Tento pribeh sa začal v septembri 2007 ked sa začala škola. Nikdy som si v triede nevšímala jedného človeka ktorý mi bol pravdu povediac ukradnutý. Ale nejako sa so mnou začal baiť a bol celkom vtipný a zlatý. Vždy som ho považovala za bifľoša kedže mal samé jednotky a bol až nadmieru múdry....no teraz som zistila že bifľoš neni a je super. začali sme sa kamarátiť, spolu sme srandovali, rozprávali sa....a pomaly ale iste som ku nemu začala cítiť aj niečo oveľa viac ako len kamarátsvo. No nechcela som si to priznať. V decembri som si to však na školskom večierku uvedomila - že sa mi páči. Cez Vianoce som veľa rozmýšlala o ňom a o mne....potom sme dlho asi 2.5 mesiaca neboli spolu a za ten čas sa mu stalo niečo hrozné čo teraz nejdem rozoberať a on to zvládol hrdinsky. Zamilovala som sa doňho a milujem ho naozaj veľmi. No tá hrozná udalosť ho zmenila......navonok už neni taký citlivý....všetko skrýva.....tesne potom čo som mu raz povedala na rovinu čo ku nemu cítim(lebo to nevedel) som sa dozvedela že má priateľku. Zrútil sa mi svet....hrozne to bolelo a aj bolí.....a aj bude....potom som sa snažila si ho nevšímať a by sa mi to aj podarilo keby mi na skolskom výlete neprišlo zle a ja som išla za ním(kedže má vedomosti ako doktor) a on mal podozrenie na slepáka alebo na niečo z gynekologie. Bol vtedy celý čas pokým po mňa neprišli so mnou a vo mne sa tie city opäť zrodili.....neviem čo mám robiť....aby som zabudla...nedá sa to....stále na neho musím myslieť.......poradte mi prosím..... :-(
Ako ho už nemilovať????? pomoc!!!
Mne sa stalo nieco trochu podobne. Stretla som sa raz s jednym chalanom, ktoreho som stretla na nete a bol uplne skvely, nie ako ostatni, bol iny a nechcel sa so mnou len vyspat. Ale byval odo mna strasne daleko. Stravili sme spolu len par dni ale ja som sa donho zamilovala, ci som chcela alebo nie. Potom odisiel a hrozne dlhu dobu som sa kvoli nemu trapila, plakavala som po veceroch ze nemozem byt s nim, nechcela nikoho ineho ani vidiet. Ale dalej som si s nim pisala cez net. Potom som sa dozvedela ze si nasiel frajerku a bolo mi este horsie ako doteraz. Nikdy som mu vsak o svojich citoch ani trapeni nehovorila. Moje city k nemu stale pretrvavali, aj po pol roku. Potom sme sa po pol roku znova stretli a ja som nemohla, proste mali sme sa k sebe a nejako sa to vyvinulo v to, ze sa ma spytal ze ci nechcem s nim chodit, ja som suhlasila a konecne som zacala byt stastna a nie len utrapena. Sme spolu uz 4 mesiace.
Ak aj ty lubis jeho, tak ako ja, tak tvoja laska pretrva, aj ked si najdes niekoho ineho (aj ja som to skusala, ale nepomohlo). Ak tak skus si najst niekoho ineho, skus s nim chodit a ak budes stale mysliet nanho, nechaj to tak. Ja som si povedala, ved ajtak sa s nou raz rozide, nebudu spolu vecne a bolo to tak. Neviem ako to vydrzi im dvom, ved uvidis... Vela stastia.
anynka, pokial to nie je vyse 7 rokov tak mi ver ze je to dobre....., prejde ta to, a ak nie tak pride niekto iny kto sa ti bude snazit dat vsetko na svete, a potom to ustupi trocha ak je to silne, ak to nie je silne tak to zmizne, neboj nic.....
anynka..uplne ta chapem,mne sa stalo takmer to iste co tebe..tiez som sa zamilovala do spoluziaka..a velmi,ked som mu to povedala,tak mi povedal,ze som zlata aj vsetko,ale ze on ma priatelku..tiez sa mi vsetko zrutilo..tak uplne ta chapem..to moje sialenstvo ta moja zamilovanost intenzivne trvala dva roky,teraz je to uz treti rok,ale stale na neho niekedy myslim..ale teraz uz mam priatela,tak je to ovela lepsie..takze tiez by som ti poradila len tolko,aby si sa koncentrovala na ine veci a mozno si casom nasla niekoho ineho..klin sa koinom vybija
