Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Sebapoškodzovanie

Príspevok v téme: Sebapoškodzovanie
blackshadow

Zdravím všetkých ,čo sa rozhodli sem kliknúť. Založila som túto tému , pretože na Slovensku je sebaposkodzovanie ešte stále tabu , pritom v USA a v iných vyspelích štátoch sa o tomto probléme otvorene hovorí, čím sa predíde dosť značnej neinformovanosti ako je na Slovensku. Ak s tým máte nejaké skúsenosti , alebo skrátka sa chcete niečo dozvediet , napísať určite napíšte! Ľudia by o tom mali byť informovanejší

Es2017

Dobrý deň, som študentkou psychológie v Olomouci. Oslovujem vás prostredníctvom tohto príspevku z dôvodu, že *hľadám* ľudí - konverzačných partnerov pre svoju bakalársku prácu, ktorá je zameraná na zámerné sebapoškodzovanie. Výskum bude prebiehať formou rozhovorov (ak by niekto mal záujem sa zúčastniť, ale nechcel by osobné stretnutie, či rozhovor cez videohovor/hovor, je možná aj emailová komunikácia). Všetko bude kompletne ANONYMNÉ. Hľadám ľudí vo veku od 18 rokov, ktorí sa v minulosti či naďalej v súčasnosti sebapoškodzujú. V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím kontaktuje prostredníctvom mailu: vyskumdsh2017@gmail.com. Ďakujem vopred.

Monika33333333

Dobrý večer dnes som sa dozvedela že môj syn ktorý má iba 8r.si ubližuje a to tak že keď mu učiteľka dá trest ....choď za dvere adt tak drží radiátor tak dlho až ho ruka pali alebo potiahne z rukou cez stenu až ju má červenú pekné vás prosím kto má takéto skúsenosti napíšte mi čo mám robiť ďakujem vám pekne ..... monzka81@gmail.com

lombardo1981

Odpovedz si na otázku, prečo sa toho nechceš vzdať. Pretože na jednej strane ti sebapoškodzovanie ubližuje a si si toho vedomá, ale na strane druhej sa ho chceš držať ako čert kríža.
Podobný mechanizmus je aj pri PPP, "pretože ho potrebujem na..."

........

Ahojte potrebovala by som pomoc režem sa už pól roka a jeden mesiac začínala som dosť tvrdo každý deň som sa rezala najprv len nožnicami na stehnách a lítkach v obrovských množstvách nakoniec to dopadlo tak že som nemla miesto tak som to robila pomenej až som pomali prestala. Medz tím sa stala zo mňa bulimička čož sa odráža aj teraz pretože si na seba vyrezávam nápisi ako npr .: tučná, škaredá, obézna atď.

Na dlho ma to neprešlo čoskoro keď sa jazvy zaojili pokračovala som vtom ale tento raz aj na rukách presnejšie predlaktí stále ale len nožnicami nemala odvahu si vziať žiletku. Keďže nožnice boli pre mňa málo tak som si cez celé predlaktie robila rezy. Výsledkom bolo celé dorezané predlaktie. Zase ma to prešlo no zase mi to nevydržalo. Keď som sa zvykla kúpať hrávala som sa zo žiletkou a rozmýšľala aké by to bolo. Robila som to hrozne často no stále som na to nemala. Odvahu som nabrala až teraz začiatkom roka.

Najprv som začala ako vždy na stehne. najprv som skúsila len malú ranku no a potom sa to nedalo zastaviť. prešla so rovno na ruky. najprv predlaktie. Zase bolo celé dorezané. No ani to mi nestačilo. teraz to robím už tak že si beriem obväz obviažem si ruku tak ako keď vám u doktora berú krv a prerežem si žilu ale nie raz robím si pozdĺž celej žili rezy. Mama nevie o tom ako som na tom teraz. ale ešte pred tím než sa to takto zhoršilo sa to dozvedela a objednala ma u psychoterapeuta no ešte stále sa sedenie nekonalo a ja už neviem čo mám robiť nedokážem prestať bojím sa že mi sedenia nepomôžu pretože ja prestať nechcem nechcem sa toho vzdať.

M.H.

Ja to robím tiež a snažím sa prestať.Už asi polroka som sa držala a potom príde nejaký nepríjemný zážitok a som v tom späť.Je to vo mne mám divnú povahu,z ničím sa neviem vyrovnať,nedokážem byť úprimná,som moc citlivá a ešte aj hamblivá a uzavretá.Som rada sama som taký ten vlk samotár.Nemám rada keď som v spoločnosti viacerych ľudí mám pocit,že ma tam nechcú.Predtým všetkým som taká nebývala.Myslím všetko sa začalo keď som prestúpila do inej školy.Stále iba samí výsmech a urážky nemala som sa s kým porozprávať a moja kamarátka sa mi chcela pomstiť za predošlý rok keď sme sa stále bili ale ja som tie bitky vnímala iba ako srandu a myslela som,že ona tiež.Ale nebolo to tak a uvedomujem si svoju chybu a mrzí ma to.A tak keď sme prestúpili do inej školy prestala sa so mnou baviť a stala sa najobľúbenejšiou babou triedy.A mňa všade ohovárala.A nikto sa so mnou nebavil a všetci sa mi len vysmievali.Bavila som sa len z jednou babou,ktorá tiež prestúpila s nami bola ale v inej triede volala sa Katka.Myslela som,že je v pohode ale pamätám si ako ma raz pozvala na jej oslavu a dohodli sme sa,že po mňa príde vtedy ešte najlepšia kamarátka Kika (to bolo pred nástupom na inú školu)ale neprišla ako taká sprostá som čakala a ona neprišla.Potom na druhý deň v ešte bývalej škole som tvrdila ako je dobre,že neprišla,že sa mi ani nikam nechcelo ísť atď.Ale potom mi raz Kristína v návale zlosti povedala,že Katka ju prosila aby za mnou nešla,že ma tam nechce.Povedala mi to predňou pred Katkou.A ja som sa opäť tvárila,že nič nevadí. Vo vnútri ma to ale strašne bolelo zlomilo ma to.Myslím,že práve vtedy sa to začalo.Hľadala som niečo čo by mi pomohlo a našla som tajný liek sebapoškodzovanie.Prežila som v tej škole dva najhoršie roky.Po celé tie dva roky som na obede sedávala sama,v lavici sama a keď nám učiteľka povedala dajte sa do skupín nemala som kam ísť.Potom sa ale Kika chcela zmieriť a nechať naše hádky tak.Tak som súhlasila.A všetko sa zmenilo našla som si kamarátky a začalo mi tam byť dobre.Ale neviem zabudnúť.Tie spomienky vo mne vyvolávajú strašne zlý pocit.Odvtedy som nedokázala byť úprimná a najradšej som sama.Kiku mám rada ale keď som pri nej vyvoláva vo mńe pocit,že to všetko spravila len zľútosti voči mne.Preto sa s ňou nedokážem normálne baviť a ani s nikým v triede.A preto sa poškodzujem lebo v ten moment keď sa porežem na to nachvíľu zabudnem.

RUSSIANDOLL

Onyx to nieje móda , je to niečo čo nedokáže vysvetliť ani človek čo to robí ja som to robila pred 11 rokmi a to bola tiež iná doba ? ako toto môže povedať akurát chalan , vidíš niekto sa reže , a niekto to drží v sebe a potom na Batmanovi vyvraždí štvrtinu sály chápeš o čom to je ? je to psychická choroba , podľa mňa sa to nedá ani liečiť , proste sa z toho musíš dostať sám s tým že sklony k sebapoškodeniu a samovražde ti ostanu

RUSSIANDOLL

mám 24 rokov a od 13 som to začala robiť , prešla som si tým , prestala som asi v 19tich , dokonca som mala aj pokus o samovraždu , takisto v 13 tich , v škole ma šikanovali , rodičia si ma nevšímali , dokonca ani súrodenci starší , viem čo to je , keď máš nervy a vtedy to všetko polaví , to človek nepochopí čo to nezažil ... teraz je zo mňa vyrovnaný človek , som krásne dievča milujem sa a mám partnera čo ma miluje , síce občas spomienky bolia a jazvy na ruke nikdy nezmiznú ale som rada že všetko zlé čo som zažila sa stalo , pretože o to som silnejší človek

bella12

Nightwish, je mi veľmi ľúto, čo si musela zažívať už od škôlky. Veď vtedy je dieťa také zraniteľné, sama si neviem predstaviť, ako by ma to poznačilo, keby sa to stalo mne. Zlé na tom je, že to v škôlke neskončilo a pokračovalo to aj v škole. Vtedy si začala podvedome veriť tomu, že tie deti majú naozaj dôvod Ti to robiť, že si to zaslúžiš. Ale to je hrozný omyl! Čím si sa tak odlišovala od iných, aby sa z Teba vysmievali? Za telesný vzhľad nikto nemôže a preto je nerozumné vysmievať sa niekomu napr. pre okuliare či veľké uši - veď tí krajší nemajú žiadnu zásluhu na tom, že sa takto narodili. Deti v škôlke to ešte nechápu, ale tie v škole by už mohli.

Možno si bola povahovo iná ako oni, nechcela si sa s nimi hrať, ktovie - ale nech už bol dôvod pre ich negatívne správanie voči Tebe akýkoľvek, oni sa mýlili, pretože nemali právo ponižovať iného spolužiaka. Ty si neurobila nič zlé.

Keď sa človek stretne s odmietaním, výsmechom, potláčaním svojej osoby zo strany druhých, podľa toho, akú má povahu, reaguje buď agresívne voči svojmu okoliu - začne sa brániť, tiež útočiť (či už slovne alebo aj fyzicky), alebo ten hnev obráti sám proti sebe. Asi sama tušíš, aký prípad si Ty. Roky sa v Tebe tá krivda a nespravodlivosť hromadili a neskôr si to vnútorné napätie začala ventilovať nesprávnym spôsobom - sebapoškodzovaním.

Martinka, aj keď sa Ti zdá, že Ti rezanie pomáha, táto "pomoc" je veľmi krátkodobá a v skutočnosti nič nerieši. Ubližovať sama sebe nie je dobré, je to akoby si sa trestala za svoje previnenia a zlyhania. Ale čím si sa vlastne previnila alebo ako si zlyhala? Ničím. Navyše každým novým zárezom len zväčšuješ krivdu, ktorú pociťuješ aj voči sebe samej - a to je Tvoj zásadný problém, ktorý si možno ani neuvedomuješ.

Si jedinečná osoba, taká, aká nikdy pred Tebou nežila a ani nikdy po Tebe už nebude žiť. Si dievčaťom - budúcou ženou, ktorej poslaním je prinášať svetu krásu a dobro - a na toto poslanie máš všetky predpoklady. Vo svojom vnútri máš mnoho darov, ktorými môžeš druhým poslúžiť, pomôcť, potešiť ich, byť užitočná. Ty si ich zatiaľ v sebe neobjavila - nemohla si, pretože celý doterajší život bojuješ so šikanou iných. Vďaka nej si uverila možno takýmto nepravdivým tvrdeniam o sebe: za nič nestojím, nemám hodnotu, nezaslúžim si byť šťastná, na mne nezáleží...

Ak sa chceš naozaj vyriešiť problém s rezaním, musíš sa najprv odvážiť uveriť tomu, že si dôležitá a že môžeš byť darom pre iných. Že si krásna taká, aká si a že si výnimočná. Že ako ktorýkoľvek iný človek máš svoju hodnotu a zaslúžiš si úctu, že sa oplatí postaviť sa sama za seba a nepodceňovať sa. Že nie Ty máš problém, ale tí druhí - si aká si, a tí druhí nech Ťa ako takú berú, a ak to nedokážu, nech Ťa nechajú tak - je to ich problém. Potrebuješ naučiť sa mať rada samú seba a bojovať za seba - nie agresívne, ale asertívne. Potom už nebudeš mať potrebu sa trestať rezaním. Samej sa Ti to však ťažko podarí, potrebuješ pomôcť formou psychoterapie. Ak máte v škole školského psychológa alebo výchovného poradcu príp. niekoho z rodiny, ktorému by si mohla veriť, skús sa mu zdôveriť. Bola by veľká škoda, keby si sa takto trápila aj naďalej.

hyori

Neviem čo sa ti na tom zdá zvláštne. Keď sa ti ľudia smejú stále a zas a znova...to je niečo hrozné.Že si nás rodičia nevšímajú je normálne.Zvlásť keď máš ešte mladšieho súrodenca.BBerú to ako pubertu, nesnažia sa naozaj pochopiť.Ale aj keby sa snažili tak by som im asi pravdu nepovedala.Ja som sa síce nerezala, ale škrabala som sa,štípala, hlavne na citlivích miestach. Fyzická bolesť proste pomáha keď už si psychicky v koncoch.Našťastie som s tým dokázala prestať a už som vpohode, svoje problémy riešim inak.Našla som si super kamošku, ktorej sa mlžem vyrozprávať a aj ona mne a tiež odstranujem jeden zz najväčších dôvodov pre ktorý sa mi smiali.Síce občas keď sa nnaši doo seba pustia, alebo v škole mi robia zle tak mám chuť si niečo urobiť, ale našťastie to skončí pri slzách.Našťastie.Ja som ale jedna z tých čo dokázali prestať už v počiatkoch.A som pre to rada.Držím palce ostatným aby ste sa z toho dostali, najlepšie by bolo ale nezačínať! :)

Textová Inzercia

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Sebapoškodzovanie - Fórum - ZDRAVIE.sk