o5 nastal ten cas, ked sa mi nexce zit...a asi to aj tak navzdy ostane...nenavidim mojho otca, neznasam ho...vzdy nam len ublizoval a potom sa hral na svateho...sama pretvarka...vycitky...hadky...podcenovanie...dirig ovanie...vnucovanie... a o5 vycitky... sak uz sa tak citim, ze ani nemam pravo na zivot...potom je dobry, ale to len xvilku a potom sa uz nevladze pretvarovat, aky v skutocnozti je a zase...kvoli nemu odisla prec moja sestra a kvoli nemu odidem aj ja...este rok vydrzat doma, potom ma cakaju slzy v ociax, ze nepojdem na vysku...lebo aj keby ma prijali, tak by som prisla aj o tu stipku energie, ktora mi este ostala - vycital by mi, ze ma musi zivit...a to mna nebavi pocuvat...a nexam na Slovensku moju lasku...a tym sa moj zivot skonci...a to bude posledna kapitola mojho zivota...mam dojem, ze zivot sa toci len okolo penazi, zloby a pretvarky...mam toho vazne dost!!!
mam toho uz dost!!!
rasto,tak dobre, ale teraz musim surne odist.ak tu budem nabuduce-neviem kedy,lebo ked sedim pri pc,tak je tiez zle,ze nic nerobim,iba marnim cas,tak sa mi ozvi,prosim,ak este budes chciet.
zatial dakujem a ahojte.
daria, www.azet.sk, tam sa registrujes pod nejakym menom a potom ides na pokec, do nejakej miestnosti
pis zatial sem, poradim ti a potom prejdeme tam
kiwemai,dakujem.moj mi to nikdy nepovie,prave naopak,este by mi k tomu prihodil,ze preco som taka a preco nie som onaka...ako ine dcery.
rasto,ked ja tam nechodim.ako sa tam mam zorientovat?
nebooooooooj...vies co ma minule nastvalo?? cely zivot nas vsetkych doma podcenuje (moj oco) a ked som sa zacala sama podcenovavat a nadavat sama na seba, tak mi povie, ze nech sa tak nepodcenujem...nechcela som mu povedat,ale sak on ma tak naucil...
a je mi neraz smutno, ze som taka aka som...a hlavne ze nie komunikativna...a neverim nielen sebe, ale ani ludom...
aj nasi kvoli tomu,ze nie su peniaze..okrem ineho.ale aj kvoli neporiadku,nezodpovednosti,niekto nieco povie a samozrejme je to extrem - zvelicuju alebo bagatelizuju svoje slova navzajom...hroza.nemozem ani odist,ani si najst pracu,lebo som ubita a neverim si.ked aj je moznost,tak sa zlaknem a moznost nevyuzijem :((( som tak zufala a nemam ziadne sebavedomie.ani silu nieco urobit.bojim sa zmeny,ze budem este nestastnejsia,hoci neviem,ci existuje aj nieco horsie ako toto u nas.stale mi hovorieval,ze som neschopna,a ja si to teraz stale o sebe myslim.ze nic nedokazem,tak sa bojim snazit sa.
:((
daria, aj nasi sa provokuju...jeden druheho...a hadaju sa v kuse a to na peniazoch...a vycitaju si, kto co kupil...a kto kolko minul...des...
rasto,diky za otazku.u mna nic.stale chcem z domu,ale stale k tomu nemam odvahu.stale si neverim a ubijam sa doma a niekedy chcem nebyt!!u nas hadky na dennodennom poriadku a to pre sprostosti.nasi sa stale provokuju navzajom a mne pri tom puka srdce.ked su osobtne,tak je pokoj,ked su chvilu spolu,tak hroza :(((((((((((
