Nic nepovie

Príspevok v téme: Nic nepovie
r.i.a

Stve ma moj chlap. Nic mi nepovie. Zacali sme spolu zit, lebo nam obom koncil privat a odvtedy nastali strasne dusna. Z nejakej priciny je stale podrazdeny a ja mozem len hadat, co ho prave nastvalo. Niekedy (len velmi malokedy) vyjde z neho vycitka alebo kritika, ale diva sa na mna KAZDU CHVILU vycitavo. Myslela som si, ze je to len moja paranoja, ale prestal mat dobru naladu a predtym ju maval nonstop. Teraz ju ma tak 15 min pred sexom (cim castejsie to robime, tym mam vacsiu chut, co si on naplno uziva... ani nespominam , ako su v pozadi moje potreby... a kedy som bola naposledy uspokojena oralne, on takmer denne... a uspokojena vseobecne... no nie o tom som chcela... :) a este tak dve hodiny po sexe, ak medzitym nezaspal.
Vadi mu, ze nie je umyty riad, ze niekde nasiel nejaku spinu, ze som neutrela vodu po sebe... Na ostatnych spolubyvajucich mu to nevadi alebo aspon im nic nepovie. Sme obaja studenti a obaja aj brigadujeme, uz na zaciatku som mu povedala, ze ja robit *zenske* prace nebudem, normalka pol na pol... Ale ma dake cudne navyky z domu... Ocakava, ze budem stale nieco drhnut, ked to nerobim, robi to on, ale patricne pri tom bucha, aby mi dal najavo, ze ja pozeram tv alebo citam knihu a ON PRACUJE!!!
Nerozumiem, co sa to stalo.
Okrem tychto jeho zachvatov doma, ked ideme spolu von - zabavit sa, na pivko a tak - je vsetko super. Neviem, kam sa to dostal nas vztah. Asi sme si jasne neurcili pravidla spolunazivania, v kazdom pripade, zacinam mat vycitky, ked je nieco neupratane, ale na druhej strane - nechcem byt ziadna zienka domaca. S tymto muzom planujem buducnost, ale ak to ma u nas takto fungovat, radsej si s nim rodinu nezalozim... Neviem, co mam robit, neviem sa s nim o tom porozpravat. On nepovie nic konkretne, len je mrzuty...
Chcem, aby sa to nejako vyriesilo. Nehodlam ho opustit... Vie mi niekto starsi alebo skusenejsi poradit? Kazdy asi povie: povedz mu, co ta trapi. Ale to nejde, neda sa s nim o tom rozpravat, kecame spolu o hlupostiach, o skole, o praci, ale ked zacnem nieco s tym, co mi na nom prekaza, nech volim akekolvek mierne slova, urazi sa a ide na pivo... Alebo zautoci na mna a moje slabe stranky a ja sa aj bojim pokracovat v debate, aby nepovedal nieco, co by ma asi ranilo... alebo neviem. Sama neviem, co sa s nami porobilo.
Dik za akekolvek pripomienky a nazory.

zdenča

Ria súhlasím so všetkým, čo píšeš až na malý detail, že v tomto neustúpim. Vzťah a manželstvo je o dohode a kompromisoch. Takže každý by ste mali prispieť k vyriešeniu problému troškou. Nič nie je čierno-biele, aj medzi tým niečo existuje a fakt by bola hlúposť sa rozchádzať pre nejaké upratovanie a neporiadok. Môj manžel je tiež pedant a poriadkumilovný, ja radšej varím ako upratujem. On však nemá problém zobrať vysávač, alebo prachovku. A ja nemám výčitky svedomia, že on to robí, lebo ja robím zase niečo iné. Skús si sadnúť k TV až keď je upratané, a keď nemáš náladu upratovať tak mu povedz, že to spravíš neskôr alebo ak sa mu chce môže to spraviť. Ale ku všetkému potrebuješ komunikovať, komunikovať, komunikovať

kimka

Ja zase v tomto musim moju polovicku fakt pochvalit, rad vari, umyje riad a dokonca aj pradlo da prat a zavesi ho. Toto si na nom fakt vazim, ze je ochotny to bez reci urobit a neberie to ako chlapske ponizenie.

r.i.a

Moj problem sa netyka len upratovania. Ale budem reagovat. Moj drahy ma dve ruky a dve nohy, presne ako ja. Studuje ako ja. Pracuje, tiez ako ja, az na to, ze on sedi pol dna za pocitacom a z toho cca 40 percent casu chatuje alebo inak sa zabava. Ja makam v bare, som 10-12hodin na nohach, nosim pollitrove pohare s pivom (okrem ineho) a ked pridem domov, som utahana a znicena. Staram sa o poriadok v izbe, periem mu, varim - nie denne a jedine, co od neho chcem je, aby sem-tam umyl riad, pripadne ked ma suche oblecenie, nech si ho sam vezme z radiatora a ulozi... Nechcem od neho nic nenormalne. Mam dve byvale spoluzicky, pocas VS otehotneli, vzali si tych muzov a tehotne sa starali o domacnost - ok. Lenze prislo na svet dietatko a zrazu nic nestihli a muzi zvyknuty - pridem domov z prace, vylozim si nohy, obed pride ku mne sam... Atd, atd. Dievcata su strhane, nestastne, ja takto dopadnut nechcem. Kedysi sa zeny starali o domacnost a deti a muzi zarabali peniaze - potom priasla EMANCIPACIA, co znamena ze jupi! zeny mozeme pracovat, zarabat peniaze a prax? zeny zacali zarabat, muzi mohli viac korun z vyplaty prepit, prehajdakat a co zena? pride z prace a nastupuje do dalsej smeny, popritom robi sluzku muzovi... Je toho vela, nemam cas to tu davat do kulturnej podoby. Jednoducho, takto zit nechcem a nebudem. Katarinka, ak si sa ty s tym zmierila, robis podla mojho nazoru chybu. Takato delba prace a roli je nespravodliva, ja si buducnost predstavujem inak. Budem to mat tazsie, kedze *svokra* je taka, aka je, ale neustupim. O tychot veciach sme sa predsa s drahym bavili, aj on ma myslim podobny nazor.
No, v kazdom pripade, budem sa s nim musiet doladne porozpravat, aku ma predstavu o buducnosti. Je to tazke, ked ide o takeho ticheho cloveka, neviem ani ako zacat...

katarinna

Tak v prvom rade si natrafila na chlapa čo má mamu čo riadi ako najatá, je superžena a všetko stíha. Domácnosť nadovšetko, aj nad nu. Ja mám podobnú svokru, je strašne zlatá ale žehlí aj o 01.00 hodine. riad nikdy nenechá v linke ani keď má hostí uteká ho umývať. Moja mamina tiež všetko stíhala, ale nikdy nebola otrokom domácnosti, keď sa neumyl večer riad tak sa umyl ráno . Jednoducho bola za čistotu ale prispôsobenú domácnosti a ľudom, nebuzerovala nás . Môj manžel už neraz podotkol, že u nich nikdy riad nezostal v dreze. Je to ten istí problem čo tvoj, je to pozostatok z domácnosti. Je super po všetkých smeroch , len to to má zakorenené v sebe. AK chceš s ním zostať, tak sa prispôsob a viac sa snaž o udržanie poriadku, ale v norme, nestan sa otrokom. Postupne sa aj on prisbôsobí Tebe ale ver, že v živote sú aj horšie veci ako zazeranie za neumytí riad. Ja robím len to čo stíham, pracujem tak isto dlho ako on a preto to nech toleruje. Tiež nikdy nezazerá, nekričí, nevyčíta priamo, len to na nom vidím, že sa mu to nepáči. Zopár krát som mu povedala , že je nemienim robiť to čo jeho mama.Nemienim po nociach riadiť a variť aby bol každý OK len ja unavená a v strese. Povedala som mu, buď budem večer tráviť tak že budem umývať podlahu a na teba kričať že mi po nej nemáš stúpať, alebo ich budeme tráviť spolu. Vybral si to druhé. Spolužitie je aj o kompromisoch.

kimka

Asi by si sa ho fakt mala spytat, co vlastne teda od vasho spolocneho byvania ocakava. Alebo sa ho na rovinu spytaj, ci si chce vyskusat byvanie sam bez teba. A podla mna vtedy uvidis na jeho reakcii a odpovedi co a ako.

r.i.a

Dakujem opat za rady. Ich mamina je "supermama", vzdy maju stopercentne vydezinfikovany byt, vsetko krasne, esteticke, na svojom mieste, pri jedle naju naaranzovane pribory a servitky ako v restauracii... U nas to tak nikdy nebolo, mne sa zda ich rodina v tomto smere idealna. Akurat, ze mamina robi vsetko, aj ked sa k nej kazdy sprava pekne, pochvalia ju, ako dobre navarila a tak, ale ani on, ani jeho sestry doma nikdy nic nerobili, lebo ich mama je vsetkostihacka. Uz sme s nim mali debatu na tuto temu, povedala som mu, ze pri staroistlivosti o domacnost a dieta sa budeme delit pol na pol, tak ako hned po skole pojdem do prace a po materskej tak isto... Netvaril sa, ze by nesuhlasil, len on je mlkvy, ja som ta, co rozprava... Mozno ma len pocuval, ale aj ked neprotestoval, on si tak buducnost nepredstavuje... Nie je to zly chlapec, je laskavy, rad pomaha priatelom... Ked si to tu tak citam sama po sebe, mozno aj vidim odpoved. Mozno ma ma fakt za bordelarku, i ked VZDY mame upratane, mame cistejsie ako zvysok privatu v izbe, periem mu, ustielam postel - robim to rada, ALE jemu to akoby nestaci. Zrejme ocakava odo mna, ze bude mat full servis - tak ako to u nich fungovalo. Povedala som, ze u nas to nebude tradicne delenie prac na muzske-zenske, proste nie som ten typ, nechapem, preco by on mal ist do prace a ja aj praca , aj deti, aj domacnost... I ked, zrejme bude zarabat viac ako ja (v jeho odbore su vyssie platy) a potom bude moct argumentovat tym... No, som celkom zmatena. Nad moznostou rozist sa som nikdy neuvazovala, i ked viem, ze ist do manzelstva s tym, ze "dufam, ze sa jeho pristup zmeni" je nezmysel... Myslite, ze jeho postoj bude navzdy taky isty? Nie je v mojich silach vysvetlit mu, ze v dnesnej dobe matka nerovna sa sluzka, hoci jeho mamina tuto rolu ochotne prebrala a este ju to aj bavi??? Som total confused...

huhu

este raz ti poviem> dobre si obzri jeho mamu, pouvazuj nad tym ako sa k nej chova, ako sa k nej chovaju celkovo v rodine> je to prenho vzor spravania, a ak to nie je ok, dobre si rozmysli ci s nim ostanes. Ak sa chova k svojej mame ako k handre, bude sa tak chovat aj k tebe

veronika

mila R.I.A: ak si planujes s dotycnym zalozit rodinu, ta by ste sa mali vediet rozpravat o uplne vsetkom, nemyslis? lebo ak to nedokazete uz teraz, a to nie ste este ani manzelia, tak to nema perspektivu stastneho vztahu a manzelstva...

kimka

A mozno este nebol ten spravny cas zacat spolu byvat. Mozno este nebol na to spolocne byvanie pripraveny a potrebol by este viac casu, aby sa do toho vsetkeho postupne dostal. Potom by bolo riesenie zostat nadalej v spolocnom vztahu, ale nie v spolocnom byte.