GAD - zachvaty paniky

Príspevok v téme: GAD - zachvaty paniky
Skaaareeeda

Mam 23r a uz dlhsi cas (viac ako 3 roky) zijem v Manchestri. Vo february minuleho roka som prekonala otravu z jedla. Pri tejto chorobe som mala caste hnacky a taktiez som casto zvracala. Po ukonceni marodky a navrate do prace sa mi par krat stalo, ze som pocitovala zvlastnu nevolnost, ktora prisla akoby z nicoho nic. V ten isty moment mi hlavou prebehly myslienky, ze opat dostanem hnacku a nebudem mat cast dojst na toaletu. Zo zaciatku som tomu neprikladala velku vahu, lebo som si myslela, ze to ma nejaky suvis s prekonanou otravou. Ked sa vsak tento pocit dostavoval coraz castejsie a castejsie, tak som si zacala uvedomovat, ze nieco nie je v poriadku. Vsimla som si, ze najcastejsie sa tieto pocity dostavovali pri cestovani v autobuse a najhorsie to bolo rano po ceste do skoly - kedze dialkovo studujem. Zacala som hladat na internete rozne zdravotnicke clanky opisujuce to co som prezivala ja. Z tych som sa dozvedela, ze by to mohli byt zachvaty paniky (alebo General Anxiety Disorder - Vseobecna Uzkostna Porucha). Kedze, pravdepodobne ako kazdy clovek, ktory nieco podobne po prvy krat zazil, som si nechcela pripustit, ze JA by som trpela nejakou mentalnou, psychologickou poruchou, odkladala som navstevu lekara. Moj priatel mi dohovaral, aby som vyhladala odbornu pomoc, ale ja som to tvrdohlavo odmietala. A tak ma tieto pocity (necakany naval strachu, na ktory vobec nebol dovod, co som si aj uvedomovala, zimnica, triaska, nevolnost, busenie v hrudniku, zaludocne krce, pocit straty kontroly nad vlastnym telom, plytke a zrychlene dychanie, pocit akoby vsetko okolo mna bol len zly sen a nerealne - nutkanie uniknut z danej situacie) zacali prenasledovat coraz viac a viac. Az natolko, ze som svoj kazdodenny zivot zacala prisposobovat danym okolnostiam, zacala som vymeskavat skolu, taktiez pracu a vyhybala som sa situaciam o ktorych som vedela alebo som predpokladala, ze by mohli vyvrcholit zachvatom. Vtedy som uz zacala pocitovat nevlolnost aj v supermarkete, na ulici... Vtedy som si konecne povedala, ze takto to uz dalej ist nemoze. Myslela som si, ze koly mojej absencii by som mohla byt vylucena zo skoly a taktiez dostat vypoved v praci. To bolo asi tym hlavnym dovodom, ze som sa rozhodla navstivit lekara. Ten mi len potvrdil moje obavy a povedal mi, ze na zaciatok by mi odporucal navstevy psychologa. Jediny den, na ktory som sa mohla objednat ku psychologovi bol utorok o pol druhej poobede. Kedze to bol prave ten jeden den v tyzdni, ked som mala skolu tak som si nemohla dovolit tento termin vyuzit. Zacala som hladat nejakeho ineho psychologa, ktory by mi mohol pomoct, ale tuto v UK su dlhe poradovniky na pohovor so specialistami a tak mi to trvalo dost dlho, kym som niekoho vobec nasla. Medzi tym mi lekar predpisal lieky, ktore sa volaju Propranolol (betablockers - ako sa tato forma lieku vola v anglictine) a maju ten efekt, ze spomaluju rychlost srdca a mali by pomoct pacientom s panickym strachom. Az teraz som v stadiu, ked som konecne dostala volny termin a mala by som ist k psychologovi buduci stvrtok. Kedze tento zdravotny problem je velmi neprijemny, tak pocas predlheho cakania na to, kym si lekar na mna najde cas som sa rozhodla vyskusat alternativnu medicinu a navstivila som jedneho hypnotizera. Zatial som ho videla dva krat a povedala by som, ze aj ked som nepostrehla nejake velke zmeny v panike, citim sa ovela lepsie po psychickej stranke. Mam pocit vacsieho uvolnenia, nie som az taka nervozna a roztrzita. Tento liecitel mi povedal, ze po dalsom stretnuti by som uz mala byt v poriadku. No to dufam. Myslim si vsak, ze hlavnym faktorom pri tejto forme liecby je vasa viera v uzdravenie. Taktiez som niekde citala, ze za tento problem zodpoveda mala cast mozgu, ktora sa vola Amygdala - male teliesko v tvare mandloveho orecha. Tento kontroluje nase emocie pri strachu a nervozite. Kedze pri panickom strachu si clovek sustavne v duchu hovori, aky ma strach z danej situacie, ktora vyvolava zachvat, ze takto vysiela vlastne signaly ktore sa ukladaju v tomto malom organe a stavaju sa akoby prikazom na to, ze vzdy v danej situacii tento maly ustroj vyvola ako obranny ritual pocit strachu - podobne ako pri nervozite sa nam zacnu potit ruky a pod. Prosim, ak ma niekto skusenosti s podobnym problemom alebo pozna nieco co funguje na jeho zastavenie, napiste svoj prispevok do tohto fora!!!!! Ak ste prezili zachvat strachu urcite viete, aky neprijemny je a ako zufala je potreba zbavit sa tohto neziadaneho pocitu. O par tyzdnou sa prvy krat od kedy zacali tieto moje problemy chystam letiet na navstevu domov a mam obavy, ze opat dostanem zachvat. Prosim, pomozte!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

MariasGAD

Generalizovaná úzkostná porucha je v Nemecku liečená kognitívno-behaviorálnou psychoterapiou. Typickým príznakom sú otázky typu "čo keď sa niečo stane..." Dobrou správou je, že už aj na Slovensku sa dajú nájsť odborníci. Hľadaj na kbt.sk.

waterka

katka, nemyslis, ze to bolo sposobene stresom? viem, ako to v zahranici chodi... ludia makaju ako masiny... kadopadne, drzim palce, nech sa z toho co najrychlejsie dostanes a mozno potom sa aj tvoj vztah s manzelom urovna a ziaden rozvod nebude... moc ti to prajem

kaaatarina

Ahoj,
Mam 33 rokov a som v podobnej situacii ako ty, tiez zijem v uk a mam panic attacs.
Je to uplne strasne, kedze sme nevedeli co sa deje a moj manzel nebol tak laskavy ako tvoj priatel, znicilo mi to manzelstvo.
Nechpala som dlho preco v danych situaciach reagujem s panicou a uzkostou, busenim srdca, nemoznostou dychat. prislo to stale necakane. Tiezma raz odviezla sanitka do nemocnice, no potom moj manzel tomu nepripisoval velku dolezitost a pri kazdom dalsom ked som odpadla tak ma len prebral.
Trvalo to 2 roky, len tak par krat do roka.
Avsak pred 8 mesiacmi sa to zacalo zhorsovat a zhorsovat a zachvaty prichadzali castejsie a castejsie.
Jeho rodicia (on je anglican) mu povedali ze sa len pretvarujem a nic mi nie je.
Neporozumenie mojho manzela( vzali sme sa len vo february tohto roku) sposobvalo castejsie panick attacs, bolo to ako zacarovany kruch. Nase manzelstvo bolo uz asi po mesiaci ukoncene, kedze som prestala chapat samu seba a vinila som sa za tie zachvaty rozhodla som sa sa skoncit so svojim zivotom po jednom zo zachvatou. Ako za trest som to prezila aj ked to bolo na male. Bola som 10 dni v nemocnici na 18hodinovych infuziach. Nechcela som ani vtedy zit no nebola som schopna uz ani rozmyslat.
Od Aprila tohto roku sa to len zhorsovalo, lekary to pripisali depresii, dali mi lieky len po jednej konzultacii. Ano v Anglicku sa caka 6-8 tyzdnou a to aj po pokuse o samovrazdu!!!
Rodicom som nechcela nic povedat a pred priatelmi som sa radsej skryvala, bala som sa ze dostanem zachvat pred nimi.
Velmi som milovala mojho manzela no bola som neschopna mu vysvetlit co sa deje.
Stale sme sa zmierili no len do dalsieho zachvatu, nechapal to, ved ani vlastne ja.
Dalej som uz nevladala.
Vzala som auto a prisla som na Slovensko, len tak si oddychnut, zistit ci v inom prostredi sa budem spravat inac. Ale uz v nemecku som dostala zachvat, nikdy sme sa 3 apol roka neboli od seba tak dlho prec.
Rozhodli sme sa teda ukoncit nase manzelstvo cez telefon, email a texts.
Strasne ani sme si nepovedali good bye.
Ked som po 10 dnoch dorazila k mojim rodicom z nicoho nic som zase dostala zachvat. Chcela som ujst pred nimi, hanbila som sa za to, pripadala som si ako blazon.
Nastastie mame znameho psychiatra a aj ked bola sobota tak ku mne prisiel. Dal mi lieky na spanie a dalsie ukludnujuce lieky aby si mozog oddychol. Ja som uz trpela chronickymi zachvatmi paniky.
Vzali mi krv a zajtra budem mat vysledky, zevraj to mozu byt rozburane hormony alebo problemy zo stitnou zlazou.
Poprosil ma aby som zostala na Slovensku aspon 6-8 tyzdnou.
Predstava ma zdesila, ale akosi som si povedala, ved je to len na mne ci si pomozem alebo nie. V anglicku ma uz nikto necaka,teda nikto kto ma miluje. Mam tam sice vela dobrych kamaratov. Caka ma len rozvod, business ktory som rozbehla pre manzela a vela do neho investovala. Ale to su len banalne veci, moje zdravie je mi prednesie ako penazenka plna penazi. Moj manzel ma velmi zlu rodinu a tak viem ze ho donutia aby ma o vsetko obral. Ja som si vybudovala zivot predtym (zijem uz v uk 15rokov) nez som ho stretla tak si ho vybudujem znovu. Avsak podstatne je aby som bola fit a aby sa ta Adriana s chutou do zivota, pomahat ludom a energiou za desiatich usmevom na tvary a laske ku svojim blizkym a kamaratom vratila.
Preto to risknem a zostanem tu. Dam sa znovu do kopy a budem opat stastna. Nepodam sa panickym zachvatom ani depresii, budem bojovat no uz teraz viem ze sama to nezvladnem, navsteva psychiatra je dolezita, odporucam ti ju tu na slovensku pretoze tu ti urobia vsetky testy, v anglicku po jednom rozhovore ti nasadia lieky a uz ti nedaju ani kontrolu. Vobec nelutuj ze si tam nesla, no taktiez alternativna liecba je velmi dobra pre zacinajuce stavy. Ty uz mozes mat rozne poruch chemie v mozgu -A nie si blazon) len ta chemia je narusena a da sa napravit.
Porozmyslaj a prid si dat urobit testy aj ked nebudes moct zostat dlhsie.
Avsak ak chodis do skoly a este aj do roboty to je uz pre teba stresujuce. Mozno by si mohla poziadat o prerusenie rocnika a z roboty si vziat volno, alebo ta lekar v anglicku moze vypisat na marodku. Nenechaj to zajst az tak daleko ako som ja, len ty si mozes pomoct obratit sa na tych spravnych ludi.
Dzim ti palce. maj sa

Bambulka

Ahojte. To co skareda o sebe napisala je "normalny stav". Kazdy sa vraj v zivote dostane do takej situacie, kedy to nijako a nijako nevie zvladnut. Su to tazke traumy a zanechavaju na nas velke stopy. Aj ja som taketo traumy zazila. Bolo ich viac. Bola som na tom presne ako skareda (a pritom pekna) Zacala som chodit k psychologovi.. Po dvoch navstevach som zistila ze - Pomoz si clovece aj PAN BOH Ti pomoze. Psychologovia su len na take jemne problemy na taketo stavy su uz bud naozaj psychiatri alebo TY SAM. Ja som sa rozhodla pre druhu moznost. A som rada. Dostavala som sa z toho pomaly. 4 roky. Najvacsia opora mi bola rodina. O svojich pocitoch som hovorila a hovorila s nimi. Hnevala som sa, nadavala som, plakala som... vela som plakala... Potom po krocku som si uvedomovala ze musim ist dalej. Hoci viem, ze mam niekde slabinu, nesnazim sa to odtlacit, ale plne si to uvedomujem. Plne som si odpovedala na vsetky otazky a nasla som si na ne aj odpoved.A viem ze nie som sama..A viem ze je to len pocit.. .Mysli pozitivne ale neodlahcuj to... A stale plati, ze cas je najlepsi lekar!!!!! To mi ver.... Drzim palce.

serrra

Tak, neviem prečo máš takú negatívnu prezívku v prvom rade.
Tieto stavy aké preživaš sú naozaj nepríjemné, a to viem o čom hovorím.lekár ti poradí pomôže, prípadne ti nasadí lieky, aj to je potrreebné.
no musíš si začať posilňovať psychiku, a to tak ak cestuješ niekde v hromadnej doprave, tak skús nevystúpiť na zastávke kde musíš, ale o jednu )dalej, a stále skus dalej a postupne, musíš sa začať vedieť sama regulovať, to znamená ak príde na teba ten pocit strachu, anxiety....a.i. musiš si vytvoriť tzv.barieru ochrany, a vzbudzovať vo svojom vedomí stav, kde si budeš v sebe hovoriť, ale ved mi je dobre, ved som zdrava, jem zdravo, a každý má z času na čas..prehánky,,,diareu...Bude to na začiatok veľmi ťažké, tvoj organizmus bude bojovať, ale postupne ti to upadne. musíš sa v tom cvičiť. A nezabudaj, ak ti takto príde, len dýchaj z hlboka, otvor okno akm sa dá, zatvor oči, zapamätajkn si, nič sa ti nemôže stať, je to len pocit v tebe,,,,,ak môžeš tak si sadni v autobuse a tak....Tak veľa šťastia.

skaaareeeda

Sorry, to bolo odomna pre teba "jatyon"

Ja viem, ze ma treba liecit. Len sa nechcem dat na tie hnusne lieky ak zufalo nemusim. Tu som zasla po radu, chcela by som vediet, co je najucinnejsie. Hovoris po anglicky? Ak ano, poslem ti www na toho hypnotizera, co som unho bola. Vsimla som si, ze aj ty sa zaoberas akupunkturou a pod. ak mas zaujem, tak sa ozvi.

jatyon

Ja viem, ze ma treba liecit. Len sa nechcem dat na tie hnusne lieky ak zufalo nemusim. Tu som zasla po radu, chcela by som vediet, co je najucinnejsie. Hovoris po anglicky? Ak ano, poslem ti www na toho hypnotizera, co som unho bola. Vsimla som si, ze aj ty sa zaoberas akupunkturou a pod. ak mas zaujem, tak sa ozvi.