Potrat a tehotenstvo

Pustila ma domov s kvapkami a tým že mám ležať....No už k nej nechodím.

ja som bola k potratu dotlacena psychickym natlakom vtedajsieho partnera, lutujem to velmi, ale cas uz nevratim, psychika v prdeli a snazim sa z toho vyhrabat,len ktovie ci sa mi to niekedy podari.
ale snad budem mat raz deticky.

katkakm akoze ta gynekologicka ked si zacala krvacat pustila riadne domov?

Ja som potretila spontánne doma po návšteve gynekologičky.Po vyšetrení som začala krvácať,dala mi nejaké kvapky,aj tak sa to stalo.Musela som ísť ešte na kyret.Schudla som za týždeň 6 kíl, tak ma to zobralo.To bolo pred skoro 6 rokmi.Teraz mám dve deti.Bez problémov.

jul, drzim palce aby sa ti to podrailo a aby bolo zdrave:)

Neboj sa Jul, boh ti odpustí a budeš mať deti. Ludia nerobia v živote vždy len správne rozhodnutia, nie sme dokonalí. Ale po svete chodia aj takí čo si to o sebe myslia , ale aj tí sa raz poučia.

nemam rada ked niekto napise, ze bola na potrate a teraz to velmi lutuje, neviem preco ludia urobia nieco a potom to lutuju, a aj cely zivot bude sa s nimi toto tahat. ja ta neodsudzujem, lebo to je tvoj zivot, lenze ostava ti len dufam, ze ti boh odpusti, lebo si zabila...a ne to neodpustitelny hriech.

Ahojte kočky, takže ja som zažila bohužial oboje, pred 6 rokmi som bola na potrate a ľutujem toho doteraz,ale nikto nemá právo ma súdiť, len Boh.vtedy som bola v ťažkej situácii a nezvládla som to..a teraz? pred 5 mesiacmi som potratila spontánne v 3.mesiaci, toho dieťatko sme si so snúbencom veľmi želali a ja viem, že to bola moja pokuta za ten hriech,ktorý som kedysi spáchala.Pykám zato, viem,že už by som to neurobila,ale vtedy som nemala inú možnosť.a čas sa nedá žiaľ vrátiť.niektorí majú nato iný názor,ale tí sa nikdy neocitli v takej situácii ako ja vtedy.A ani to nikomu neprajem. ja si len zo srdca želám, aby som mohla opäť otehotnieť,v zdraví malé vynosiť a tešiť sa z neho.Veľmi sa bojím,ale Boh bude pri mne.Verím,že mi odpustil a dá mi zažiť ten nádherný pocit držať vlastné, vytúžené bábätko na rukách.Držte mi palce...

Ľudia s Downovým syndrómom majú skrátenú dĺžku života, takže skôr rodičia sa dožijú smrti svojho dieťaťa.

BRUMIK,

ak este nie je neskoro...

... asi ste sa o dietatku rozpravali aj s vasimi detmi, urcite sa najprv tesili a teraz tato situacia, tazka na vysvetlovanie, ci to vobec dokazu pochopit... Dietatko aj ked chore moze vasu rodinu este viac zomknut, potrat v stadiu tehotenstva, ked do nemocnice pojdes s bruskom a vratis sa bez bruska a bez babatka, moze negativne ovplyvnit atmosferu v rodine, hlavne vzajomnu doveru a istotu vo vztahu deti - rodicia. Deti su na tieto veci citlive a mozu zneistiet (aj ja by som... keby som...?) Bola by to prilis velka dan na to, ze by si ani nevedela, ci by sa babo narodilo chore. Mas krasnu rodinu, tak to pekne co spolu prezivate, ponuknite aj tomu dietatku.