asi som v tom co teraz?

marfuška..skolu chcem dokoncit to isto..mna nikdy take zabavky lietanie po vonku ani nebavilo..cize s tym by mozno nebol problem...horsie je na tom ze "oteC" dietata o tom nevie a je odo mna hroozne starsi

miladka, kolko mate s potencionalnym ocom rokov? ste par, alebo to bolo len tak?

Miladka,teraz sa vyjadrím ako matka,keby za mnou prišla takto dcéra.Ako by som asi reagovala. V prvom momente by som asi chytila šok a lapala po dychu,predstavila by som si čo škola budúcnosť a tak ďalej.Možno by som nakričala na Teba,aj by som sa možno rozrevala,ale musel by nastúpiť triezvy rozum,inak to nejde. V prvom rade by som sa spýtala na otca dieťaťa,kto to je,čo on na to,ako s ním pokračuješ,či to vie. A dala by som si ho zavolať k nám,najlepšie aj s jeho rodičmi,ak ani on nie je plnoletý a dala možnosť vyjadriť sa aj tej druhej strane. Ale hlavne by som sa pýtala teba,čo mieniš robiť,či si vieš predstaviť byť matkou a čo to všetko obnáša. Žiadny rodič nechce zle svojmu dieťaťu,určite Ťa vlastná matka z domu nevyhodí,ani nezatratí. Keby som bola ja Tvojou matkou,tak by som to asi nechala na Tvoje rozhodnutie.Ak by si sa rozhodla pre bábätko,asi by mi nezostávalo nič iné,len Ti v tom potom pomáhať. Tak finančne,ako aj s výchovou a opatrovaním,aby si aspoň nejakú tú školu dokončila. Ale už by si to asi také jednoduché nemala. Zasa by som nebola taká ochotná baviť dieťa,keby si chcela na diskotéku,či len tak behať vonku. Dala by som ti riadne pocítiť,čo je to zodpovednosť.Nevyčítala by som nič,dieťa by som milovala,ale bavila len vtedy,ak by sa jednalo o školu,či zamestnanie,či potrebné behanie po úradoch a doktoroch.
A ver,čosi som už v živote preskákala,nemám dvadsať,som matkou dvoch dospelých detí a mám takmer 5 ročné vnúča,takže to nehovorím len tak do vetra.Zažila som,čo je strach o vlastné dieťa,keď už išlo takmer o život,keď som prerevala celé noci,ale zažila som aj tú obrovskú radosť a pýchu,keď moje dieťa preberalo vysokoškolský diplom. A krásna chvíľa bola,keď som pár hodín po narodení držala svoje prvé vnúčatko v náručí.Vtedy mi tiekli slzy šťastia.

na toto vsetko ti najlepsie odpovie lekar- objektivne, tu by si pocula len subjektivne nazory...necakaj, chod co najskor, interupcia je mozna len do 3. mesiaca..lekar ti najlepsie vsetky pre a proti, mozne nasledky a podobne

sestra mi nepomoze..ona tu je docasne len...a mame to aspon zatial povedat nechcem...neviem totiz ako na to....a ked je pravda ze som v tom..tak ake je vlastne to tehotenstvo...naco ma v lekarovi?..apotom aky je samotny porod ..co potom??..a ked sa ho rozhodnem "dat preC"..budem mat sancu mat deti potom??...

miladka-milka, to, že Ti dva testy ukázali rôzne výsledky bude tým, že neboli rovnako citlivé.
Ale ak jeden vyšiel pozitívne, tak je viac ako pravdepodobné, že si tehotná naozaj.
Je na čase zdôveriť sa matke. Sestra Ti snáď pomôže.

Ja viem,sem to nepatrí,ale neudržala som sa.Proste žijem medzi takýmito "kresťanmi", čo vysedávajú v kostole,ale nechovajú sa podľa toho.Vodu kážu a víno pijú ako sa hovorí. A to ma strašne vytáča.Len toľko.

baby klud, vahadali sme sa dost na teme ainterupcia, toto nechaj tak, pyta radu ta baba, navycitaj druhej, ok?

Pimi...veľmi kresťanská rodina a dať vlastné vnúča na adopciu...tak to je pokrytectvo,nie kresťanstvo.

Miladka ja som mala 16 ked som otehotnela a to si vezmi zila som vo velmi krestanskej rodine.Mamke som to povedala a podrzala ma.Rozhodli sme sa ze dietatku nevezmem zivot ale ze ho donosim a dam inam.Na adopciu.Uz mam 18.Je mi za nim smutno,ale aspon viem ze je niekde kde sa ma dobre...vsetko sa da vydrzat ver mi..len nesprav nejaku hlupost