Chodila som s nim dva a pol roka... bola to moja laska - nazyvala som ju životná, až sa jedneho dňa všetko pokašľalo, viac hádok - viac kriku, no ja som to všetko považovala za bezvýznamné, veď to poznáte - ľudia si začnú hľadať na sebe tie najmenšie chybičky, no aj napriek tomu že to tak bolo aj napriek všetkému som ho milovala aj milujem. Odvtedy som mala dvoch chalanov,také chvílkové, nikdy to nezaslo dalej ako po bozky lebo vzdy som ho videla - moju lásku, snazila som sa žiť a aj sa snažím bez neho(povyhadzovala som všetko od neho, snažila som sa to preskakať, alebo som si hovorila zíde z očí aj z mysle no nie je to tak)! - ale neviem ako ďalej občas ho vidím a myslím si ,,a hľa aky si šťastný určite bezomňa, aj mu to chcem dopriať, ale nejde to - milujem ho tak strašne a tak bezhlavo. Chcem ho.. chcela by som ho spat ale už sa neda - ako sa to dá vyliečiť???!!!! Každy tu dookola melie že čas všetko vylieči ale mne sa zdá že prešlo veľa času veľmi veľa... a nič sa nedeje - len moje srdce ma bolí čoraz viac.. Niekedy mam chuť niečo spraviť, ale po nociach plakavam čoraz viac.. som v neustálej depresii, kamosky mi dohadzuje rande na slepo, ale to je úbohé až to bolí a aj keď si ja niečo dohodnem , tak vždy len zrovnávam aký je ten a aký bol a je on.Je to až na umretie, mam pocit že sa zbláznim, že patrím na psychiatriu, veď so mnou to už takto ďalej nejde. Čo mam robit? Dá sa vyliečiť z lásky?(LEN MI TU NEHOVORTE O CASE - ze vsetko vylieci) DAKUJEM ZA VSETKY RADY!
Rozišli sme sa pred troma rokmi no ja ho stale milujem..
ona nie je jeho ex, on s nou nikdy nechodil, ona sa rozhodla pre ineho...., a mna netreba obdivovat, ja mam len otvoreny vztah v ktorom sa snazime rozpravat o vsetkom, pretoze ja si myslim ze je viac takych vztahov kde stale miluje aspon jeden partner toho predchadzajuceho len o tom nehovoria
vies ale neublizujes tym sebe? - vies odo mna to nie je najmudrejsie, pricom sebe ublizujem dost dlho - sebatyran by som sa nazvala - len sa mi sa zda ze ti to nie je jedno a tiez ze sa tu pacha na tebe krivda... ale tu vlastne neriesime teba:( takze tak..
luckka, nechápem (v dobrom slova zmysle) ako môže byť niekto taký ohľaduplný a tolerantný ako ty. Keď tak skvelo dokážeš pochopiť svojho priateľa aj keď vieš, že je tam tieň jeho ex... obdivujem ťa!
on je moj priatel, a v podstate som ho brala aj snou, je to strasne obcas, ale viem ze ma lubi, a zalezi mu na mne.on sam nevie preco ju miluje, kedze ho len v podstate vyuzivala, a aj vyuziva ked sa citi ona zle, je to blbe, ale mam pocit ze to ze som s nim mu posttpne pomaha lahsie to prekonat.... on za svoje city nemoze
a on je teraz tvoj priatel (ci kamarat) ? to som nepochopila...lebo predsa je to strasne ak je s tebou a miluje inú..
ahoj depresia, ja to poznam, priatel miluje jednu babu uz niekolko rokov....,cas tu asi nevyriesi nic, nevie to ani on sam pochopit, ma mna ale miluje inu, a navzdy asi aj bude. je to mozno nepochopitelne pre niektorych ludi, ale je to tak. mozno ani ty tak lahko neprestanes, tak si skus najst niekoho koho budes moct robit stastnym, a kto ti pomoze to prekonavat.ja sa snazim ho vypocut, vyplace sa mi a ideme dalej.
Veru dievčatá, ja som ju ešte dlho vyhľadával a plánoval akože náhodné stretnutia a dúfal, že sa to zmení a vrátime sa k sebe, ale nestalo sa tak a po pár rokoch ma prešla aj tá láska a ak ju teraz stretnem, už ani neviem, že sme spolu niečo mali, skrátka obyčajná osoba, čo ma v podstate vôbec nazaujíma.
raz mi niekto poradil terapiu ze mam mysliet na nieco negativne zo vztahu a zbavim sa toho - ale ja si ani neviem na nic spomenut...
No Martin to je asi to najhoršie...stretávať ju/ho...ja sa toho tiež obávam... Človek asi vážne najlepšie zabudne len vtedy, keď toho svojho ex už viac neuvidí...
no tak som sa kusok zabavila martin, vidim ho asi tak dvakrat do tyzdna ani neviem..v psolednej dobe uz nie.. nesnazim sa ho vyhladavat - ale vecer je to tazke...
