Ocko ma lubi inak..........

Dievčatá a prečo to ešte stále trpíte ? Miesto vypisovania na bezvýznamné fórum zajdite na políciu a spíšte výpoveď , ktorá vás môže v živote určite viac zachrániť ako tieto ,,dristy,, ... Nájdite si psychológa a začnite s ním nový život, kde váš ,,ocko,, už nebude mať žiadne miesto. Predstavte si, že by ste mali svoje dieťa ktoré by znášalo toto čo vy, a len by mlčalo, a vy spokojné na duši by ste sa všade chválili svojou usporiadnou rodinou, ktorá je v skutočnosti totálne rozvrátená... Je jasné že ocka ľúbite, pretože je to Váš otec, dal Vám možnosť prísť na tento svet, dal Vám možnosť žiť, ale nemá právo Vám ten život zničiť. Tak premôžte same seba, a postavte sa zoči voči problému... JE NA ČASE ABY SA NIEČO ZAČALO ROBIŤ PROTI TÝRANIU ČI SEXUALNÉMU ZNEUŽÍVANIU MALOLETÝCH... Budte prvé z tých, ktoré sa pričinia k tomu, aby sa takýmto mužom zadosučinilo spravodlivosti, a aby viac neničili životy iným mladým ľuďom... Vám už nikto nevráti bezstarostné detstvo, ale boj za iných Vám môže pomôcť vyrovnať sa s realitou, a ten pocit že ste spravili niečo preto aby iný nemuseli trpieť tak ako vy bude pre Vás určite hnacím motorom ako bojovať o lepší zajtrajšok... Držím Vám palce...

neviem, ci tymto prispevkom niekomu pomozem, ale natrafila som na tuto temu a ihned som si spomenula na moju byvalu spoluziacku zo strednej skoly. ona bola taka strasne uzavreta a s nikym sa velmi nebavila. az na maturite sme sa dozvedeli co bola pricina. tiez ju otec zneuzival a ona to v sebe cely cas dusila. priznam sa ze nam z toho bolo dost zle. predtym sme k nej boli niekedy hnusni, taki nechapavi. tak sme sa nejako dali dohromady a chceli sme jej pomoct. nie cela trieda, iba taka skupinka. boli tam baby aj chalani. samozrejme, ze nikto z nas to nezazil tak to nebolo jednoduche. ale aspon sme sa snazili s nou nejako sucitit. potom sme sa uz po skonceni skoly rozisli a nedavno som sa s nou stretla. tiez chodila k psychologom a velmi to vraj nepomahalo. potom ale objavila jednu psychologicku ktora ju vraj z toho konecne dostala. jednoznacne to na nej bolo vidiet ze je uplne ina. chodi tiez na vs a vraj sa zalubila do spoluziaka, co by som si predtym ani nebola pomyslela ze je mozne. pisem to vlastne preto, lebo si myslim, ze sa z toho da dostat len clovek musi natrafit na spravneho psychologa. kazdy sa nehodi na kazdy problem. takze nezufajte a skusajte dalej.

Mam podobny problem:-((. Mam pocit, ze z toho prasknem a uz nevladzem:-(.

No o takejto citlivej teme nie je lahke rozpravat ani so psychologickou, ak ju dobre nepoznas, nemas k nej doveru alebo si jednoducho nesadnete. Asi by nebolo dobre sa do toho rozhovoru silit. Ale mohla by si skusit iny druh terapie - art terapiu. Ak by Ta bavilo kreslit, modelovat, vyrabat keramiku, hrat na hudobny nastroj, spievat, nasla by si pre svoju mysel nove podnety na rozmyslanie. Zaroven je to dobry relax a keby si to predtym nikdy neskusala, mala by si dobry pocit, ze si sa nieco nove naucila. Nikdy nie je neskoro zacat... Alebo sa venovat hocijakej inej zalube, ktora by Ta rozptylila.

Ďakujem ti za tvoje mile slova, naozaj... Riesila som to so psychologičkou, no... Len po určitú hranicu. Nedokážem sa otvoriť.
Nechávam plynúť len ta čas. Raz som dole, raz hore. Mám určite iný pohľad na všetko ako pred pár rokmi, keď som to sem písala. Ale, žeby som sa cítila super? To by som klamala. Len sa snažím neriešiť.

Jana,

je pravda, ze nie som odbornicka v tejto oblasti, ale myslim si, ze nieco podobne by Ti povedal (a mozno uz aj povedal) aj psycholog alebo psychiater. Potrebujes poznat pravdu o svojej minulosti a hlavne uverit jej. Kladies na seba prilis velku zodpovednost za to, co sa dialo. Bola si len dieta a kazde dieta sa uci od rodicov, ktorych povazuje za prirodzenu autoritu, ktorych ma za vzor a snazi sa ich napodobnovat. Rodicia su ti, ktori ho ucia zivotnym hodnotam, postojom a maju ho FORMOVAT a usmernovat, aby z neho vyrastol zrely a vyrovnany clovek. Ak by bol Tvoj otec k Tebe prisny a agresivny, to co sa dialo by si uz ako dieta hned ohodnotila ako zle a nespravne. Ale ak sa k Tebe bezne spraval milo, nemohla si ako dieta lahko rozlisit, ze aj napriek tomu, ze je k Tebe inak dobry, Ti v tejto veci velmi ublizuje. Dieta vzhladom na svoj vek a vyvoj nie je schopne niektore veci pochopit, nemohla si vtedy vediet to, co vies teraz. Naopak, Tvoj otec musel velmi dobre vediet, ze to co robi sa nesmie, a ze ZNEUZIVA svoju moc nad Tebou ako svojim dietatom.

Riesila si odvtedy, ako si na toto forum napisala, tento problem so psychologickou? Potrebovala by si taku, ktora by Ta chapala a ktorej by si verila, ze to, co Ti hovori, je pravda. Ako aj pri inych traumatizujucich zazitkoch, aj tu je potrebne sa im postavit celom a prijat ich, nech su akokolvek bolestne. Odmietanie bolestnej minulosti alebo dokonca snaha na nu zabudnut nevedie k vylieceniu. Vies kedy by si bola vyliecena? Keby si pri hocijakej suvisiacej spomienke necitila zlost, hnev, sebaobvinovanie, pripadne chut plakat. Ak to tam stale je, znamena to, ze problem je stale *pod prudom*, je stale zivy a nevyrieseny.

Uzdravenie spociva len v akceptovani zranujucej minulosti a odpusteni vsetkym, ktorych za to vinis - otcovi, mame, rodine, ktora si nic nevsimla a pod. a hlavne SEBE. Ved aj keby si za to vsetko mohla len Ty, co by si dosiahla, keby si si nechcela odpustit? Nepohla by si sa dalej a ostala by si zablokovana, zila by si dalej len v minulosti. Si mlada a to, ze si mala zranujuce detstvo a mladost neznamena, ze nemozes prezit stastne svoju dalsiu buducnost. Ty si ju zasluzis. Vyber si zivot, vyber si nadej...

Ďakujem. Napísala som jej a poďakovala som sa. Neviem, či niečo z toho, čo si napísala je pravda. Vlastne nevyznám sa v sebe, ale niekedy je to lepšie, niekedy menej. V pohode. Dik, že si sa ozvala, aj keď tento príspevok je už poriadne starý.

Jana,

je mi velmi luto toho, co si cele tie roky zazivala a ako velmi Ta to poznacilo. Precitala som si Tvoje stare prispevky a je mi z toho smutno. Ze si nezazila skutocne detstvo, radostne a bezstarostne. Napisala si, ze uz mas trochu nadhlad, ale asi este stale neveris tomu, ze to NEBOLA TVOJA VINA, co sa vtedy dialo. Nehnevaj sa na seba, TY SI NIKDY NEBOLA ZLA, ani si si to nezasluzila. Bola si nevinne dieta - obet a tu nevinnost si nestratila, ved si precitaj svoj prispevok z roku 2008 - pisalo ho zranene a zmatene dieta. A to dieta este stale v Tebe zije a ziali.

To, co si vtedy napisala, neboli debilne slova, bol to vykrik o pomoc. Maj sucit so sebou a prijmi pravdu: to co sa Ti stalo bolo zle a velmi Ti ublizilo, ale Ty si za to nemohla. Nie na seba by si sa mala hnevat.

Kamelia sa Ta zastavala z lasky a urcite to nebrala tak, ze marni svoj cas a nervy, chcela Ti pomoct. Uviedla aj svoju mailovu adresu, skus jej napisat hoci aj teraz po roku, urcite Ta pochopi Ta a poradi. Neostavaj vo svojom smutku a hneve na samu seba sama. Ty naozaj za nic nemozes a stojis za to, aby sa Ti pomohlo. Prosim, nerezignuj!

Ja uz neviem. Prislo mi to tak, ked si pisala, ze robievas hovadiny a ze Kamelia marnila cas a nervy. Ak to tak nie je, tak prepac. Je mi luto, ze tolko ludi zvykne klamat, az napokon clovek nevie komu moze verit a seriozne sa nadtym problemom zamysliet aj v prospech obete.

Napisala som niekde, ze som si to vymyslala? Ale to je tu uplne jedno:-/