ked som v spoločnosti viac ako dvoch ludí, tak mam problem sa s nimi bavit o veciach ktoré oni považuju za diskusiu... myslím že aj preto si neviem najst uplne normálnych priatelov.. da s tým niečo robit?
Neviem s ludmi komunikovat
aj ja som z Košíc
myslim ze to by bol skvely napad :)) ja som od KE
caute, z odkial ste, z ktorych miest, co tak dat daek hromadne rande, aelbo p castiach, tam sa najlepsie nucite komunikovat :) ..sice to mozno pojde tazsie s niekym ako ste vy, malo ukecanim, ale treba uvolnit blok v hlave a nebat sa rozpravat :)
ludia neviem ako vy, ale podla mna je to tou sociofobiou, lebo ja napriklad niesom uzavreta doma alebo s ludmi s ktorymi sa casto stretavam. Napriklad ked sa necitim vo svojej kozi na nejakej akcii a ked si vypijem co i len trochu - pol stamprla, hned to opadne a u z som to ja :)) myslim ze to pride do mozgu ta latka ktora ma potom je to oki. A preto si myslim ze by tie lieky mohli zabrat. Len ci to ma trvaci efekt by ma zaujimalo :)) Ja sa toho tak strasne tuzim zbavit. Strasne to obmedzuje moj zivot. A najma to ma hneva, ze to nedokazem byt JA pred ludmi. Potom mam zo seba len depky, zatvaram sa do seba a stale trcim len doma. A nakoniec asi aj na ocot zostanem. Je to ohavna psychicka porucha. Ja tuzim chodit do spolocnosti, kecat s ludmi, ale ked mam z toho strasny strach=fobiu a to vzdy vyhra a ovladne ma celu :((((( CO ROBIIIIT???
fred, už sme doma! ale ja to chcem zmenit, nechcem stale hovorit len o tom čo mna zaujíma... ale pritom mi to stale nejde. ako nahle sa zmeni tema ktora nie je pre mna zaujímava, snažím sa ich počuvat, aj ich počuvam ale neviem sa pripojit do diskusie...
Este by som chcel dodat,ze byt zhovorcivym a spolocenskym nestaci,pokial clovek nema v sebe aj vlastnost ako schopnost nacuvat druhym,vediet sa vzit do toho,o com rozpravaju a vediet im aj poradit.Poznam vo svojom okruhu ludi,ktori radi rozpravaju,su spolocenski a otvoreni,ale zaroven su zahladeni prilis do seba,hovoria len o sebe,nezaujimaju ich nazory druhych,len sa potrebuju vyrozpravat.A ked im nieco poviete,tak sa tvaria,ze vas pocuvaju,ale pritom uz nedockavo cakaju na chvilu,ked vam opet skocia do reci a budu moct rozpravat len o sebe,resp.o temach,ktore su len pre nich dolezite.Takze ja radsej travim cas s ludmi,ktori toho povedia menej,ale viem,ze si ma vypocuju a ze ma chcu pocut,ako s tymi,pre ktorych som len spolocnikom na pokec,a pre ktorych som v podstate nicim,lebo im je jedno,s kym budu travit svoj cas,hlavne,ze sa budu moct vykecat.
Možno ide o temperament, ako tu niektorí napísali, ale možno máš tiež nízke sebavedomie (prejavované trémou). Trebalo by prísť na príčinu, prečo strácaš odvahu, keď si s viac ako dvomi ludmi.
najlepsi je ten zlaty stred :) .. ja osobne zavidim ukecanym ludom, ich otvorenost, to ze nemaju zabrany.. ale je to vec cviku, da sa to ovplyvnit a aj u mna sa to uz zlepsilo :) ... len sa netreba bat :))
izzy, aj ja si myslím že na zhovorčivosti až tak nezaleži, no väčšinou to tak chodí medzi ludmi, že ten kto malo hovorí v spoločnosti je tak trochu odsuvaní do uzadia..
rozumiem vašim pocitom pri problemoch v komunikacii... myslim si, že je to dane hlavne temperamentom človeka. ja osobne mam radšej ludi, čo maju dobry charakter a nezáleží či je niekto ukecaný alebo nadmieru komunikativny, ale čo mu z úst vychádza... kolkox ten menej komunikativny povie k veci viac. ja mam zase problem, že neviem dať dobre najavo svoje city a emocie, viac to držim vo vnutri a neviem to dat zo seba von.