 takze je to docela ok

Ja som nikdy nemala anorexiu, bulimii predchadzalo chorobne prejedanie sa, ktore som striedala hladovkou, kedze som za kratky cas velmi pribrala cca. 8 kil(pre mna vela) a dlho som nevydrzala nic nejest, musela som to riesit inak...aj som sa najedla a zaroven som chudla. Pravdaze pravou pricinou mojej choroby bolo ponizovanie z otcovej strany a jeho nadpriemerne poziadavky..

viem elka o com pises,a ze s vekom prichadza aj rozum :-))) tazko radit,musis sama chciet a ked znovu spadnes,tak sa opat zapriet.ja mam skusenost,ze ked mam co robit a hlavne ked som vonku,tak jedlo nepotrebujem...

Zuzi,nemyslim,ze to u kazdeho prechadza z A do B,ale u mna to bolo.ja som mala vzdy problemy vracat a ani som si to nevedela predstavit a zrazu jeden som uz ani neviem co zjedla a skusila som to a islo to.myslela som si,ze to je riesenie.vtedy to bol len pokus,naostro som zacala az po VS,ked som zjedla dake kolace alebo kekse,dokonca mam aj odskusane co sa mi najlepsie vracia.naplno to zacalo tu v Anglicku,ked som sa rozozrala.samozrejme som aj pribrala.posledne dni nevraciam.staci mi sa napit po jedle vody a po troche to ide aj same.ale o 3tyzd.letim domov,tak odo dnes som presla na normalnu a zdravu stravu,aby som daco schudla,staci tak 3-4kg.
takze uz z vyssieho napisaneho vyplyva,ze som u ziadneho odbornika nebola,ale obavam sa co bude ked sa sem znovu vratim.ale snad sa za ten mesiac ''upravim'',aj ked je to uz na cely zivot.
dufam,ze aspon niektore sa z nasich pribehov poucia a vyvaruju sa nasich sprostych chyb...

zuzana82
ja som tiež žila asi rok len na citróne a sem tam niečo ako zelenina z ktorej sa chudne,no posledný už skoro 3/4 rok som prešla na bulímiu a je to horšie a horšie niekedy sa tak prejem že samu seba nespoznávam a v zápetí,o týždeň mám 19 a ževraj mám mať rozum

zuzana82 to mi je luto ze to preslo z jednej do druhej da sa tomu vobec nejako zabranit? ci to automaticky z A sa prejde do B ked sa to chce liecit?
vyhladala si aj odbornu pomoc?

je mi tak strasne luto,dievcata,co pisete a prezivate.ja som prezila tiez nieco podobne,ale uz ako dospela a preto som mohla mat rozum,ale nemala som.
ja som vzdy bola chuducka a zacalo to ty,ze som sa zacala mimoriadne zdravo stravovat a som si neuvedomila {takmer 20r.,mozno viac!!!},ze 2listy salatu mi na 3hod.nestacia.takze som rychlo schudla,na 3r.stratila menzes a ktovie co este dalsie sa mi stalo.
potom jednoducho moje telo nevydrzalo a zacalo jest a jest a to som zasa riesila bulimiou.takze poslednych par mesiacov mam zasa toto a nemozem sa z toho dostat.

U mňa sa to začalo prave na tomto fore.Dovtedy som o anorexii nevedela takmer nic,len zbezne informacie.Raz v jednej teme niekto uverejnil linky na pro-ana stranky ,ja som bola zvedava a kukla som sa . Tam boli samozrejme dalsie linky a takto som sa skamaratila s anou

vzdy mi vsetci hovorili ze na vzhlade nezalezi a ze ked pride raz pride niekto kto ma bude mat rad taku aka som...len bohuzial v reale to nie je az taka pravda
ked sa to cele zacalo mala som 12 rokov 162cm a asi 67kg proste som bola tucna...neznasala som svoje telo ale hlavne ho neznasali moji spolutziaci ktory si zo mna najskor len robili srandu davali mi rozne hnusne prezivky a vobec si neuvedomovali ze ta hora tuku-ja nieco aj citi strasne mi tym ublizovali. Potom mi zacali bravat veci z tasky a hadzali si ich alebo vyhadzovali brali mi desiatu zo slovami ved ty jest nemusis a neskor ma zacali aj bit.Zacala som sa nenavidiet este viac a nemala som to ani komu povedat vzhladom na to ze moji rodicia su uz 13-ty rok stastne rozvedeny a moja mama vtedy ostavala v robote az do skorych rannych hodin a ucitelia by s tym aj tak nic nespravili...
Tak som sa jedneho dna rozhodla ze im ukazem a tak som prestala jest..
Mama o nicom nevedela lebo bola skoro stale v praci aj ked si vsimala ze chudnem co ju iba tesilo(vzdy chcela mat zo mna kus reprezentativneho dietata a moja nadvaha tomu neprospievala)najprv som jedavala kazdy den jeden maly bebe keks s nejakym ovocim neskor som zjedla jednu detsku vyzivu za den..presli asi tri tyzdne a zacala som jedlo obmedzovat jedla som asi tak jeden banan za dva az tri dni nakoniec som nejedla vobec iba som pila najskor rozne dzusy(ale iba trochu) potom uz iba caje a niekedy trochu mlieka...
V priebehu troch mesiacov som schudla 15kg z tych mojich67 na 52kg ale stale som mala pocit ze som tucna az do dnes mam pocit ze sa mi to dostalo az do hlavy kde sa to akoby zakuklilo a obcas to vystrkuje rozky...a raz som si do skoly dala obtiahnute nohavice a vtedy si to ti zabednenci v triede vsimli cele tie tri mesiace ma uplne ignorovali a zrazu akoby sibnutim carovneho prutika sa o mna zacali zaujimat chlapci o mna?!(zjavny dokaz toho ze na vzhlade nezalezi)
a potom raz prisla mama do skoly kde jej nasa triedna poeticky oznamila: vasa dcera ma anorexiu robte s tym nieco! a potom som zacala bojovat, bojovat s nou lebo som chcela a chcem byt zdrava! ale nebolo to lahke uz som ju mala v hlave a stale som mala pocit ze som az prilis tlsta na to aby som mohla jest nakoniec som sa z toho dostala teda dostala som sa do fazy mimo ohrozenia zivota a uz to su 4 roky co opat jedavam normalne aj ked to neslo naraz postupne sa to dalo zvladnu niekedy sa mi ale este stane ze sa rano zobudim a mam depresiu ze som tucna a take divne pocity ale vzdy to nejak prekusnem a zdolam myslim ze niektore veci co mi po nej ostali ma uz do konca zivota neopustia napriklad tie obcasne vycitky takisto nemam na seba realny pohlad ale hlavne to co mi to napachalo na zdravi sa uz vratit spat neda okrem toho ze mavam silne zaludicne bolesti a nemam v poriadku oblicky pravdepodobne nemozem mat deti...

efef
nikdy nehovor že ťa bude niekto milovať aj 100kg,pretože sám tomu neveríš,a keď som s mojim chalanaom tak nejem nič mám výčitky že vypijem aj kávu.On by to nepochopil,ale myslím si že niečo tuší,ale chodí na kamiónom,takže sme spolu len cez víkend.Toľko krát som sa snažila to povedať mame on to vie,ale chce to počuť.Nieje to jednoduché a hl. s tým skončiť,chráni ma len to že chodím do školy a roboty avtedy nevraciam a potom si to celú noc vynahradím,´ja si to niekde asi praštím