Velmi ma to trapi, chcela by som aby sme spolu dobre vychadzali, ale proste to nejde..Mam 24 rokov a citim sa doma, ako v base..Rodicia, najma mama su strasne panovacni, a ja uz nemam 15, aby som dokazala znasat..Buzerovanie, prikazy, zakazy,linkovanie mojho zivota, ponizovanie..Citim sa ako zla, ale mam pocit ze to tam nenavidim..
Ako vychadzate s rodicmi?Lebo ja zle.. :(
saxanka..moja svokra je podobna..aj ked to nie je az take hrozne, tiez mi to uz lezie krkom a castokrat mam chut jej nieco povedat od srdca..to co nam ona vyvadzala a vyvadza, by sa dalo popisat aj do knihy..robim len to, ze ked sa jej nepaci, ked nieco spravim, tak to nabuduce uz nerobim(potom sa stazuje, ze jej nikto nepomaha)..ked sa jej nepaci,nech si robi sama..viem,ze je to trocha hnusne, ale aby ma stale niekto buzeroval, po hlave si tiez skakat nenecham, som v tomto smere slobodna osoba.a inak tiez nam niekedy upratuje izbu, to mam uz take nervy, ze fakt mam problem sa zdrzat..zatial ale som ticho, kym byvame aj u nich..az budeme sami, tak taketo jej vystrelky nebudem tolerovat.s rodicmi je to uplne ine kafe..tam sa mi nikto vo veciach nehrabe..nebola som na to zvyknuta, preto ma to tak vytaca..budem Ti drzat palce,aby sa uvedomili, ked sa odstahujes..potom uz by mohli vidiet, ze si to myslela vazne a si to aj urobila..a ked budu mat reci, tak im slusne jemne vysvetlit, ze si dospely jedinec a zakladas si vlastnu rodinnu bunku, taky je reprodukcny proces..do 30 s nimi predsa nemozes byvat..iba pokial by si veeeelmi chcela.. :)
DESmotka, nasi vedia ze sa chcem odstahovat..ale jednak to neberu vazne a jednak uz len samotne hovorenie o tom beru ako osobnu urazku..tak tam by som zlepsenie urcite nevidela..
Citim sa aj preto tak mizerne, ze oni nie su zli rodicia..len su strasne majetnicki..Je to akoby ste mali zvieratko a kupovali by ste jej najkvalitnejsie krmivo, najlepsie hracky, super budu, a neustale by ste ho drzali na rukch a nedovolili mu ani len samemu prejst po izbe..a keby sa zacal metat a skucat, tak by sa cudovali, co to maju za zle a nevdacne zviera, ze vsak sa mu nic nedeje, vsetko ma..(len nie to zakladne-slobodu)..A tak sa citim ja..Ked vidim okolo seba niektore kamosky co maju v pohode vztah s rodicmi, je mi z toho smutno..
Saxanka, ja ti velmi drzim palce, aby sa ti cim skor podarilo stastne osamostatnit, lebo toto sa urcite nezlepsi...Mne rodicia na veci nikdy nesiahali, nedaj boze, ze by nieco vyhodili. Rodicia mi vzdy dali vela volnosti, ale samozrejme v istych hraniciach. Musi to byt pre teba velmi narocne, nedaj sa vsak odradit, urcite sa budes citit lepsie vo "vlastnom"
no to budes mat tazke saxanka, ale vidim to ako jedine riesenie - odstahovat sa. Aj moja mama si najradsej vsetko urobi sama, alebo to treba urobit podla jej predstav, ale nie je to z tak zle ako pises ty. Odkedy som sa odstahovala a vidi ze zvladam vlastnu dmacnost, tak ma necha aj u nich robit veci podla mna, lebo vidi ze aj tak to funguje.
saxanka, ja som doma zazivala nieco podobne.. tiez som teraz skoncila VS a nasla som si s frajerom byt... od kedy vedia ze sa coskoro odstahujem su ako vymeneni :)
A k tomu odstahovaniu-urcite sa chcem, ale to len bude peklo!Lebo oni nechcu aby som odisla, a ani neveria ze odidem..a myslia si ze aspon do 30 budem u nich (to povedali)..A okrem toho ich nazorom je ze "deti"zo slusnych rodin, sa v 24 neodstahovavaju, iba z rodin bez urovne..Ked sa nahodou niekto znamy odstahuje od rodicov, nasi vzdy poznamenaju, ze boze to ale musi byt za rodinu..
Mam priatela, planujeme spolu byvat, ale este len teraz som skoncila VS..Rodicom moc nepomaham to je fakt, ale vlastne sa to ani neda..varit obcas varim, ale len obcas, lebo mama si to chce sama a ked uz varim musi to byt presne co ona chce..Prat nemozem lebo to sa musi iba sobotu a ona..Zehlit vacsinou zehlim..Ale to sa musi iba pondelok doobeda, takze ak sa nahodou na brigade, tak smola..No a upratujem pravidelne, ale aj tak le to k nicomu, lebo ona si to po mne aj tak znova umyje (dlazku) a zdovodni to ze ona si to najradsej sama.. A znie to hrozne, ale nedoverujem im..a oni mne tiez nie..takze je to obojstranne..Stalo sa tolko zleho..ze myslim ze to nema zmysel..A s mamou amm este horsi vztah ako s otcom..je strasne panovacna a su z toho stale hadky..Napr.ako by tazko mozem zostat pokojna, ked sa mama "rozhodne" ze niektora vec z mojej izby sa jej proste nepaci a bez mojho vedomia mi ho vyhodi?Alebo-u nas sa totiz nesmie pozerat pri jedle televizor- pridu nasi z roboty, ja akurat jem a nieco pozeram a mama bez slova priskoci a vypne mi to, a ked povie ze co robi ze to pozeram, tak mi povie "drz hubu, tu si v mojej domacnosti"..
Pokiaľ pracuješ, a môžeš si dovoliť, nájdi si podnájom. Alebo si rýchlo nájdi priateľa, s ktorým by si mohla žiť. Roky už na to máš! Možno by chceli rodičia, aby si im viac pomáhala, alebo im viac dôverovala. Nevieš si vybudovať nejaký priateľský vzťah aspoň s mamou?