ja neviem preco ale som uplne iny ako moji rodicia a to uplne vo vsetkom presny opak.dokonca aj moj brat je iny ako ja vo vsetkom sme si odlisny a mne rodiacia a aj brat velmi lezu na nervy.Nedokazem to ani poriadne opisat.Mama chodi na tyzden prec vidim ju len cez vikend a aj to sa stihneme 10 krat pohadat.Vecinu casu travim z ocom doma ale skoro vobec spolu nekomunikujeme pridem zo skoly spyta sa ma co som dostal.Ak je to nejake horsia znamka horsie ako 3 tak ma len pokarha a nezaujima ho preco som ju dostal.Ak dostanem nejaku dobru znamku tvari sa uplne prekvapene ze ako som to mohol dokazat a ja sa citim ako keby ma povazoval prepacte za vyraz ale uplneho debila.Ja patrim v triede medzi tych lepsich ziakov a zle znamky mi velmi vadia ale vobec ma nema kto podporit v rodicoch nemam ziadnu oporu niekedy si zelam aby zmyzli a uz sa nevratili. Preco je to tak ze som tak iny ako moji rodicia? co mam robit? rodicia sa tiez casto nie ze hadaju ale maju nedorozumenia.Oco ked spravim nieco co sa mu nepaci tak ma pokarha to je normalne ale nemyslim ze je normalne ked povie ze ked to spravim este raz ze mi rozbije hlavu a to hovori aj bratovi vselico podobne.Ked su nejake prazdniny nejdeme nikam z rodicmi na nejaky vylet ani nic podobne stale sme len doma a ked tak idem ja sam s kamaratmi niekde.Rodicia mi davaju peniaze aby som sa zabavil aj ked nie vela ale mne to staci ale mne chyba ist niekam s rodinou porozpravat sa snimi su to pre niekoho mozno obycajne veci ale ja by som zane dal cokolvek.Zo skoly sa domov ani moc netesim aj ked je brat alebo oco doma tak akoby som bol aj tak sam.Oco ma maximalne posle do obchodu aj to nechapem preco ked je cely den doma a mohol nakupit a o nicom sa nerozpravame.Z bratom sa hadame neustale si ani nepametam kedy sme sa normalne rozpravali ale to je chyba mozno vomne vela krat som sa snzail sa snim porozpravat,nieco robit ale neslo to.Mna takyto zivot vobec nebavi co mam robit? da sa to nejako vyriesit?
rodicia pomoc
otec pracuje tiez lenze ma tak povediac pracu menej narocnu na cas a mama planuje ist pracovat blizsie lenze tu na blisku nieje nejako vela volnych pracovnych miest a nie esto to comu sa venuje ona aspon mi to tak tvrdia rodicia
Ahoj Michal
Si práve v takom veku, keď deti potrebujú rodičov, aby ich vedeli správne usmerniť a poradiť im. Tvoja mama chodí na týždeň preč asi pracovať a otec je doma. Možno by pomohlo porozprávať sa s mamou a doriešiť celú situáciu. Možno by pomohlo ak by pracovala v mieste bydliska, aby bola doma každý deň a mohla sa venovať rodine.
mam skoro 16 rokov a brat ma 10.A ti moji rodicia oni byvali kedysi super sme chodievali na vseliake vylety no asi pred 3 rokmi sa to zmenilo a ani neviem preco.Mozno je chyba v tom ze mama chodi prec na ten tyzden ale ja citim ze sa otec velmi zmenil ako keby sa o nic nezaujimal len o svoje veci.Ale zase na druhej strane oco niekedy nieco hovori ze by sme mohli ist tam a tam ale nikdy sa nic stoho neuskutocni.A ja som si asi nejako podvedome nato ticho doma asi zvykol pretoze ked mam zlu naladu a nieco ma trapi som najradsej sam a nechcem nikoho vidiet.Mam celkom fain kamaratov ale nie takych sktorymi by som si fakt super rozumel lebo ja som asi dost divny co som si vsimol myslim uplne inak ako ostatny.
Jedina osoba sktorou si fakt velmi dobre rozumiem je moje dievca s ktorim chodim.Jedine snou sa dokazem dobre porozpravat prebrat kopu veci.Lenze o to viac sa bojim ze sa rozideme lebo ked stratim aj ju uz naozaj nebude nikto skym by som sa mohol porozpravat normlane povedat svoje nazory.Ja mam dost casto kvoli rodicom blbu naladu a to sa potom odzrkadluje aj na spravani k ostatnym.Mojmu dievcatu sa bojim povedat ze preco mam taku naladu ze je to kvoli rodicou.Ona by to mozno ani nepochopila lebo ona zije v skvelej rodine a ja sa o tom velmi hambim hovorit
Michal, neviem koľko máš rokov, ale ako píšeš, myslím si, že si veľmi citlivý a chýba ti rodičovská láska a hlavne komunikácia s rodičmi hlavne s mamou, ktorá asi na Teba nemá veľa času a nedáva ti to, čo od nej očakávaš. Mnohým rodičom je prednejšia kariera a tak si ani neuvedomujú ako zanedbávajú svoje deti. Rodičia by Ťa mali viacej chváliť, rozprávať sa s Tebou o všetkom, čo Ťa trápi, aké máš problémy, aké máš záujmy a pod. Skús sa porozprávať s mamou o svojich problémoch, snáď to pochopí a zmení sa to. Prajem Ti všetko dobré a hlavne veľa lásky od rodičov.
ahoj michal. mas to velmi tazke,ale neboj, ty to zvladnes.zvladnes zacat komunikaciu v tvojej rodine. a mne sa to podarilo u nas doma listom. fakt.ked ma uz oco nepocuval, lebo len krical, napisala som mu to vsetko na papier a on si to precital . precital si to a velmi ma prekvapila jeho reakcia. konecne sa so mnou rozpraval a pytal sa ma na to, co ma trapi.nebol to idealny rozhovor, ale postupne sa to zlepsovalo. skus to aj ty. este ti poviem aj to, ze teraz v dospelosti mam so vsetkych surodencov najlepsi vztah s otcom ja.
ahoj, vy ste zeny a komunikaciu vnimate ako samozrejmost, s chlapmi je to ine, ja som napisala ze ta mama tam chyba...a tym normalna som myslela bezna a nie idealna. Netrvdim ze je to v poriadku - citajte aj dalej. Mam brata a mam aj otca, s ktorymi sa velmi tazko komunikuje, navyse ja som 'iba' zena, michalovi to iste pojde lepsie ako mne/myslim z pohladu rovnocennosti
presne tak, toto nie je normalna rodina. v normalnej rodine sa komunikuje, rodicov zaujimaju problemy a pocity deti, ide sa spolu na vylet, hoci do lesa, poprechadzat sa po meste, az dovtedy, kym to detom nelezie na nervy. vidis, michal, ty naopak tuzis po tej pozornosti a nedostava sa ti. rodicia by mali podporovat deti v studiu, tvojich znamyky pramalo zaujimaju. belmi tazko je radit. snad najlepsie, co by si mohol urobit je volat otca niekam von, zahrat sa doma karty alebo sach, cez vikendy spolu s mamou - a zacat postupne rozpravat s nimi. daj im najavo, ze ta zaujima ich nazor a hlavne, ZE ICH POTREBUJES. nie kvoli peniazom, kvoli tomu, aby si citil ich lasku. skus to aspon takto. naozaj, tazko sa mi radi, ked ja som toot doma nezazila, prave naopak. drzim ti prsty, nech sa ti podari ziskat si ich pozornost, aj ked je to smutne, ze to musis robit ty. vidiet vsak, ze si vnimavy a citlivy chlapec, urcite by si vedel ocenit ich lasku. no tak, do toho.
ozaj, kolko mas rokov?
prepac sedmikraska ,ale myslim ze michal nema normalnu rodinu-ved nikoho tam nezaujima ako sa ten chlapec citi,co cely den robil,ci ma a akych ma kamaratov,ako bolo v skole-co prave preberaju.aj ja som matka a taketo veci ma zaujimaju.a kazdodenny rozhovor je samozrejmostou
ahoj nechcem ta desit ale asi mas uplne normalnu rodinu, skoda ze mama je stale prec, urcite ti velmi chyba, s nou by si si skor pokecal, ze sa hadas s bratom je v tvojom veku tiez normalne, samozrejme to mozes skusit zmenit, ale musi byt snaha aj z jeho strany. Co sa tyka otca, asi nema sajnu o com by sa mohol s tebou bavit, tak mu skus pomoct, asi to bude chciet dost trpezlivosti, ale musis zacat ty. Komunikaciou to zacne a spolocnymi vyletmi to bude pokracovat, tak vela stastia, sily, odhodlania a trpezlivosti. A zmyslu pre humor. Pa
