Manzel alkoholik?

osamelaa, je mi luto, ze to tak dopadlo:( ked som zacala citat Tvoj pripevok, myslela som ze skonci naozaj tym happyendom. ja som v podobnej situacii...davam sance uz 2 roky ale nedokazem ho opustit lebo ho lubim az privelmi...hoci sama viem, ze si to vobec nezasluzi.

...takže, príbehu chýba happyend...tak popíšem, čo sa dialo nasledujúce roky. Po tom, ako som sa tu zverila ľuďom, som vďaka ich povzbudivým radám nakopla samu seba a dala som mu jasne najavo -bud ja, alebo alkohol. Keď videl, že to myslím vážne, sľúbil, že nebude piť. Sľub sa snažil dodržať, istý čas mu to vydržalo, no potom pomaly to sklzlo naspať, jedno pivko, dve, tu oslava, tam posedenie. A čo blázniš, čo ti vadí, všetci pijú, výhovorky, obviňovanie z toho, že ja som tá čo to nechápe, že je to normálne. No nie je. Na Slovensku ľahko podľahneš pocitu, že tá vadná si ty. Vźdy si uvedomil, že mám pravdu, až keď to riadne prehnal a spravil nejaký pruser. Potom zas sľuby, chvíľu nepil, zas treba uznať, že ten čas nepitia sa predlžoval, preto som stále dúfala, tolerovala, prehliadala....agresia bola iba slovná, zlé bolo ale úplne všetko, zanedbávanie domácnosti, dieťaťa, mňa...zbytočne vyhodené peniaze na alkohol, večne nejaké oslavy, veď treba byť spoločenský. Neustále hádky. Nie dobré prostredie pre dieťa, nie dobrý vzor otca. Vedela som že sa to musí zmeniť, ale stále ma niečo brzdilo v konečnom rozhodnutí. Láska, nádej, viera. Nechcela som rozbíjať rodinu. Ospravedlnenia...pije predsa každý...čo je na tom, dať si pár pív, veď nerobí nikomu zle...len sa nevyspím - moja vina - že smrdí...a čo...veď je chlap...Kolotoč. Nakoniec ale pohár pretiekol. Zas prišlo po polročnom nepití obdobie osláv, po práci sa odreagovať, pardon, niečo vybaviť, prídem o hodinu, no prišiel o pať hodín, trochu chytený, neskôr trochu viac, zas každý deň. Už som toho mala dosť. Rozchod a basta. Pretože šancí už bolo dosť, pretože sľubov som už počula priveľa. Nie je to ľahké. Neviem, či ešte budem niekoho ľúbiť. Ale viem, že už nikdy nechcem žiť s niekým, kto pije. Ani len trochu. Možno ostanem sama - nech. Radšej tak. Radšej ako dívať sa na potácajúceho, vrávorajúceho chlapa, hanbiť sa, za neho, za seba. Radšej ako báť sa po nociach, ako a kedy zase príde. Radšej ako nespávať a pred ľudmi sa tváriť, že som ok. Ľúbila som ho veľmi, ale aj tá láska vyprchá, keď sa o ňu nestaráš.

tak to by bol opity cely svet,pretoze problemy a nespokojnost ma kazdy a to ma riesit alkoholom?Od alkoholika ruky prec.Znici vam zivot.Prenho je prvorada pijatika a potom niekde daleko vy.

psychologick tak to si myslím že si napísal poriadnu blbost!Ked niekto chce k poháriku utekat,tak si vždy nájde dôvod aby sa bolo prečo napit.Tak to my by sme mali doma byt napité stále ked sme nespokojné...:))

vazene damy za vsetkym je az 70 percentna nespokojnost vasho partnera v jeho intimnom sexualnou spokojnostou lud povedane nestava mu to ako by si prial niektore partnerky pohrdaju nad partnerom alebo to nechcu ako chce partner moze to bit i opacne to je velky problem pre chlapa obycajne to riesi alkoholom pripravte mu niekedy pre neho nevydany sex co by od vas nikdy necakal a uvidite co to s spravy

dufam ze sa osamela nenahneva ked tu napisem za nu, ale tiez ma zaujimalo ako dopadla, a v nejakej inej teme som natrafil na je prispevok asi rok stary, ze hlada pomoc lebo manzel velmi pije a trpia tym vsetci a odmieta vyhladat pomoc...

Jaj, teraz pozerám aká stará je tá téme :) Ktovie ako osamelá dopadla ...

Takto isto začínal môj otec. Dlho, dlho len pár pív po práci z kamarátmi, potom sem-tam pohárik a po čase sme sa pred ním s mamou zamykali, utekali, polícia bola u nás takmer na dennom poriadku :( Podpálený paplón, porozbíjané sklá na dverách v dome ... Bol bohužiaľ ten typ agresívneho alkoholika. V ŽIVOTE NIKDY by som môjmu mužovi netolerovala 3-4 pivá denne.

Osamelá, ak nechceš byť tak máš 3 možnosti, buď ďalej osamelá, smutná a nešťastná, alebo sa rozhodni osamostatniť od partnera, posledná možnosť, ak Ti na ňom naozaj záleží a problém je taký ako ho popisuješ je niečo urobiť, vyhľadať Kluby abstinentov, Krízové centrum, ísť tam po pomoc. Sama to neporiešiš, nedá sa. Tá choroba je sila. Viem. A chorý nevie, že je chorý, ani patrner nevie, že je chorý, volá sa to spoluzávislosť /to jeho chápanie a ospravedlňovanie/. Sama som roky udržiavala muža v alkoholizme, tým, že som nič neurobila. Až som sa rozhodla. A už by ma nikto nezastavil. Že to nechcem takto žiť. Dnes je 8 rokov čistý a je to iný život. /bez pomoci komunity abstinentov by sme to nezvládli, teda ja isto nie/. Držím palce nech Ti to netrvá 20 rokov ako mne. Potom je už mozog veľmi poškodený.

OSAMELA vystihla si to spravne,cely zivot je manzelka alkoholika osamela,pretoze prvorada je vzdy flasa